Vykúpenie z temnoty 28

 

 

Kým Carys prežívala svoju krízu, ďalšia sa hrnula na Helia, za ktorým do hotela prišiel vysmiaty Stefan po intenzívnom pátraní. Tmavovlasý upír s postavou profesionálneho atléta sa tváril ako malé dieťa pod vianočným stromčekom a jeho neobvyklé fialové oči priam iskrili. „Myslím, že som na stope tvojej neviditeľnej kamarátky,“ povedal namiesto pozdravu.

Helio hneď ožil. „Hovor!“

Stefan zacmukal. „Najskôr potrebujem svoju teóriu potvrdiť. Vezmeš ma za valkýrami?“

„Nemôžeš za nimi ísť sám?“

Mladší upír sa zaksichtil. „Povedzme, že ma nemajú práve v láske. Malý škandál spred rokov, nič mimoriadne. Juniper by ma nemusela prijať keby som prišiel sám.“

Helio vyvrátil oči k nebu. „Pretiahol si niekoho vo Valhalle?“ tipol si.

„Tak nejako. Ideme?“

Odviezli sa za Londýn, kde stál novučičký dom o veľkosti hotela. Väčšina valkýr stále žije vo Valhalle, ale čoraz viac sa zapájajú do verejného života a stavajú si malé pobočky po svete. Pred domom stálo asi desať áut a bol obohnaný kamerami. Len čo vystúpili, na príjazdovú cestu ich prišla privítať Juniper.

„Čo tu chce tento chodiaci problém?“ ukázala znechutene na Stefana, ktorý si ani nedal tú námahu tváriť sa pokorne.

„Pomáha mi s pátraním po Opal. Mohli by sme hovoriť s Jewel?“

Valkýra zazrela na Stefana a túžila ho tým pohľadom zabiť. Pomaly. Bolestivo. „Prečo?“

„Len si chcem overiť jej rodokmeň,“ odvetil Stefan zamatovo.

Juniper naňho vycerila zuby. „Veľký zlý špión si to nedokáže zistiť z iných zdrojov?“ posmievala sa mu.

Upír sa len viac usmial. „Bojíš sa ma snáď vpustiť medzi svojich? To je sladké.“

Helio ho udrel po hlave, aby to nepreháňal, ale absolútne to nezabralo. „Aký máš problém so Stefanom, Juniper?“

Valkýra sa bojovne rozkročila. „Pretiahol mi polovicu Valhally!“

Stefan sa zatváril, akoby vyhral prvú cenu na olympiáde. „Nebola to ani tretina a ty to dobre vieš. A nikto sa nesťažoval!“

Rozhodila rukami. „Ale áno! Moje valkýry sa sťažovali! Odstavil si nám desiatky sluhov!“

Helio podozrievavo pozrel na pokojného Stefana. „Ty si zviedol mužskú populáciu Valhally?“ ani len neznel prekvapene.

Stefan naňho žmurkol. „Boli to prvotriedne exempláre.“

Juniper sa naňho chcela vrhnúť, ale Helio ju zastavil. „Sľubujem, že niekomu zaplatím, aby ho nakopal do gulí, ale vážne potrebujeme hovoriť s Jewel. Prosím, Juniper.“

Juniper zasyčala ako had, ale nakoniec ustúpila. „Fajn. Ale neopovážte sa ju rozrušiť! Je v pokročilom štádiu rizikového tehotenstva a nepotrebuje viac stresu!“ Zvrtla sa a zaviedla ich do Jewelinej izby vo východnom krídle domu. Zaklopala na dvere a naposledy zazrela na Stefana. „Jediný pohľad na našich mužov a osobne ťa vykastrujem!“ Potom odišla.

Jewel otvorila takmer okamžite, brucho väčšie než naposledy. Už však nebola bledá a vystresovaná. Zdala sa byť uvoľnená a spokojná. „Helio, vitaj!“

Helio ju nemotorne objal. „Ako sa ti darí, Jewel?“

Žiarivo sa usmiala. „Lepšie. Valkýry sú skvelé spoločníčky. Kde je Diana?“

To keby vedel, dávno ju už škrtí! „Musela na chvíľu mimo mesto. Toto je Stefan, jeden zo zamestnancov najvyššieho dvora,“ povedal a vynechal fakt, že sa jedná o špióna.

Jewel mu podala ruku. „Teší ma. Poďte ďalej!“ vyzvala ich a oni vošli do priestranného salónika spojeného s kuchyňou. Usadili sa na ružovú pohovku a počkali, kým sa Jewel dostane pohodlne do kresla. „Čo vás ku mne privádza? Robí Drake problémy?

„Zatiaľ sme o ňom nepočuli,“ uistil ju Helio. „Ale Stefan má na teba zopár otázok, ak by ti to nevadilo.“

„Iste.“

Upírsky špión sa pomrvil na primäkkej pohovke a z vrecka vytiahol niekoľko zdrapov papiera. „Jewel, tvoj prípad je pravdepodobne prepojený s jednou našou záležitosťou. Nejde o nič zlé, len zvedavosť. Veľmi by sme chceli vyriešiť jednu záhadu. Bol som v dome, kde ste s Drakeom žili a našiel som niekoľko zoznamov. Predpokladám správne, že ste vymýšľali meno pre vaše malé?“

Jewel sa zasmiala. „Ach, tie zoznamy? Áno, s Drakeom sme sa neustále dohadovali na menách. Nakoniec sme povedali, že prvé meno dá dieťaťu ten rodič, ktorý s ním bude mať totožné pohlavie a druhé meno vymyslí druhý rodič. Obaja sme si robili zoznamy mien.“

„Vieš aké meno vybral Drake?“

Zamyslela sa. „Myslím, že pre chlapca sa rozhodoval medzi Adamom a Aidenom.“

„A dievčatá?“

„To netuším. Prečo?“

Stefan jej podal zoznam, ktorý niesol Drakeov rukopis. „Môže byť toto jeho zoznam?“

Mrkla naň. „Asi áno. Aha! Na vrchole je Diana.“ Ďalší smiech. „Ako ten duch.“

Helio začínal mať zlé tušenie. „Aké meno si pre dievča vybrala ty?“

„Vlastne som sa ešte nerozhodla,“ priznala. „Mám dva. Jedno sa mi páči od detstva, druhé je po mojej super odvážnej starej mame, ktorá utiekla z Nemecka.“

„Aké sú to mená, Jewel?“ opýtal sa pokojným hlasom Stefan.

„Buď Carys...“

Helio aj Stefan ustrnuli.

„Alebo Opal.“

Heliovi klesla sánka. Namiesto jednej nebezpečnej informácie dostali dve a vôbec sa im nepáčili.

„Hej, čo je s vami? Povedala som niečo zlé?“ preľakla sa Jewel.

Helio nevedel, na čo skôr nadávať. Ale mnoho vecí začalo dávať zmysel. Zopár zmysel dávať prestalo.

Stefan, skúsený v pretvárke, sa len nevinne usmial. „Nie, vôbec nie. Len si nám potvrdila jednu teóriu. Helio sa ešte musí spamätať, ale verím, že o pár dní sa vráti a všetko ti vysvetlí.“

Zmätená Jewel len sledovala, ako mladší upír ťahá staršieho ku dverám a náhlivo mu mrmle, aby si zachoval chladnú hlavu.

Len čo boli z dohľadu domu valkýr, Helio sa otočil k Stefanovi, oči ako loptičky. „Opal Diana Jeffriesová. Používala matkino meno za slobodna!“

Stefan prikývol. „Ona je to dieťa, ktoré sa má narodiť. A zdá sa, že aj Carysina sestra. Čo znamená, že Drake v budúcnosti zničil svet a vy ste ho práve rozdráždili.“

„Carys predsa nikdy nespomínala sestru.“

Stefan sa posadil na sedadlo vodiča a premýšľal. „Myslím, že o nej nevie.“

Helio si trel spánky. „Ako o nej môže nevedieť? A odkiaľ ju, do pekla, pozná Ninja? Prečo mi tvrdila, že ju zabil?“

Mladší upír sa zahľadel do zrkadla a spájal si súvislosti. „Ak Carys prišla z budúcnosti zastaviť Drakea... zabránila svojmu počatiu. Ale čo ak nezabránila jeho stretnutiu s jej matkou?“

„A namiesto nej bola počatá Opal,“ došlo Heliovi.

„Opal vyrástla v novej verzii budúcnosti a zrejme sa v nej niečo pokazilo a preto sem prišla. Ako, to je otázne.“

„A Ninja?“

Stefan zovrel volant. „Ninja musí byť z budúcnosti tiež,“ došiel k logickému záveru.

„Ale on ju nezabil. Opal sa sama poslala do minulosti, tú časť si pamätám. Našiel som ju a s Rebeccou sme šli za Luciferom. On ma poslal za ňou.“ Nadýchol sa. „To myslel tou termodynamikou!“

„Termodynamikou?“ zopakoval Stefan.

„Cestovanie v čase je proti zákonom termodynamiky. Prvý termodynamický zákon hovorí, že energia nevzniká a nezaniká, len mení svoju podobu. Carys cestovaním v čase porušila tento zákon, čo zrejme narušilo časť rovnováhy vo vesmíre a preto to Lucifer neschvaľuje. Opal našla dieru v zákonoch. Poslala sa do minulosti v nehmotnej podobe. Energia zostala zachovaná. Lucifer poslal mňa do môjho vlastného tela, čo je tiež v súlade s pravidlami.“

„Ale ty si nespomínaš.“

„Zatiaľ. Niektoré veci sa mi vyjasňujú. Opal neprišla napraviť žiadne zlo, chcela len uzmieriť svoju rodinu, ktorá sa v tomto období začala rozpadať. Len neviem prečo.“

Stefan naštartoval a v tichu ich odviezol do hotela. „Musíš si spomenúť. Pronto. Na tomto prípade mi nesedí veľa vecí.“

S tým Helio súhlasil. „Lucifer. Potrebujeme Lucifera.“

 

 

 

Julius sa pomaly otočil k odhodlanej Carys, ktorá mala v očiach slzy. Tie ho znepokojovali viac než Mýtická zbraň na jeho krku.

Carys vydala jediný vzlyk, keď uvidela tvár, ktorú nikdy viac vidieť nechcela. Julius vyzeral inak než keď ho zabila. Na líci mal jazvy po škrabancoch, pravdepodobne od nechtov. Vlasy mu narástli po krk a mierne sa zvlnili. Stále však vyzeral príťažlivo, presne ako si pamätala. Príťažlivo a nebezpečne. Hnedastá pokožka sa v modrom svetle javila ešte tmavšie.

„Prišiel som zachrániť teba,“ povedal po chvíli.

Carys zovrela roztrasené pery. „Po tom, čo si ma zabil? Len tak si mohol cestovať v čase.“

Juliusove hnedé oči ani jediný raz neuhli. „Ako som povedal, keď som ťa zabil, nevedel som že na mňa prejde tvoja moc. Prišiel som na to neskôr.“

„A nenapadlo ti nič kreatívnejšie, než si skočiť do minulosti?“

Démon urobil niekoľko krokov do strany, ale čepeľ ho nasledovala. „Bol to jediný spôsob.“

„Spôsob čoho?!“

Trpezlivo sa nadýchol. „Ako zastaviť samého seba.“

Carys sa hystericky rozosmiala. „Zastaviť? Pred čím?“

Hnedé oči ju priam pohládzali. „Pred zničením sveta. Mal som všetko, Carys. Nesmrteľné frakcie padli. Mal som Silu hada, Hyperboreu, Grécky oheň, magické knihy, zotročených džinov a nebesia kapitulovali.“ V hlase nemal kúska radosti. „Mal som svet vo svojej moci. Ale nie teba.“ Urobil krok vpred, aj keď to znamenalo, že sa mu čepeľ oškrie o pokožku nechráneného krku. „Nemal som po boku teba. Pochoval som ťa.“

Srdce sa jej v panike rozbúchalo. „Maniak! Nikdy sa k tebe nepridám!“ Radšej sa zabije!

Julius urobil kyslú grimasu. Nepochopila jeho čin. „O to mi ani nešlo. Chcel som ťa len zachrániť pred sebou samým.“

Ďalší hysterický smiech. Carysina ruka s mečom sa zatriasla. „Iste.“

Vzdychol. „Moja budúcnosť už neexistuje, Carys. Zmenil som udalosti, ktoré k nej viedli.“

„A prevzal vládu nad nebesiami. Blahoželám! Lepší plán by som ani ja nevymyslela.“

Julius si uvedomil, že Carys tak pokrivil, že už neverí v jeho nezištné činy. Stále si myslí, že pokračuje vo svojom ťažení proti ľudstvu a nesmrteľným. A on nemá jediný dôkaz, ktorým by ju presvedčil, že... že ho zmenila. Že je mu odporné kým bol a kam to dotiahol. Že odkedy sa vrátil, chcel veci len napraviť, aj keď nikdy neodčiní, čo vykonal.

Ako by mu aj mohla veriť? Stoja v trónnej sieni nebies a on tu vládne!

Carys znovu cítila tú strašnú bolesť z dňa, keď po namáhavom boji zbavila Juliusa života. Keby len vedela, že stojí hneď vedľa nej... Celé jej vnútro sa búrilo. „Obetovala som všetko, Julius. Maj tú slušnosť a konečne zdochni!“

To zabolelo. Veľmi. Po líci mu stiekla jediná slza. „Stálo to za to. Aj keď ma dnes zabiješ, neľutujem že som sa vrátil.“ V kapitulácii zdvihol ruky do vzduchu.

 

 

Opal sa chystala vrátiť do siene, keď ju vydesil známy hlas:

„Maj tú slušnosť a konečne zdochni!“

Carys? Čo tu robí Carys? Rozbehla sa k pootvoreným dverám a jej najhoršie obavy sa potvrdili. Carys odhalila Juliusa a prišla ho zabiť.

Nie, nie, nie! Odskočila od dverí a sústredila sa. Mágia ju okamžite stiahla k jedinej osobe schopnej zachrániť jej rodinu.

Tentoraz to bola osoba, ktorú by nečakala.

„Kaden?“

Chlapec ležiaci v posteli s knihou o astrofyzike v ruke sa prudko posadil. „Teta Opal?“

Zalapala po dychu. „Ty ma vidíš? Vieš, kto som?“

„Ninja mi o tebe povedal. Viem, že si za ním prišla pri večeri, ale nechcel som na teba upozorniť.“ Vstal. „Čo sa stalo?“

Opal nevedela, kde začať. „I-ide o Ninju. Carys odhalila jeho totožnosť a chystá sa ho zabiť, ale on už nie je ako býval kedysi a-“

„Mama vie, že Ninja je Julius?“ prerušil ju Kaden vážne.

„Ty vieš, že Julius...“

Kaden sa začal rýchlo obliekať. „Viem, že je môj otec a že prišiel z budúcnosti. Dlhý príbeh. Kde sú?“ Nemotorne sa nazúval do tenisiek.

„V nebi.“

Chlapec vytiahol mobil a vytočil číslo. „Erin? Tu Kaden. Kríza práve nastala.“

 

 

 

Carys sa nútila k jedinému švihu mečom, ktorý by ukončil Juliusov život, ale ruka ju odmietala poslúchať. Pred očami mala všetky ich spoločné chvíle. Čo ako bol Julius skazený, k nej sa nikdy nesprával hrubo. Ani v posteli, ani mimo nej. Neublížil jej jediný raz, nevztiahol na ňu ruku. Keď odmietla sex, rešpektoval to. Keď mala nočné mory, šepkal jej upokojujúce slovíčka. Keď bola nervózna, spoločne trénovali šerm alebo boj zblízka, aby sa vyventilovala.

„Nerob to, Carys,“ prehovoril Julius pokojne. „Zabiť ma raz ťa takmer zlomilo. Viem to.“ Bol tam. Tíšil ju.

Anjel pred ním zreval frustráciou. „Sklapni! Nemáš jediný nárok spochybňovať moje činy!“

Zmĺkol. Bolo mu jedno, že umrie. Ale ak má Carys zase len trpieť... Už si zabila otca. Potom jeho. Priam videl, ako ju obe vraždy trhali na kusy. Čo ako sa snaží byť drsná, stále je anjel. Anjeli pomáhajú. Naprávajú. Dávajú nádej.

Nezabíjajú.

„Kde máš komplicov?! S kým spolupracuješ?“

Krútil hlavou. „Lucifer o mne vie. Nikto iný. Neprišiel som si budovať armádu, Carys.“

„Neverím ti!“ kričala na celú sieň.

A on jej to absolútne nemal za zlé. „Odmietam znovu prežiť tie hrôzy.“ Zdvihla ruku, aby sa mohla zahnať mečom.

„Carys, nie!“ doľahol k nej hlas Erin Anglickej od dverí.

V šoku sa otočila. Pri vstupe stál zástup jej spojencov. Na čele s vydeseným Kadenom.