Vykúpenie z temnoty 27

Carys bola na kontrole v Británii. Kalli jej prehmatávala miesta s najhoršími zraneniami, ale všetko sa zdalo byť zahojené. Zostalo jej niekoľko jaziev, ktoré ešte čaká dlhá cesta, než vyblednú.

„Ako nová,“ zhodnotila bohyňa so strnulým úsmevom, ktorý Carys nedokázala zaradiť. „Nejaké problémy so zrakom alebo bolesti hlavy?“

„Nie.“

„Spávaš normálne?“

„Relatívne. Dubaj je deväť hodín za Wellingtonom, ale okrem jet-lagu nemám problémy.“

Kalli na milisekundu stuhla. „Stále si u Ninju?“

Prikývla. „Staral sa o mňa ako matka sliepka. Ten útok ním otriasol. Keď ma prvé dni ošetroval, ruky sa mu triasli.“ Zasnene sa usmiala. Ešte nikto k nej nebol taký nežný ako on.

Kalli odvrátila pohľad a nasadila ďalší strnulý úsmev. „Som rada, že na to nie si sama. Môžeš sa obliecť.“

Carys sa nasúkala naspäť do tielka a džínsov. „Ďakujem, Kalli. Že ste to nevzdali, keď som vám tu takmer vykrvácala.“

Bohyňa ju objala. „Ako by sme mohli? My všetci sme tu len vďaka tebe. Dlhujeme ti viac, než len jednu záchranu života.“

Prečo jej to hovorí s takým tragickým tónom? „Kalli? Je všetko v poriadku?“

„Ale iste,“ prišla okamžitá lož. „Len som sa o teba bála. Musíš prestať vyhľadávať problémy, Carys.“

Anjel sa rozosmial. „Aj keby som chcela, problémy si ma aj tak nájdu. Som na ne magnet.“

Na ošetrovňu prikvitla Erin a ani jej úsmev sa nezdal byť celkom úprimný. „Ako si na tom, dievča?“

„Už dobre, ďakujem. Nechceš mi povedať, prečo ste obe ako na ihlách?“

„Nie, ani nie. Nejde o nič dôležité.“

Carys im neverila, ale rozhodla sa netlačiť na ne. Keby šlo do tuhého, určite by ju požiadali o pomoc. Aj keď si na začiatku nedôverovali a Carys urobila pár hlúpostí, musia vedieť, že im vždy priletí na pomoc. Doslova.

Vrátila sa do Ninjovho bytu, kde už na ňu čakal aj s Kadenom a pripravenou večerou. Carys Ninjovi venovala vášnivý pohľad, než sa sklonila k synovi a objala ho. „Ako ti ide vyučovanie? Učitelia to zvládajú?“

„Samozrejme. Som extra chytrý jedinec, ktorému stačí poslať materiály a všetko vypracujem,“ chválil sa. „Ale o desať dní sa mám dostaviť na test,“ dodal.

„Postaráme sa o to.“ Čo jej pripomína – prečo ešte zostáva u Ninju? Úprimne povedané, nechcelo sa jej odísť, ibaže pôvodne si ju sem zobral, aby sa zotavila. Nechce tu zostávať ako nezvaný hosť. Bude sa s ním o tom musieť pozhovárať.

Ninja počas večere pozoroval Carysinu uvoľnenú tvár. Zdalo sa, že sa uňho udomácnila a nič mu nerobilo väčšiu radosť. Aj Kaden sa zdal byť spokojný so súčasným bývaním. Pomáhať mu s nebeskými záležitosťami ho doslova bavilo. Rozhodne kandidát na najvyššieho anjela.

Jeho pokojný večer bol však narušený objavením Opal, ktorá už bola len minimálne priesvitná. Našťastie sa stále zdalo, že ju vidí len on, Lucifer a Helio, ktorému sa aj naďalej vyhýba.

„Hej Ninja, ja viem že ťa ruším, ale...“ Odmlčala sa, keď uvidela Kadena s Carys. „Ach. Je už Carys v poriadku?“

Ninja na pár sekúnd váhal a detailne sledoval Carysin výraz, či náhodou nezaznamenala príchod ďalšej bytosti, ale nezdalo sa, že by ju videla a počula. Kaden tiež nie.

Opal podišla bližšie. „Toto je Kaden?“ Obišla stôl, aby si ho prezrela. „Je neskutočne roztomilý,“ rozplývala sa.

Ninja ju pohľadom vyzval, aby sa nezdržovala.

„Iste, ehm, ide o nebo. Angelica sa snaží robiť čo môže namiesto Drakea, ale došli jej nervy. Oddelenie strážnych anjelov sa pochytilo s Oddelením reinkarnácie a požadujú audienciu.“

Ninja len gúľal očami. Toto je tretí raz odkedy prevzal vládu, čo si tieto oddelenia skočili do vlasov. Musí ich presťahovať do vzdialenejších budov, aby sa prestali stretávať. Prikývol a naznačil jej, že do pol hodiny bude hore.

Opal si povzdychla. „Kiež by som ti vedela viac pomôcť. Viem, že vláda nad nebesiami musí byť otravná, ale môžeš si za to sám. Stále si nevymenoval najvyšších anjelov.“

Spražil ju pohľadom.

„Fajn, fajn, už som preč.“ Naposledy pozrela na Carys a tvárou jej prešiel závan smútku. Potom zmizla.

Ninja dojedol večeru, pomohol Carys naplniť umývačku a keď sa Kaden zavrel u seba v izbe, vyhovoril sa na bližšie neurčenú záležitosť, ktorú musí vyriešiť, a odmiestnil sa.

Carys chvíľu stála uprostred tichého bytu a čakala, či sa nevráti. Potom aj ona zahodila masku, ktorú si udržiavala posledných niekoľko minút.

Vláda v nebi?! Vláda v nebi?! Vymenovanie najvyšších anjelov? Čo sa stalo s tými súčasnými?! Stálo ju nesmierne úsilie predstierať, že nepočuje a nevidí priesvitnú ženu, ktorá sa z ničoho nič objavila a začala tárať tieto nezmysly, ale zvládla to. Ninja je stále jedna veľká neznáma a takmer na to zabudla. A práve dostala veľmi znepokojivú informáciu o... čom? Že Ninja vládne nebu?

To je predsa absurdné! Je to démon. Anjeli a démoni sa nemixujú. Neznášajú sa.

Vytiahla mobil a aktivovala aplikáciu, ktorou Ninju špehovala predtým. Nerobila si nádeje, že aj keby mal mobil pri sebe, v nebi bude signál, ale nič iné jej neostalo.

Sledované zariadenie vystopovala priamo do tejto budovy. Zanadávala. Kde si necháva mobil? Možno v ňom nájde niečo užitočné.

Prehľadala celý byt, ale nenašla ho. Program však tvrdí, že je priamo tu. Lokátor jej napovedal, že by mal byť v obývačke, kde práve stála.

Ibaže tam nebol.

Zúfalo sa otočila okolo vlastnej osi.

Potom znovu pozrela na mobil.

A von z okna.

Budova má predsa niekoľko poschodí.

Vyšla na chodbu a so zapnutým lokátorom sledovala signál. Skúsila ísť nahor, ale tam zoslabol, preto zišla o poschodie nižšie a zastavila sa pred dverami priamo pod bytom, kde boli s Kadenom ubytovaní.

Signál vychádzal spoza nich.

Má Ninja dva byty? A ju nasťahoval do toho, kde reálne nežije? Dávalo by to zmysel, pokiaľ nechce, aby videla jeho reálny domov.

Lomcoval ňou hnev. Aj keď to bola hlúposť, vykopla bezpečnostné dvere (ó áno, nefilim podedili rovnakú silu ako ostatní nesmrteľní). Alarm vedľa vstupu sa potichu rozpípal, očakávajúc kód. Naťukala ten, ktorý Ninja používal aj v druhom byte a mala šťastie. Sirény sa nespustili. Zapla svetlo a hneď vedela, že toto je skutočné miesto, kde trávi svoj čas. Pohovka bola vyležaná, stolík pred ňou zahádzaný papiermi a knihami, bar plný poloprázdnych fliaš drahého alkoholu a na policiach množstvo predmetov. Aj tento byt bol rovnako luxusný, len menej usporiadaný.

„Čo predo mnou skrývaš, Ninja?“ zamrmlala do ticha a prezerala si zariadenie. Vošla do prvých dverí, kde našla spálňu s neupravenou posteľou a pohodenými kusmi oblečenia. Prehľadala mu vrecká nohavíc, ale našla len zopár mincí.

Druhá izba bola prerobená na herňu – biliardový stôl, šípky, hrací automat, Xbox, strelecký trenažér. V ďalšej miestnosti našla plne vybavenú posilňovňu.

Vrátila sa naspäť do obývačky a nazrela do sotva používanej kuchyne.

Nespokojne si prekrížila ruky na hrudi. Ninja by ju neodpratal do falošného bytu, keby pred ňou niečo neukrýval. Znovu očami prebehla po stenách a zariadení.

Moment.

Je tento byt kópiou toho hore? Pretože v takom prípade tu musí byť ešte jedna izba. Nikde však nevidela ďalšie dvere. Prišla k stene a poklopala po nej.

Pevná.

Napriek tomu tu nejaká izba byť musí. Vrátila sa do spálne a snažila sa predstaviť si mapu objektu. Rozhodne tu niečo chýba.

Zvedavo nazrela do pootvoreného šatníka. Odtlačila vešiaky a zatlačila do zadnej steny. Tá sa odklopila a odhalila vstup do hľadanej miestnosti.

„Nie si práve kreatívny, Ninja,“ povedala škodoradostne a vošla.

Očakávala sklad zbraní, zlatých tehličiek, možno pár otrokov alebo nejaký ten rádioaktívny urán.

Popísané tabule... ju sklamali. Pokrývali všetky štyri steny. Boli na nich čísla a krátke poznámky. Keďže zakrývali aj okná, musela si svietiť mobilom.

Čo je to za čísla?

2015 – Mýtické zbrane

2019 – magické knihy

2020 – dobytie Hyperborey

 

„Dobytie Hyperborey?“ Pristavila sa pri tabuli. Poznámky začali byť desivejšie.

 

2021 – ťaženie do Číny a Japonska

2022 – pád Vatikánu

2024 – Lucifer na scéne

 

Je to... časová línia? Prešla k ďalšej tabuli.

 

2031 – dobytie Severnej Ameriky

2032 – pád ekonomického systému

2035 – epidémia kiahní

 

Kiahní? „Kiahne sa už medzi ľuďmi nevyskytujú,“ povedala do ticha.

O dve tabule ďalej sa jej zvýšil tlak.

 

2048 – pád najvyššieho dvora

2049 – zjednotenie odporcov – lokalita neznáma

2051 – vládkyne ročných období uväznené

 

Carys sa roztriasla rozhorčením. Čo je toto za predpovede?! Prečo si Ninja píše takéto nereálne somariny?!

Uprostred miestnosti stála posledná tabuľa prikrytá bielou plachtou.

Takmer sa bála uvidieť, čo je pod ňou. So zrýchleným dychom sa dotkla jemného materiálu. Desať sekúnd váhala, potom ju prudko strhla.

Zostala nemo civieť. Najskôr sa jej roztriasli pery, potom kolená.

„Nie! Nie!“ kričala na plné hrdlo. „Nie!“ Začala cúvať, až narazila do steny. „Nie,“ tentoraz sa jej hlas zlomil.

Časová línia na tabuli bola odlišná od ostatných, pretože bola strašidelne konkrétna.

 

2018 – Carys je v podozrení

2021 – Drake – smrť

2022 – Carys odhalená

2022-2031 – Carys v zajatí

2031 – útek zo zajatia

2033 – zostavenie odboja, útok na pevnosť

2034 – Opalina existencia – podozrenie

2045 – boj o Britániu

2046 – pád odboja, vypustené jadrové bomby

2047 – Opalina existencia potvrdená

2049 – nová rebélia

2051 – posledný boj, Carysina smrť

9. 12. 2051 – odchod

 

 

Ninja konečne vykopol zástupcov rozhádaných oddelení po prísľube, že im upraví kompetencie, aby sa viac nemuseli hašteriť.

Opal sa kamsi vytratila a on si zložil masku, aby sa slobodne nadýchol po vyčerpávajúcom jednaní. Zišiel z trónu a postavil sa k presklenej stene odhaľujúcej výhľad na celé nebeské centrum s bielymi a krémovými budovami, ktoré sa po západe slnka zdali modré. Miestnosť túto farbu nadobudla tiež. Trónna sieň vďaka tomu vyzerala ako obrovské akvárium.

Ťažké dvojkrídlové dvere za jeho chrbtom sa pomaly otvorili a on vycítil prítomnosť známeho anjela. Zovrel pery a nepohol sa z tieňov, ktoré ho chránili pred pohľadom jeho hosťa.

Nuž, jedného dňa na to musela prísť. „Vitaj, Carys,“ povedal vyrovnane.

Carysine červené oči boli zbavené akejkoľvek emócie. Stála necelé tri metre od neho, v ruke smrtiaca zbraň. „Vládca neba, hm?“ prehovorila.

Pohľadom si zapamätával nádherný výhľad. „Ver alebo nie, nemal som to v pláne.“ Tón mal stále pokojný, akoby bol zmierený s realitou, ktorá nastala.

Odfrkla si. „Máš pravdu, neverím.“

Preglgol. Čakal, či k nemu príde, ale zatiaľ sa nehýbala. Len jej energia priam prskala všade okolo nich. Spomenul si, ako doriadila Drakea a už sa videl ako krváca na zemi so zlomenými krídlami.

Možno by nebolo na škodu pomyslieť na útek.

„Anjeli sa odmietli zapojiť. Bez ich pomoci by Hyperborea bola obsadená.“

„A tak si absolútne nezištne zasadol na archanjelsky trón.“ Chlad, samý chlad. Carysin hlas znel priam roboticky.

„Mal som snáď čo stratiť?“ zamyslel sa filozoficky.

Carys urobila krok vpred. „Rozhodne si mal čo získať. Neobmedzená vláda nad najsilnejšou štruktúrou nesmrteľných s dopadom na ľudstvo samotné.“

„Ani neobmedzená vláda mi nedala to, čo som chcel.“

Ďalší krok vpred. „Svedomie?“

Zasmial sa, ale bol to trpký smiech. „To si mi dala ty.“

„A tak si ma zabil?“ Na krku mu pristála čepeľ meča, ktorý veľmi dlho nepoužil a mal ho schovaný u seba doma.

Stiahlo mu hrdlo. Carys prišla na všetko. „Nevedel som o tom. Nevedel som, že zabitím najvyššieho anjela sa dajú získať jeho schopnosti.“

Čepeľ bola viac pritlačená k jeho krku. „Mal si svetovládu. Zabil si odporcov. Ľudí. Tak prečo si sakra z tej budúcnosti prišiel sem, Julius?!“