Vykúpenie z temnoty 30

 

Helio sa vyzliekol a zostal len v spodnom prádle. Trochu nedôverčivo hľadel na nádrž pred ním, ktorá zo všetkého najviac pripomínala rakvu napustenú vodou. „Chcem vôbec vedieť na čo to používaš?“ opýtal sa Lucifera, ktorý stál vedľa neho spolu so skeptickým Stefanom.

Padlý anjel zovrel pery. „Radšej nie.“ Helio nemusí vedieť, že jeho myseľ niekedy nezvláda realitu. „Šup, vlez dovnútra!“

Upír sa nasúkal do deprivačnej nádrže a ľahol si do slanej vody, ktorá ho nadnášala. „Cítim sa ako El,“ povedal.

„El?“ zopakoval Lucifer.

„Stranger Things,“ vysvetlil mu Stefan znudene. „Tiež tam dievča pchali do podobnej veci. Takže prečo to robíme aj my?“ dotazoval sa.

Lucifer si kľakol k okraju vedľa Heliovej hlavy. „Toto je odlišná forma meditácie. Nepoužijeme živly, ale odstrihneme ťa od sveta,“ vysvetľoval. „Ako dlho si študoval v Tibete?“

„Viac než desaťročie.“

Prikývol. „Využi všetko, čo si sa tam naučil. Máš čas. Neponáhľaj sa. Len čo ťa zavriem, naplním nádrž množstvom energie. Pracuj s ňou, Helio. Nebráň sa jej a hlavne pamätaj, že to, čo uvidíš, je budúcnosť, ktorá už neexistuje. Budú to len spomienky. Spomienky, ktoré sa nestali.“

Upír zagúľal očami. „Tvoja logika je tak jednoduchá...“

Lucifer ho ošpliechal. „Dostaň tlkot svojho srdca na menej než tridsať úderov za minútu. Energia bude kompenzovať nedostatok vnemov pre tvoj mozog a... snáď to vyvolá nejakú reakciu.“

„Snáď?“

Rozhodil rukami. „Nie som expert,“ bránil sa.

Helio si len povzdychol a naznačil mu, aby zavrel nádrž. Len čo ho obklopila temnota a ticho, dal sa do intenzívnej meditácie.

 

 

Bol v paláci. Aspoň to ako palác vyzeralo. Rozhodne ale nič podobné nevidel. Steny, stropy aj podlahy boli ako zo skla. Zdobili ich ornamenty a svetlá akoby z diamantov. Niekto sem ale našťastie dotiahol ľudský nábytok, koberce, závesy a kvety, takže sa necítil úplne mimo svojho sveta.

Zaujímavým faktom bolo, že keď vyzrel von z okna, uvidel oblaky. Palác sa vznášal nad povrchom. Bolo to... znepokojivé.

Jeho budúce ja prešlo cez dlhú chodbu na obrovský balkón, pod ktorým rástlo... čosi vzdialene podobné čomukoľvek, čo kedy videl. Stromy mali divné farby, kvetiny voňali nesprávne a paprade siahali do výšky niekoľkých metrov.

Čakal niekoľko minút, než za ním dorazila usmiata mladá žena s arabskými črtami. Budúci Helio ju očividne poznal, ale súčasný nemal poňatia, o koho ide a aký je jej príbeh.

„Vitaj u nás, Helio,“ pozdravila ho milo. Zelené oči si ho zvedavo premeriavali, ale nezdala sa byť zastrašená jeho prítomnosťou, čo sa mu často nestávalo.

Slušne jej kývol hlavou. Z nejakého dôvodu nemal potrebu sa k nej priblížiť, čo ju zrejme pobavilo.

„Nehryziem,“ uistila ho a podala mu ruku, ktorú krátko zovrel. „Amira,“ pripomenula mu svoje meno, ktoré by po udalostiach posledných rokov skutočne mal vedieť.

„Lucifer tu nie je?“ začudoval sa.

„Má nejaké povinnosti, ehm, u Michela.“ Uhla pohľadom. Helio hneď pochopil, že sa zase niečo deje a ako obvykle je do toho Lucifer zapletený, ale bolo mu to ukradnuté. „Ako ti môžem pomôcť?“

Váhal.

Amira sa zasmiala. „Skutočne sa ma nemusíš báť. Som absolútne pod kontrolou. Moja moc sa stále rozvíja. Ešte ani len nevytvorím čiernu dieru.“

A to ho má upokojiť? Naprázdno preglgol. „Prišiel som kvôli Ellinor,“ povedal nakoniec.

Amira sa strhla a úsmev jej zmizol z tváre. „Ellinor je v zlom stave a stále sa zotavuje. Nepotrebuje vaše hlúpe politické ťahanice.“

„Nie som tu v mene dvora,“ vysvetlil. „Ide o osobnú záležitosť.“

Amira mala v tvári pochybnosti. „Poslal ťa on?“ posledné zámeno doslova vyštekla.

Krútil hlavou. „Nebol som s ním v kontakte celé mesiace. Ale počul som, že... ho slušne doriadila.“

Amira si odfrkla a naznačila mu, aby ju nasledoval chodbami. „Takmer sa navzájom zabili. Teda pokiaľ je ten magor vôbec schopný smrti.“ Viedla ho do veže. „Viem, čo si o nej všetci myslíte a je mi jedno, či je to pravda alebo nie. Teraz je pod mojou ochranou a kto jej skriví čo i len vlások na hlave, bude potrestaný,“ varovala ho, keď dorazili pred masívne dvere z farebného, nepriehľadného materiálu. Nebolo to sklo, to by nikdy nezvládlo existovať ako stavebný prvok tejto ozrutnosti, ale Helio tento materiál nepoznal.

„Chcem len rozhovor.“

„Máš pol hodiny,“ povedala a otvorila dvere do súkromných komnát s luxusným vybavením. A luxusným vybavením myslíme fontánu uprostred prijímacieho salónika, rastliny pokrývajúce steny a vlastné kúpele.

Helio bol ohromený. Potom sa spamätal a na posteli pri balkóne uvidel drobnú svetlovlasú postavu hľadiacu na oblohu za sklom. Opatrne k nej podišiel a keď si ho všimla, mierne sa zamračila. „Kráľ Helio,“ povedala.

Mávol rukou. „Kráľ už dávno nie,“ opravil ju a posadil sa na okraj postele, na ktorej by sa pravdepodobne vyspal oddiel vojakov. Ellinor bola bledá a vychudnutá, no netvárila sa ako obeť. Len potichu trpela a čakala, kedy sa jej vyliečia zranenia. „Helio postačí.“

„Čo ťa ku mne privádza?“

Vzdychol a snažil sa ignorovať modrinu vedľa jej oka. Vyzerala ako obeť domáceho násilia a to ho znepokojovalo na mnohých úrovniach. Vedel však, ako dopadol jej oponent a to mu dalo určitú satisfakciu. „Chcel by som vedieť pár vecí o tvojej kamarátke Opal,“ povedal narovinu.

Ellinor sa posadila a zastonala. Pritisla si ruku na rebrá a chvíľu zhlboka dýchala. „Dala ti zabrať, hm?“ podpichla ho. „Povedala mi o vašom záchodovom stretnutí.“

Helio zružovel. Tisícky rokov starý upír zružovel!

„Neboj sa, tvoje tajomstvo je u mňa v bezpečí.“ Usmiala sa a pokúsila sa uhladiť svoje strapaté blond vlasy, čo bola márna snaha. „Zase ste si skočili do vlasov?“ tipla si.

Neochotne prikývol. „Bola na štvrťročnom zasadnutí nesmrteľných.“ A on urobil tú chybu, že sa tiež zúčastnil.

Ellinor si povzdychla. „Viem, ako na teba môže pôsobiť. Každý si ju tak zaškatuľkoval.“ Smutne zvesila plecia. „Ale keď niekto vyrastá obklopený nedôverou, trpkosťou a nenávisťou, mozog sa bráni rovnakými zbraňami.“

„Prečo?“

Zamrkala. „Prečo tak vyrástla? Alebo prečo sa mozog bráni?“

„To prvé.“

Svetlovlasá žena znovu uprela pohľad na oblohu. „Vieš, kto sú jej rodičia?“

Prikývol. „Drake a Jewel. Jej sestra je Carys.“

„Opalino narodenie nebolo jednoduché. Drake nepovedal Jewel o nesmrteľných, lebo sa bál jej reakcie a naivne si myslel, že bude v poriadku nechať ju donosiť nesmrteľné dieťa,“ vysvetlila mu trpezlivo. „Jewel takmer vykrvácala. Drake v poslednej chvíli dotiahol upíra, aby ju premenil. Tá úbohá žena sa v jeden deň dozvedela, že porodila nefilim, že jej manžel jej klamal, že umrela a stal sa z nej upír a že po nej môžu ísť anjeli kvôli malej, ktorej existencia je zakázaná.“

Helio uznal, že takáto situácia by pravdepodobne zlomila aj jeho. „Myslel som si, že anjeli upustili od zabíjania nefilim.“

Ellinor sa neveselo zasmiala. „Pretože sa to dozvedela Carys a dvoch z nich zabila, keď sa chystali na lov. Potom si to šla vybaviť s Drakeom, ktorý už bol aj tak v nemilosti u Jewel. Tá sa psychicky zrútila a ešte aj trpela postpartum depresiou a dvakrát sa pokúsila o samovraždu, keď sa k tomu všetkému dozvedela pravdu o Carys a fakte, že Drake zničil svet v jej budúcnosti.“

„Čo to má spoločné s Opal?“

„Trvalo sedem mesiacov, než ju Jewel bola schopná objať. Dovtedy sa o ňu starala Carys. Isté puto sa stratilo. Carys mala pocit, že zlyhala a narodenie Opal to len potvrdilo. Jewel znenávidela Drakea a opustila ho.“

Začínal chápať. Opal sa narodila do pokrivenej rodiny v najnevhodnejšom čase. Nikto ju nechcel. Nie reálne. Zabolelo ho pri srdci. „Dali jej to najavo?“

Prikývla. „Nie priamo. Ale odmalička jej opakovali, čo jej existencia znamená, ako boli obe zničené mužmi, ktorých milovali a aký ťažký život ich kvôli tomu postihol. Podotýkam, že Carys už vtedy bola zatrpknutá po odhalení, že Ninja je Julius a nesmrteľní jej zakázali ho zabiť, pretože sa zapojil do politického diania. Naučili ju len nedôvere, akoby zabudli na lásku, ktorú obe cítili, než šlo všetko do pekla.“ Smutne privrela oči. „Opal nie je zlá, Helio. Len nikdy nepoznala... normálnu existenciu. Rozumieš?“

Trochu. Rozhodne to vysvetľuje jej okamžitú averziu k chlapom obecne a jemu obzvlášť, lebo nie je odlišný od chlapov, pred ktorými ju varovali matka so sestrou – starý a mocný. „Má nejaké vzťahy s otcom a Juliusom?“

„Drake sa zmenil na stroj. Prvý raz ho stretla, keď bola v puberte a akoby prišiel o všetky emócie. Julius je zase sám v depresii kvôli Carys. Je to celé zvrátené. Jediný, ktorý sa o ňu skutočne zaujíma je Kaden a aj on má na mále.“ Ellinor sa k nemu opatrne prisunula. „Opal nevie, aké to je niekam patriť. Nikto v jej rodine ju nechcel a náš svet ju vidí len ako nefilim. Raritu. Anjeli si na ňu brúsia zuby a len Drakeova existencia im bráni v krížovej výprave.“

Helio sa pomrvil. „Ale anjeli už nie sú všemocní. Archanjeli im viac nedovolia niečo také zverské.“

„To sú udalosti posledných pár rokov,“ pripomenula mu. „A len vďaka kráľovnám na čele s Amirou. Nehovoriac o tom, že mnohí sú stále nezvestní a pravdepodobne plánujú vojnu. Myslíš, že by sa v tej vojne nestala cenným nástrojom?“

Desivá predstava!

„Prosím, nesúď Opal len pre to, že si obrnila srdce pred ďalšou bolesťou.“ Hovorila z vlastnej skúsenosti. „Nevieš aké to je nepoznať mier.“ Z oka sa jej vykotúľala jediná slza. „Nevedieť, aká hrozná budúcnosť ťa čaká len čo sa váhy moci vychýlia jedným alebo druhým smerom.“

Zachmúril sa. „Vojna archanjelov s nami nemá mať nič spoločné. Nech sa hoci aj pozabíjajú!“

Ellinor sa zasmiala. „Stvorili nás, Helio. Stále nás dokážu ovládať. Lucifer nad nami môže držať ochrannú ruku, ale ak sa nájdu ďalší, čo sú proti nemu, staneme sa vojakmi bez slobodnej vôle.“

To nedovolí! „Vidím, že Opal nie je jediná s temnou budúcnosťou,“ povedal zamyslene.

Ellinor len odovzdane zovrela pery. „Všetci tvrdia, že si sami vyberáme životnú cestu. Že si môžeme vybrať a činmi si budovať život.“ Uprela naňho prázdne oči. „Nie je to pravda. Naše narodenie predurčuje všetko. Pozri sa na Amiru. Takmer umrela pre vlastný pôvod. Noemi preň bola mučená. Sophie všetci odsúdili. Nikto z nás nezačal s čistým štítom. Tento svet je pokazený, Helio. Ako môžeš hrať podľa pravidiel vo vopred zmanipulovanej hre?“

Na to odpoveď nemal. Napriek tomu nechcel, aby toto mladé stvorenie, ktoré ešte ani poriadne nežilo, videlo všetko v temných farbách. Zovrel jej chladné dlane s odretými hánkami. „Svet môže vyzerať zle, Ellinor, ale hra stále nie je dohraná. Stačí len odstrániť určitých hráčov.“

Ukázala na seba. „Snaha bola. A ako som dopadla?“

Sprisahanecky sa usmial. „Už ti niekto povedal, že nemôžeš hasiť oheň benzínom?“

Zamrkala.

Helio vstal. „Pokúsila si sa zastaviť silu, ktorá sa zastaviť nedá. Čo takto jej vymedziť hranice?“ Rozlúčil sa a nechal zmätenú ženu odpočívať.

Svoje odpovede dostal.

Naspäť na chodbe ho už čakala Amira a odviedla ho do salónika s výhľadom na mesto pod nimi. Mesto so zničenými budovami, odstavenými autami a vyrabovanými obchodmi. Bol to smutný pohľad.

„Prečo sa týraš týmto výhľadom?“ opýtal sa jej, keď sa posadil do príliš mäkkého kresla.

Čiernovláska mykla plecami. „To, že sa nepozeráš neznamená, že sa skutočnosť zmení.“

Pozrel na ňu. Aj keď jej neminulo ani storočie, má viac rozumu než mnohí nesmrteľní. „Neláka ťa to? Skočiť tam dolu a pomôcť ľuďom?“

Zovrela päste. „Ani netušíš ako,“ šepla.

„Čo ti bráni?“

Preglgla. „Potrebovali sme otroctvo, aby sme ho odsúdili. Potrebovali sme holokaust aby sme sa naučili rovnosti. Dnes ľudstvo potrebuje pád, aby sa naučilo vzostupu.“

A Helio priam videl, ako ju to trápi. „Nie je to tvoja vina, je ti to jasné?“

Zelené oči sa zaliali slzami. „Logika mi hovorí to isté, ale...“ nedokončila.

„Prebudil by sa aj bez teba,“ dokončil za ňu. „A všetci to vieme.“

Vďačne prikývla. „Si tu kvôli Opal, však?“

„Áno.“ Nenamáhal sa klamať.

„Erin povedala, že je to psychologické. Jej činy.“

„Čo tým myslíš?“

Vzdychla. „Čo ako ju jej rodina ničí, stále pre ňu predstavuje určité útočisko. Domovskú stanicu. Preto sa od nich nedokáže odtrhnúť. Plus je tu fakt, že je veľmi mladá a nefilim. Nemá kam ísť.“

„Musí predsa vedieť, že minimálne polovica nesmrteľných by ju vzala pod svoju ochranu,“ argumentoval.

Amira nadvihla obočie. „Skutočne? Už jej to niekto snáď povedal? Pretože takéto veci nie sú samozrejmosťou pre nás odpadlíkov.“