Vykúpenie z temnoty 31

V ďalšej spomienke sa Helio ocitol naspäť vo svojej horskej chate. Sedel na pohovke pred krbom a Opal ležala s hlavou v jeho lone. Neprítomne sa hral s jej vlasmi a pozoroval plamene. Vonku zúrila fujavica.

„Carys je na tom najhoršie,“ rozprávala mu Opal pokojným tónom, pretože po prvý raz v živote sa necítila utláčaná bezmocnosťou. „Odkedy prišla na to, že Julius sa vrátil z budúcnosti, nemá pokojný spánok. Stále si myslí, že niečo plánuje a podpisuje sa to na jej vzťahu s Kadenom.“

„Ako?“

Pomrvila sa. „Neustále ho sleduje. Odmalička mu zakazovala stretnúť sa s ním, ale čím je starší a mocnejší, stupňuje svoju paranoju. Napichla mu mobil. Dáva mu lokátory do oblečenia a niekedy aj do jedla. Keď na to prišiel, mesiac s ňou neprehovoril.“

„To je šialené!“ zhrozil sa Helio.

Opal mohla len súhlasiť. „Kaden už roky žije dva životy. Vie o Carysiných snahách. Potajme sa odsťahoval a premiestňuje sa domov len keď je to potrebné. S Juliusom sa stretáva prakticky denne a rozumejú si.“

To ho prekvapilo. „Myslel som, že Julius žije niekde mimo nás všetkých.“

Pokrútila hlavou. „Aj keď mu je jasné, že mu stále neveríte, aktívne vám pomáha. Hlavne Luciferovi, Michelovi a Vasilymu.“

„A oni mu veria?“

„Lucifer pozná jeho zložku a hlavne od začiatku vedel, s kým má tú česť. Či tomu chcete veriť alebo nie, už to nie je ten genocídny Julius, ktorého ste poznali. Michel mu z nejakého dôvodu verí tiež a Vasily si ho dal preklepnúť toľkokrát, že mu nič iné neostáva,“ vymenovala mu Opal dôvody. „Carys je ale príliš zatrpknutá. Nielenže nechce uveriť pravde, ona si ju nechce ani len vypočuť.“ Smutne naňho pozrela a ten pohľad sa mu zaryl do srdca. Pohladil ju po tvári a prstami jej masíroval spánky. Spokojne zamrmlala.

„Čo tvoja mama? Ako sa ku všetkému stavia?“

Odfrkla si. „Úplne rovnako. Neverí nikomu a ja som... priznajme si pravdu, nikdy som v jej očiach nebola to nevinné dieťatko, ktoré nosila pod srdcom. Len čo ma z nej vytiahli s krídlami, videla vo mne cudzinca.“ Smrkla. „Niežeby ma nemala rada, ale... nikdy sa ku mne neobráti chrbtom.“ A to bolelo.

„Prečo si myslíš, že to tak je?“ zamyslel sa nahlas.

„To je jednoduché. Nepozná náš svet. Nechce ho poznať. Stále sa považuje za človeka. Odmieta sa bratríčkovať s kýmkoľvek nesmrteľným. Všetci sme pre ňu... iní. Nie z jej druhu.“ Zotrela si slzy.

Helio ju pobozkal na čelo. Sladko sa usmiala. „A tejto nenávisti učili aj mňa. Odmalička. Nepoznala som nič iné. Nedovolili mi vypočuť si iných, stretnúť sa s nesmrteľnými, zapadnúť do ich sveta. Až keď si boli isté, že som dostatočne zmagorená, vypustili ma do sveta. Chcú, aby som bola ako ony a ja im to nemám za zlé. Obe trpeli. Obe boli oklamané. Ale tá ich tvrdohlavosť ma doháňa do šialenstva!“

Jeho doháňajú do šialenstva ich metódy, ale to jej nepovedal. „Vie Carys aspoň o Juliusovom mučení?“

„Ani kúsok. Považuje to za klamstvo. Ďalšiu z jeho hier. Samu seba vidí ako obeť, pretože ostatní nesmrteľní sa rozhodli dať mu milosť, keď sa to prevalilo.“

To už hraničí s fanatizmom. „Skúsili aspoň terapiu?“

Opal sa hystericky zasmiala. „Vykopli z dverí Erin aj Kristinu.“

Plesol sa po čele. „Ako sa mohli tak zmeniť?“

Opal sa posadila a uvelebila sa mu v náručí. Mal pocit, že takýchto objatí veľa nepocítila. „Ako sa mohol zmeniť Julius? Keď ti niekto tak veľmi ublíži, prestaneš v sebe živiť nádej. Nikto sa zlý nerodí, ale tento svet nás mení na monštrá.“

Prstom jej prešiel po perách. „Ty nie si monštrum,“ zašepkal.

Smutne nadvihla kútiky pier. „Bola som. Nebyť Kadena, ktorý ma potajme vzal za otcom a Juliusom a inými nesmrteľnými, som na tom rovnako ako ony.“

Pritiahol si ju bližšie k sebe, akoby ju chcel ochrániť pred tou realitou. „Myslím, že je to len zlé načasovanie, čo ich dostalo do tohto stavu.“

Zvedavo k nemu zdvihla pohľad. „Ako to myslíš?“

„Jewel bola uprostred tragického pôrodu, keď sa na ňu všetko nahrnulo. To by poznačilo každého. Carys tiež nedostala čas usporiadať si myšlienky a musela zachraňovať situáciu. Drake urobil hlúposť, to je pravda. Ale keby sa len veci odohrali inak... možno by to ich ducha tak nezlomilo. Obe sú to silné ženy,“ pripomenul jej. „Len vďaka tomu sú stále tu. Práve tá sila sa stala ich skazou. Museli byť silné pridlho a pričasto. To isté Julius, než sa stal nepriateľom. Musel byť silný zas a znova. Nikto takú záťaž nevydrží, nie dlhodobo.“

Zamyslela sa nad jeho slovami. Je možné, že keby sa veci odohrali inak, mama a Carys by si poradili lepšie? „Kiež by to šlo zmeniť,“ vzdychla a privrela oči.

 

 

 

Ďalšia spomienka sa odohrávala... v nebi? Všetko bolo belasé, naokolo obláčiky a budovy vyzerali ako z fantasy filmu. Opal ho držala za ruku po tom, čo ho sem premiestnila.

Spoločne dobehli do siene najvyšších anjelov, ktorá vyzerala byť hore nohami. Doslova. Popraskané stĺpy, porozhadzované zariadenie a dvere, ktoré boli doteraz zapečatené, niekto doslova vytrhol z pántov.

„Otec?!“ zakričala Opal v obavách.

Spoza jedného z nezničených stĺpov sa vynoril bledý anjel s dlhými čiernymi vlasmi v červenom kabátci. Zamračil sa na nich. „Čo tu robíš? A prečo si sem dotiahla jeho?“

Vyvalila oči. „Sieň je zničená a teba trápi upír?“

Pozrel na ich spojené dlane. „Nepatrí sem a ty nepatríš k nemu.“

Helio zaškrípal zubami a Opal mu len pevnejšie zovrela ruku. „Som dospelá, toto je mimo tvoju kontrolu.“

„Som najvyšší anjel a ty spadáš podo mňa. Vzťah s upírom zakazujem.“ Mávol rukou, akoby ju chcel poslať preč.

Opal bola červená hnevom. „Neopováž sa zasahovať...“

Drake v očiach nemal kúska empatie. „Toto nie je rodinné stretnutie, Opal. Si nefilim. Drž sa ďalej od upírov, inak zasiahnem!“

Ignorovala ho. Prešla k vyrazeným dverám a nazrela do trónnej siene. Zalapala po dychu. Medzi siedmymi trónmi stála známa postava a vyzerala byť na smrť vydesená. Hľadela si na dlane, akoby nimi vykonala niečo strašné.

„N-Noemi?“ prehovorila k nej Opal opatrne.

Vydesená žena k nej zdvihla svoje hnedé oči. Teda... to čo, svojho času boli hnedé oči. Beľmo sa kamsi stratilo. A hnedá sa stala čiernou. „Opal,“ pípla vysokým hláskom. „J-ja neviem... čo sa stalo.“

Opal krôčik po krôčiku kráčala smerom k nej. „Vieš, kde si?“

„N-nie.“ Z očí jej vyhŕkli slzy. „Hádala som sa s Michelom a bola som tak vytočená a zrazu... som sa neovládala. Opal, čo sa to deje?“

Nemala poňatia. „To ty si zničila dvere?“

„A-asi áno. Ťahalo ma to k trónu. Ja... som sa posadila a zrazu... cítim... čo cítim, Opal?“

Ona sa posadila na trón a nič sa nestalo? Nikto ju neprišiel zosadiť? Ako to mohla prežiť? Jedine, že by v sebe mala... Opal sa s úškrnom otočila k otcovi, ktorý ju nasledoval do siene. „Zdá sa, drahý otecko, že už tu nemáš hlavné slovo,“ povedala posmešne. „Archanjelsky trón bol obsadený.“

 

 

 

 

Než sa Helio spamätal, nová spomienka ho zaviedla naspäť do skleneného paláca. Opal bola znovu po jeho boku, tentoraz vytočená rovnako ako on. Obaja stáli na okraji platformy a hľadeli na zničený svet pod nimi. Svet spustošený chorobami, vojnami, hladom a smrťou. Svet, ktorý sa pomaly spamätával. Atmosféra nikdy nebola čistejšia. Ohrozené druhy už nie sú ohrozené. Vody a moria sa vyčistili. Pôda sa zregenerovala.

Za cenu miliárd ľudských životov.

Vzduch za nimi sa zvíril a mávli krídla. Keď sa otočili, pred nimi stála Amira s vážnym výrazom v tvári. Vedľa nej pristál Lucifer.

Opal zaťala päste. „Ste obaja klamári,“ povedala nebezpečne tichým tónom.

Dvojica si vymenila pohľad. Lucifer urobil krok vpred. „Mali sme svoje dôvody, Opal. Nemohli sme tušiť-“

„Nemohli ste tušiť?!“ okríkla ho a rozhodila rukami. „Nemohli ste tušiť?! Láskavo mi povedz, za celú históriu tvojej existencie, kedy sa klamstvo ukázalo ako dobré riešenie? Obzvlášť klamstvo o pôvode iných? O ich histórii? Hm?“

Lucifer neodpovedal.

„Tam dolu na vás čakajú veľmi nasratí nesmrteľní s kopou otázok! Keď si sa už dal na hľadanie svojich nenormálnych druhov, Lucifer, mal si sa aspoň uistiť, že sa dostaneš k citlivým záznamom skôr! A hlavne, pre všetko na svete, si mal dávno vedieť, čo sa deje s Noemi!“

Amira si previnilo zahryzla do pery. „Nevideli sme to, Opal. Niekto ju blokoval aj pred nami, prisahám.“

„Ste sakra všemocné bytosti vesmíru!“ okríkol ich Helio. „Ovládate čas, priestor a kvantové javy! Ako vám to mohlo ujsť? To dievča je na smrť vydesené z vlastnej existencie! A čo je horšie, nevieme kto jej to urobil!“

„Robíme, čo môžeme,“ uistil ho Lucifer.

„Áno? Tak v tom prípade si uži vysvetľovanie faktu, že si stvoriteľom nesmrteľných a mal si ich len ako databanky pre cestu k vlastnej slobode! My dvaja končíme!“

Opal mu podala ruku, preplietli si prsty a premiestnila ich naspäť na zem, do ich nového domu uprostred lesov.

 

 

 

Spomienky sa zrýchľovali. Helio videl mnoho spoločných chvíľ s Opal, nekonečné politické debaty, do ktorých bol nechcene zatiahnutý, objavovanie nových sklenených miest na oblohe, obrovské okrídlené bytosti bojujúce medzi sebou, nedôveru zo strany nesmrteľných, štyroch jazdcov na koňoch... moment. Nie štyroch. Osem! Osem jazdcov!

Uprostred všetkého toho chaosu bola len jediná istota a tou sa stala Opal. Niečo si vybudovali. Život. Nebol perfektný, ale všetkému čelili spoločne. Ukrývali sa pred jej rodinou. Jednali s Juliusom a Kaden k nim pravidelne chodil na večeru.

Svet okolo nich sa menil.

Povstávali pradávne sily.

Nesmrteľní sa dozvedeli pravdu.

Ľudia tiež.

Padli národy.

Povstali nové frakcie.

Nič nebolo ako predtým...

 

 

 

 

V jedno slnečné odpoludnie zabudli na všetko a navliekli sa do maskáčov s chráničmi. Pripojili sa k nim Kaden, Julius a nakoniec aj Ellinor s manželom. Všetci si vzali jednu paintballovú zbraň, zopakovali si pravidlá a len čo sa spustil čas, zmizli v lese. Po pätnástich minútach ich tiché pípnutie upozornilo, že hra začala. A každý bol proti každému.

Cieľ?

Zlatá tehlička v zrútenej budove tri kilometre od nich.

Helio tajne pozoroval Opal z korún stromov. Nemal najmenších pochýb, že vyhrá. Čo ako sú jej protihráči skúsení, ona je rodený stratég. Nehľadala ich, aby ich zastrelila, sústredila sa len na misiu. Až pri budove sa dostala do potýčky a poľahky odstránila Kadena s Ellinor. Rozbehla sa po schodoch na najvyššie poschodie a cestou odstránila aj posledného nepriateľa. Helio vyskočil do okna, z ktorého sklo vypadlo pred rokmi, a stratil sa v polorozpadnutom výklenku, odkiaľ naďalej sledoval dianie.

Opal opatrne postupovala k podstavcu s tehličkou a neustále sa obzerala, očakávajúc útok.

Usmial sa.

Tentoraz nie, malý anjelik.

Konečne sa dostala k podstavcu a chcela zhrabnúť tehličku, ale celá zamrzla. Vyvalila oči a neveriacky civela na tehličku.

Helio vystúpil z tieňov a zozadu ju objal. Aj keď mali stáť proti sebe, netrhla sebou. Dovolila mu priblížiť sa, čo veľa hovorí o jej dôvere k nemu. Dlane sa jej roztriasli.

Na tehličke bola vyrytá otázka: Vezmeš si ma? A vedľa ležal jednoduchý prsteň s opálom uprostred.

Po schodoch sa nahrnuli ich porazení spoluhráči. Zastali a zvedavo hodnotili situáciu.

Opal sa k nemu otočila a vzala mu tvár do dlaní. „Myslíš to vážne?“ vyslovila opatrne, akoby sa bála, že si to rozmyslí.

Krátko ju pobozkal. „Myslím.“

Rozplakala sa a objala ho. „Áno. Miliónkrát áno!“

Keďže ho odmietala pustiť, sám vzal prsteň z podstavca a nasadil jej ho na prst. Až vtedy ostatní pochopili, čo sa odohralo a začali tlieskať.

Len čo sa Opal spamätala, otočila sa k nim. „Vy ste o tom vedeli?“

Svorne krútili hlavami.

„Ako si si mohol byť istý, že sa sem dostanem prvá?“ vyzvedala od Helia.

Zasmial sa a pobozkal ju na čelo. „Poznám ťa, miláčik. Nikdy proti tebe nemali šancu.“

Jej sladký úsmev ho takmer dostal do kolien. Prišiel k nim Kaden a zablahoželal im. Helio mal pocit, že v jeho očiach vidí úľavu. Úľavu, že Opal konečne bude mať rodinu, kde nemusí byť večne vystresovaná a pod drobnohľadom.