Vykúpenie z temnoty 22

 

Carys si zapla počítač a aktivovala sledovací softvér. Ninja odišiel popoludní so slovami, že má nejaké povinnosti, a sľúbil že dorazí len čo bude mať zase trochu času.

Aké povinnosti môže mať? Kŕmi bezdomovcov? Zachraňuje opustené mačiatka? Obetuje bábätká?

Signál sa objavil v Dubaji. Zapísala si adresu a čakala. Celé hodiny sa nič nedialo. Nikam nevolal, neodosielal a neprijímal žiadne správy a keď sa napojila na mikrofón, zdalo sa, že zariadenie je v miestnosti opustené.

Kto chodí niekam bez mobilu?

Až po deviatej sa konečne niečo ozvalo. Najskôr puf keď sa niekto primiestnil, potom cinkanie pohárov a fliaš.

„Čo tu chceš, Opal?“ prišlo zafrflanie.

Carys o Opal len počula, ale nikdy ju nevidela. Tak ako väčšina ostatných nesmrteľných. Nepočula, čo duch hovorí, preto mohla len dedukovať o čo ide z Ninjových odpovedí a reakcií.

„Moment, moment. Čo tým myslíš, zabili?“

Dlhé ticho.

Tresnutie pohára o tvrdý povrch. „Ste normálni?!“ okríkol ju Ninja. „Len-len že som všetko ututlal pred Carys a teraz na mňa hodíš toto?!“

Anjel spozornel. Čo má to priesvitné stvorenie spoločné s ňou?

„Ó nie, nie, nie, moja zlatá! Nebo je hore nohami a Drake je jediný kto tam ešte aspoň trochu pracoval! Čo mám robiť?“

Zase ticho.

„Možno by som to aj urobil, keby som nebol zaneprázdnený riešením tvojich malérov! Vieš čo ma stálo dostať sa k tej zložke?!“

Akej zložke? Zložke v nebi? A čo sa tam deje? Od Juliusovho pádu sa u anjelov neukázala, pretože predpokladala, že ju viac nebudú chcieť vidieť. Prijali ju medzi seba len kvôli tomu, čo prišla napraviť. Prečo je hore nohami?

„A tebe nenapadlo nič inteligentnejšie, než zopakovať históriu?“

Dlhé ticho.

„To je skutočne labilná teória. A jedna drobnosť – čo ak bude chcieť vidieť telo?“

Pauza.

„Och, to je skvelé. Takže nielenže je v tom, že prišiel o rodinu, ale teraz si myslí, že ho ešte aj nenávidela! Ako si ty proti mne mohla viesť vojsko, nikdy nepochopím!“

Opal bola jeho nepriateľka? Čo je to za bytosť? Možno by si mala odchytiť Theresu, ktorá vidí duchov, a vyspovedať toto podivné stvorenie. Dovolili by jej to Brian s Casey?

„Áno, Opal, bola si vodcom. A nie, nikto nevedel kto si. A láskavo nemeň tému! Čo mám robiť?“

Krátka odpoveď.

„Ó nie, Kadena do toho nezapletiem! Zošalela si? Carys mi už aj tak neverí. To dieťa je mimo hru.“

V Carys sa bili dva protichodné pocity. Hnev – pretože Ninja jej prisahal, že o chlapcovi nikomu nepovie, no táto neviditeľná osoba o ňom rozhodne vie. Dojatie – nech sa deje čokoľvek, Ninja ho nechce využiť pre svoje účely.

Frustrovane si prehrabla vlasy. Čo sa tu deje? Prečo odrazu ničomu nerozumie? Doteraz bola vždy niekoľko krokov napred, ale ako menila minulosť a osudy, strácala záchytné body.

„Ja viem, že bez najvyšších anjelov je ťažké fungovať, ale jeden z nich je tvojou vinou na pokraji zrútenia, ďalší je dieťa, ty si priesvitná a Carys má nebo na háku! Takže ak nemáš reálny nápad, zdrž sa kritiky!“

Moment, čo sa stalo s najvyššími anjelmi? Ona k nim nepatrila, len má ich moc. Prečo ju zahrnul do výpočtu? Prečo Kadena?

„Ako to myslíš, že vie kto si?“

 

 

 

Opal stála pred barom, kde Ninja pil priamo z fľaše. Masku mal zloženú, vlasy strapaté a v očiach zúfalý výraz. „Helio ma z ničoho nič oslovil menom, ktoré som mu nikdy neprezradila.“

Ninja na chvíľu prestal chlastať. „Si si istá? Nevybafla si ho len tak medzi rečou?“

„Na sto percent nie. Rozhodne nie svoje priezvisko.“

„Aké priezvisko používaš?“

„Jeffriesová.“

Ninja si odhryzol zo sušienky a premýšľal. „Čo to môže znamenať? Nikdy predtým ste sa nestretli. Až vtedy v Kandaháre.“

Duch uhol pohľadom.

Ninja si ju premeral. „Opal?“

Mladá žena si zahryzla do pery. „V podstate áno.“

„V podstate? Čo tým myslíš?“

Opal sa začala prechádzať sem a tam po miestnosti. „On ma nepozná. Ale ja jeho áno.“

Ninja nechal alkohol alkoholom a prešiel k nej do obývačky, kde sa posadil do kresla. „Pohybovali ste sa v tých istých kruhoch?“

„Tak nejako.“ Rozhodne v tých istých posteliach.

„Nerozumiem tomu. Neexistuje šanca, aby ťa poznal. Musí ísť o náhodu.“

„Dúfam, že máš pravdu.“ Falošne sa usmiala. „Ja viem, že to máš ťažké. Nebo, Carys a ešte k tomu aj ja. Kiež by som vedela, ako vás všetkých uzmieriť.“

Sucho sa zasmial a so zavretými očami zaklonil hlavu. „To nie je tvoj údel, Opal. Si z nás jediná, ktorá je nevinná. Mala si byť ušetrená.“

Priesvitná žena sa k nemu posadila na operadlo. „Ninja?“ povedala jemne, citlivo.

Hnedé oči sa otvorili. „Áno.“

Opalina nehmotná ruka mu pohladila líce, aj keď to nemohol cítiť. „Nie som si istá, či ti to niekedy niekto povedal, ale... odpúšťam ti.“

Zalapal po dychu a vystrel sa ako pravítko. „Prosím?“ Srdce mu išlo vyletieť z hrude.

Opal sa len usmiala. „Odpúšťam ti. Za svoju smrť. Aj za to, ako som dopadla. Si moja rodina. Si ten, koho som prišla zachrániť.“ Pozrela mu do očí.

Ninja sa už zase rozplakal. „Nehovor také veci. Nesmieš!“

„Nerozkážeš mi, čo mám cítiť,“ zasmiala sa. „Budem za teba bojovať, keď toho nie si schopný sám.“

Krútil hlavou, vstal a začal cúvať. „Prestaň!“

„Prečo? Lebo to ešte nikto neurobil? Nepostavil sa za teba? Nepodal ti pomocnú ruku? Vitaj vo svete podľa Opal!“ Podišla k nemu. „Vo svete, kde tým, ktorí nevládzu ísť ďalej, prídu na pomoc iní.“

 

 

 

Carys bola celá nervózna. Nepáčilo sa jej, že nevie čo sa deje. V nebi. Okolo nej. Akú rolu má Opal. A čo pokrivilo Ninju.

Akosi sa nedokázala upokojiť. Pretože mala pocit, že je stále zapletená do tohto prípadu. A ani o tom nevie. Zaklapla počítač a tvrdo premýšľala nad svojím ďalším krokom. Poslala Kadenovi správu na dobrú noc, aktivovala anjelský senzor a vyhľadala Drakea. Hneď sa k nemu premiestnila a našla ho... ležať na púšti?

Vysoký muž ležal s roztiahnutými krídlami na prašnej skale niekde okolo rovníka, okolo neho ticho a tma, jediným zdrojom svetla sa stal mesiac.

Je v tomto svete niekto normálny?

Carys sa nadýchla a prešla k nemu. Rýchlo zamaskovala svoje oči, vlasy a črty tváre. „Je ti dobre, Drake?“

Najvyšší anjel na ňu uprel šarlátové oči podliate krvou, takže vyzeral ako démon z pekiel. Nedal si však námahu vstať. „Nenávidím tento svet, Carys,“ povedal apaticky. Bez citu.

Carys spozornela. Niečo takého rozhodne nechcete počuť od niekoho, kto má potenciál zničiť svet. „Nie si sám. Prečo tentokrát?“

Drakeovi po tvári stiekli slzy. „Tie hlúpe pravidlá. Môžeš toto. Nesmieš tamto. Prečo? Lebo sme povedali. Ako môžeme nasledovať príkazy, ktoré nemajú zmysel?“

Jeho tón ju začínal desiť. „Drake, čo sa stalo?“ Kľakla si k nemu a prinútila ho posadiť sa. „Vyzeráš hrozne.“

Smrkol a dostal sa na nohy. Otočil sa k nej chrbtom a hľadel na hviezdy. „Prišiel som o to najcennejšie vo svojom živote, Carys. Tak strašne to bolí.“ Chytil sa za srdce. „Ako niekto môže zniesť takú bolesť?“

Zamračila sa. „Prišiel si o zverenca?“ domyslela si. Anjeli berú zlyhanie veľmi ťažko, ale ešte nepočula, že by najvyššie oddelenia dostávali zverencov. Nie sú anjeli strážni, sú vládcovia neba. Toto nie je práca pre nich.

„Nebola zverencom.“ Zotrel si slzy, ale hneď ich nahradili nové. „Ale znamenala viac, než celý svet. Bola jediná, na kom mi záležalo. Po tisíckach rokov... som porušil pravidlá. Nedokázal som... nedokázal som od nej odísť. Klamal som jej, aby som ju ochránil a ona mi umrela!“ Posledné slová zakričal do ticha, až sa mu vrátila ozvena.

Carys pootvorila pery. O kom to sakra hovorí?! „Kto umrel?“

Otočil sa k nej. „Jediná žena, ktorú som kedy miloval. Obyčajný človek.“

V tej chvíli by sa v nej krvi nedorezal. Celá stuhnutá civela na anjela pred ňou a chcela sa prebudiť z tejto nočnej mory. Nie, určite nehovorí o... Zmenila predsa históriu! Poslala ju do opatrovníckej rodiny na opačnom konci krajiny! Drake operoval len v Londýne a okolí!

„Č-čo si mal s človekom?“ Možno si len urobila nesprávny záver. Všimla by si, keby-

„Oženil som sa s ňou.“

Takmer spadla z nôh. Dych sa jej zrýchlil. „Ty si... ty si sa oženil s ľudskou ženou?“

Znovu sa otočil. „Volala sa Jewel. Čakali sme bábätko. Ukrýval som ju pred všetkými. Moji kolegovia by ma potrestali, keby sa o nej dozvedeli. Vzťahy s iným druhom, obzvlášť ľuďmi sú zakázané.“ Prišiel záchvat plaču.

Carys sa triasla. Obetovala toho toľko a oni sa aj tak stretli?! „Kde je teraz?“ Stálo ju všetko premáhanie mať normálny tón hlasu.

Drakeovi chvíľu trvalo sformulovať vetu. „Zomrela. Kvôli mne. Aj s naším dieťatkom.“

On jej zabil matku?! Aj keď sa jej od príchodu vyhýbala, utešovala ju myšlienka, že je nažive, šťastná a snáď si nájde normálnu, ľudskú rodinu. Nie tohto debila, ktorý ju zruinuje!

„Tie pravidlá sú hlúpe!“ znovu vykríkol. „Ako môže niekto zakázať lásku?! Ja som si to nevybral. Nechcel som.“ Ukryl si tvár do dlaní. „Nevyhľadával som ju, ale aj tak prišla. A tých pár rokov... Carys, tých pár rokov som bol šťastný. Prečo by som mal mať zakázané šťastie?“

Kým sa on zamýšľal nad nie práve logickou filozofiou anjelov, Carys za jeho chrbtom roztiahla krídla. Oblečenie sa jej zmenilo na červený kabátec s nohavicami a v ruke zovrela dýku. Lomcoval ňou neskutočný hnev.

Nechala ho nažive. Nechala ho nažive, pretože ho už raz zabila a svedomie jej napovedalo, že nemá právo zobrať mu život, keď môže katastrofu odvrátiť iným spôsobom. V tejto chvíli však v jej pohľade nebola ani štipka súcitu.

„Dnes som konečne porozumel Juliusovi,“ vyslovil vetu, ktorá ho nadobro odsúdila. „Tá strašná bolesť len kvôli predsudkom a chybám iných... Aj keď som sa ničím neprevinil. Prečo má byť zvyšok sveta v pokoji? Prečo môžu byť ostatní šťastní? Keď mne sa všetko zrútilo?“

On sa chce sťažovať?! Prebrala sa v nej chladná zúrivosť, ktorá určovala jej činy. Dýka skončila zabodnutá v Drakeovom chrbte. „Zomri, ty obluda!“

Drake zreval a v šoku sa otočil ku Carys, ktorá dýchala ako po maratóne a v tvári nemala ani kúsok súcitu. Vytrhol si dýku z tela a rana sa zahojila. Zabiť anjela jeho postavenia nie je jednoduché, ibaže to ešte netušil, že s tým má Carys skúsenosti. „Čo si to urobila?“

Druhá dýka mu tesne minula srdce. „Čo som urobila ja?!“ Kopnutie, pravý hák, bodnutie do stehna. „Čo si urobil ty?! Všetko si pokazil!“

Drake sa pol minúty bránil, kým mu do mozgu nedoputovalo, že jeho spojenec sa proti nemu obrátil. Carys, ktorá mu s plačom prezradila, že ho v budúcnosti zabila, aby sa dostala sem a zastavila koniec sveta. Myslel si, že práve ona ho pochopí. Ona, ktorá bola mimo systému. Ona, ktorá bojovala za medzirasové dvojice. Ona ktorá pomohla zjednotiť nesmrteľných.

Zdá sa, že niektoré pravidlá sú sväté aj pre ňu. Nechápe, aké to je milovať a stratiť. Tak ako jeho kolegovia, vidí spojenie s človekom ako niečo odporné. Nehovoriac o tom, že splodil nefilim.

Tentoraz sa aj jemu do žíl vlial hnev. Kvôli takým ako ona Jewel skončila mŕtva! Kvôli takým ako ona jej nemohol povedať pravdu a dostatočne ju ochrániť, umiestniť ju medzi ostatných nesmrteľných, ktorí by jej pomohli pochopiť tento svet.

Drake siahol po svojom meči a všetku frustráciu, hnev, žiaľ a odhodlanie vložil do útoku. Potreboval niekoho potrestať. Ublížiť, tak ako bolo ublížené jemu. „Nemáš právo ma súdiť!“

Carys sa ho ani nesnažila šetriť. Len ho chcela rýchlo zabiť. Nedovolí, aby sa zopakovala história! Drake odštartoval svoje ťaženie po tom, čo sa dozvedel, že má dieťa a jeho jediná láska musela bojovať o prežitie a ten boj prehrala. A on nikdy nedostal šancu byť otcom pre dieťa, ktoré ho nenávidelo za to, že ich opustil a nechal napospas démonom.

Dvaja anjeli zvádzali súboj smrti. Krídla svišťali vzduchom, čepele sa leskli a krv tiekla v prúdoch. Drake nikdy nič podobné nezažil, ale bol pridobre trénovaný. Carys, nanešťastie, tiež. A obaja boli dosť šialení na to, aby si zohnali Mýtické zbrane – jediný druh zbrane schopný zabiť nesmrteľného. Z každého existujúceho druhu zbrane na svete existuje jediný exemplár v podobe Mýtickej zbrane. Sú extrémne cenné a ťažko objaviteľné. Ibaže anjel najvyšších oddelení a anjel z budúcnosti nemali až taký problém sa k nim dostať. Carys mala Mýtický nôž a Drake meč.

„Keby si len vedel, koľkokrát som ťa chcela zabiť,“ vrčala Carys a vypľula nemalé množstvo krvi. „Predstierať, že som na tvojej strane, keď som netúžila po ničom inom, než tvojej mŕtvole!“

Už aj tak ubolené srdce pocítilo ďalšiu ranu. Toľká nenávisť... Prečo? S Carys si rozumeli. Neboli najlepší kamaráti, ale stáli si po boku. Bolo to všetko falošné?

Ďalšie seknutia a rany.

Viac krvi.

Stony.

Svišťanie krídel.

Záblesky mágie.

Lámanie kostí.

Krutosť, akej je schopný málokto.

Carys sa pokúšala zabiť muža, ktorý zničil jej svet.

Drake útočil na puritánku, ktorej zastaralý názor ho stál rodinu.

Otec proti dcére.

A obaja sa vo svojom hneve mýlili.