Vykúpenie z temnoty 29

 

Julius zaspätkoval.

Anjel ukázal na vládcu nebies. „Vidíte to? Neskapal!“

Erin sa netvárila prekvapene, nikto z nich. Ani len Kaden, Juliusova minikópia. „My vieme.“

Carys sa zhrozila. „Vy ste to vedeli?!“

„Vy ste to vedeli?“ zopakoval Julius skepticky.

Kaden to nevydržal, rozbehol sa a postavil sa pred neho ako živý štít s roztiahnutými krídlami. „Nemôžeš ho zabiť, mami,“ prosil. „Nepoznáš celú pravdu.“

Julius sa zhrozil. „Kaden, nerob to!“ Nebude mať ako štít dieťa! Chcel ho odtlačiť, ale chlapec sa ani nepohol.

„Nie,“ povedal Kaden rozhodne. „Toto šialenstvo musí skončiť!“

Carys sklopila meč. Nevládala ho viac držať. Cítila sa... zradená. „Kaden...“

„Ja viem, čo urobil. Povedal mi to.“

Pichlo ju pri srdci. „Ako dlho si vedel...“

„Že je môj otec? Odkedy si ho k nám pozvala. Mám jeho moc, mami. Cítim ho. Obaja sme čiastočne anjeli.“

„On je démon!“

Tentoraz sa ku Kadenovi pridala Erin a tiež roztiahla krídla. „Démon, ktorý obetoval vlastné víťazstvo, aby nás zachránil. Zničil svoju budúcnosť. Vzdal sa všetkého.“

Juliusovi klesla sánka. Čo sa to deje?

Carys cúvla. „Všetkým vám preskočilo? Musíme ho zabiť! Vidíte, čo urobil?! Ovládol nebo! Ste skutočne na hlavu?!“

K Erin pristúpili Zoe, Salvator a Oliver. „Ovládol nebo, aby nám pomohol ubrániť Hyperboreu,“ povedala Zoe. „Pod nátlakom. Odvtedy v ňom zlepšuje pomery. Zakázal zabíjanie nefilim. Denno-denne rieši problémy anjelov a ľudí.“

Carys sa cítila ako v zlom sne. Toto predsa nemôže byť reálne! Ako môžu nesmrteľní brániť monštrum, kvôli ktorému viacerí z nich takmer umreli?! „Ste pod vplyvom nejakej kliatby?!“

K živému štítu sa pridali ďalší. Kamal, Ekrem, Cari a Rose. Nasledovali ich džinovia Levent s Ginou. Po nich Conor, Islobel, Annie, Damian, Casey, Brian, Jasmine, Will, vlkolak George a tigrica Jordana, bosorky Skye, Ella, Agnes a Laura. Krídla na Juliusovu obranu po stranách roztiahli Erinini súrodenci Kristina, Gavin a Noah. Poslední sa pred neho postavili Kalli s Alaricom.

„Prečítali sme si jeho záznam, Carys,“ vysvetlila jej Erin trpezlivo. „Od Persefony. Julius mal ísť do pekla. Ale keď sa vrátil, keď všetko obetoval a začal nám pomáhať, jeho meno pomaly mizlo. Julius sa vykúpil z pekla. To sa nikdy nikomu nepodarilo. Dobro v ňom prekrýva zlo. Odčinil genocídy, ktoré sám napáchal. Toto nie je náš názor, toto je záznam od vyšších síl.“ Vystúpila vpred a podávala jej zložku. „Viac než desať rokov bol v stredoveku mučený. Každý deň. Kruto. Za hranicou všetkého, čo si dokážeš predstaviť. Inkvizítori ho dolapili, pretože vedeli, že je kríženec. Že nikomu nebude chýbať a žiadna rasa sa zaňho nepostaví. Viac než desať rokov nepoznal nič iné, než agóniu. To by zlomilo aj svätého.“

Carys strácala pevnú pôdu pod nohami. Na zložku ani nepozrela. „Načisto vám preskočilo?! Aj on mučil! Týral!“

„A prestal. Z vlastnej vôle prestal,“ pokračovala Casey. „Nerozumieš? Dosiahol svetovú dominanciu a vzdal sa jej. Vzdal sa svojej pomsty a všetko napravil. Ver mi, aj nám sa to ťažko čítalo a akceptovalo. Vyššie sily ale neklamú. Julius už viac nie je monštrum.“

Julius bol v absolútnom šoku. Nie, to je slabý výraz. Cítil sa ako v paralelnom svete.

Carys dostávala záchvaty paniky. „Prestaňte s tým divadielkom!“ kričala na plné pľúca. „Bojovali sme proti nemu! Chcel nám zobrať slobodu! Kradol moc!“ Ako to môžu nechať tak? „Keď na to nemáte odvahu, pustite ma k nemu a ja ho zabijem!“ Znovu zdvihla meč, ale masa tiel pred Juliusom sa len pevnejšie zomkla.

Erin krútila hlavou. „Nedovolíme ti to, Carys.“ V hlase mala ľútosť. „Pred stáročiami sme stvorili monštrum. My a takí ako my. Pretože sme odmietli krížencov. Kvôli nám Julius neskutočne trpel.“

Carys cítila chlad v celom tele. Po rokoch snahy zachrániť týchto nevďačníkov dostane toto? Zradu? „Bojovala som za vás,“ povedala vyčítavo.

„Bojovala si za dobro. Za spravodlivosť. A tú si dosiahla.“ Ukázala okolo seba.

„Dosiahla?! Dosiahla som to, že bránite vraha!“

„Bránime jedného z nás. Robíme to, čo sme mali urobiť za inkvizície. Vtedy sa za Juliusa nikto nepostavil. Nikto nebojoval o jeho život.“ Narovnala sa. „Dnes zaň bojujeme. A oddnes navždy budeme. Dúfam, že jedného dňa nás pochopíš.“

Carys prudko odhodila meč, porazená. „Ste šialenci! Viete čo?! Končím! Nechajte sa zabiť, keď po tom túžite! Odmietam viac pohnúť čo i len prstom pre tento svet!“ Pohľadom vyhľadala Kadena. „Nakoniec je v tebe viac z neho, než zo mňa,“ povedala kruto, zvrtla sa a vybehla zo siene.

Julius bol v absolútnom šoku. V živote zažil mnohé, očakával mnohé, ale toto si nevedel predstaviť ani v najdivokejších snoch.

Zakrútila sa mu hlava.

Niekto zaňho bojoval. Niekto, koho on osobne nenaverboval. Niekto, kto to urobil dobrovoľne.

Bol to nový pocit. Nepoznaný a intenzívny. Keď Carys odišla a nesmrteľní sa k nemu otočili, nemal slov. Posledná hodina z neho vysala všetky sily. Dojatie ho zrazilo na kolená – doslova. Tvár si ukryl do dlaní a pred svojimi bývalými nepriateľmi sa rozplakal.

 

 

Keď sa Carys ani po polhodine trápneho ticha nevrátila, Erin pozrela na Juliusa sediaceho na zemi, opretého o stenu čo najďalej od trónu. Vyzeral... zdevastovane. Po lícach mu občas stiekli slzy, v očiach mal prázdny výraz a čo bolo najhoršie, nemal ani len snahu o ostražitosť v miestnosti plnej jeho nepriateľov, ktorí sa bezcieľne prechádzali sieňou a obzerali sa po nebesiach. Kaden skľúčene sedel medzi Casey a Brianom, s ktorými sa potichučky rozprával.

Kráľovná britských upírov pozbierala odvahu a prisadla si k démonovi, ktorý ju pred pár rokmi mučil.

Julius len privrel oči a nadýchol sa, pripravený na čokoľvek. Vedel, že si zaslúži záplavu nadávok.

„Ako je možné, že sa ti zmenil hlas?“ prišla prekvapivá otázka. „Upírsky sluch dokáže identifikovať hlas ako DNA, ale tvoj je iný od Juliusa, ktorého sme poznali.“

Trpko sa pousmial a stiahol si golier roláku. Na pravej strane krku mal neveľkú jazvu po Mýtickej zbrani. „Úzky meč. Zasiahol hlasivky a ako sa hojili, tkanivo zostalo zjazvené. Odvtedy mám hlbší hlas.“

Fascinovane prikyvovala.

Julius na ňu uprel prázdne oči. „Bola si to ty,“ prezradil jej.

Prekvapene zamrkala. „Ja?“

„Počas jedného z posledných bojov. Bola si zranená, bez šance na prežitie. Podcenil som tvoje odhodlanie. Skočila si po mne a len-len že minula tepnu.“

Erin zovrela pery. „Zabil si ma?“

Julius odvrátil pohľad. „Bolo nás na teba potrebných sedem. Nie si slabá, Erin Anglická.“

Nevedela, ako sa cítiť. Nie každý deň si vypočujete, aké náročné bolo vás zabiť. Kútikom oka zazrela Salvatora, ktorý zatínal päste niekoľko metrov od nich.

„Prečo si sa vrátil, Julius?“ opýtala sa nakoniec otázku, na ktorú nemali odpoveď v žiadnych záznamoch.

Julius len zaklonil hlavu. „Kiež by som ti mohol povedať, že za tým bolo logické rozhodnutie.“

„Znepokojilo by ma, keby bolo. Porazil si nás. Zotročil ľudí. Dostal do šachu anjelov. Čo ti ešte chýbalo, hm?“

Démon si pretrel strhanú tvár. „Carys. Nemal som Carys.“ Smrkol a s láskou pozrel na syna, ktorého nemal možnosť vidieť vyrastať.

„Vzdal si sa víťazstva pre ňu?“

Vzdychol. „Nebolo to víťazstvo. Myslel som, že keď vás všetkých porazím... keď sa pomstím... keď vybojujem svet pre démonov ako ja... že tá trauma pominie. Že nočné mory prestanú.“ A nebolo to náhle osvietenie, ktoré ho k tomuto poznaniu priviedlo. Celé mesiace bezcieľne hľadal satisfakciu, ale tá neprichádzala. „Nedosiahol som nič. Vyhladil som nesmrteľných. To nám rovnoprávnosť nedalo. Boli sme sami na celom svete, ktorý bol tak zničený, že sa v ňom nič nedalo budovať. A Carys bola mŕtva. Jediná, ktorá dokázala utíšiť nočné mory.“ Zotrel si nové slzy. „Vždy som jej tvrdil, že som s ňou len pre to, že je cenným spojencom, ale nebola to pravda, Erin,“ priznal jej svoje tajomstvo. „Pri nej som sa necítil ako posledný z posledných. Nečistý. Podradný.“ Vtedy ešte nechápal, prečo tomu tak je. Teraz už áno. Carys je nefilim, vedela presne aké to je byť zatracovaný. „Umlčala tie strašné sny,“ vzlykol. Bohovia, tie sny! Spomienky na dekádu zajatia a neprestajného mučenia v rukách inkvizítorov...

Erin sa veľmi opatrne dotkla jeho ramena. O Juliusovom utrpení sa dozvedeli len nedávno a či sa to nesmrteľným páči alebo nie, je to ich vina. Ich puritánstvo a uctievanie čistej krvi spôsobili, že démoni ako kríženci rás nemali žiadne práva, ochranu a často boli vyháňaní zo spoločenstiev ostatných druhov. „Prečo si sa znovu nepokúsil o dobytie sveta?“

„Aký by to malo zmysel? Carys by zase bojovala. Zase by sa obetovala. Radšej uvidím svet bez môjho vplyvu, kde bude ona nažive.“ Aj keď sa k nemu nikdy nevráti. Aspoň bude vedieť, že je niekde tu, že žije a nikto jej neubližuje. „Stále chcem rovnosť pre démonov. Tentoraz ale vo svete, kde nebudú jediným druhom.“

Erin bola na Juliusa hrdá. Za celú históriu sa ešte nestalo, aby diktátor prešiel takouto zmenou. Niet divu, že sa vykúpil zo samotného pekla. „Čo sa stalo, keď tvoje... zlé ja umrelo?“

Naprázdno preglgol. „Všetky jeho myšlienky a spomienky sa vliali do mňa. Vrátane bolesti zo smrti.“ To bolo najhoršie. Umieranie, po ktorom nenasleduje sladká ničota je pre mozog neskutočná facka. A jeho psychika bola nalomená už predtým.

„Ako si prevzal vládu nad nebom?“

Nemalo zmysel čokoľvek zatajovať. „Po zabití Carys som prebral jej moc, ktorú ona prebrala od Drakea. To ma dostalo na úroveň najvyšších anjelov. Moja DNA v sebe tiež nesie anjelskú stopu. Toto všetko dohromady mi dalo právomoc dostať sa sem.“ Pretrel si strhanú tvár. „Ako ste vedeli... ako ste sa sem vôbec dostali?“

Erin kývla hlavou smerom ku Kadenovi. „Len čo si mu povedal pravdu, vyhľadal nás a dal nám tvoju zložku. Veľa riskoval.“

Ďalšia nepochopiteľná rana pre Juliusove srdce. Chlapec, ktorý má všetky dôvody ho nenávidieť, ho tajne chránil. Kaden vycítil jeho pohľad a podišiel k nemu. Bez slova sa objali. „Ako len môžem mať tak dokonalého syna?“ smrkol Julius a rozstrapatil mu vlasy.

Kaden sa k nemu posadil, oči smutné. „Vďaka mame.“ To ona ho naučila rozoznať, čo je správne a čo nie. Kedy je duša dobrá, hoci jej činy hovoria opak. Naučila ho, že akokoľvek stratený boj môže byť vyhraný so správnym prístupom.

Julius ho pritiahol bližšie k sebe. „Ona sa vráti,“ uisťoval ho. „Len potrebuje... čas na vyventilovanie.“

Dieťa krútilo hlavou. „Nevidela tvoju zložku. Stále je presvedčená, že máš niečo v pláne. Pokúsi sa ťa zabiť.“

O tom nepochyboval. Ale tak ako nezabila svojho vlastného otca, ktorý reálne vykonal zlé činy, tak nezabije ani svojho syna, ktorý len robil správnu vec. „Ja si nejako poradím.“

V tichu zavŕzgali ťažké dvere, v ktorých sa zjavila obozretná Angelica. „Čo do pekla sa tu deje a kto vás sem všetkých-“ Pohľad jej pristál na démonovi. Sánka jej klesla.

Julius rýchlo vyskočil na nohy a postavil sa pred Kadena. Nesmrteľní naokolo boli pripravení na ďalšiu akciu.

Angelica potrebovala niekoľko nádychov a výdychov, aby upokojila rozbúšené srdce. Potom prstom ukázala na Juliusa. „Ohó, tak toto ja najvyššiemu dvoru vysvetľovať nebudem!“