Vykúpenie z temnoty 49

 

Kaden odišiel krátko pred polnocou a Carys s Juliusom zostali s dilemou, ako si poradiť s posteľovým usporiadaním. Ak by Julius zabral poslednú voľnú miestnosť, všetci by zistili že je v dome a čakalo by ich ďalšie vysvetľovanie. Ak zostanú obaja v jednej miestnosti, nebol by to spánok čo sa na tej posteli odohrá.

Dilema.

Od frustrácie zišla dolu, aby sa poradila s kamarátom alkoholom, ale zistila že im žiadny neostal. Z obývačky začula dynamický rozhovor.

„Ja stále tvrdím, že to bola sestra. Je mi vrcholne podozrivá a nič dobré jej nejde z očí,“ tvrdila Opal.

„Prečo by potom trvala na vyšetrovaní? Nie, bol to snúbenec. Nevidela si ako podozrivo sa správa? A stále tvrdím, že ten kaktus toho vie priveľa. Prečo sa nikto nesústredí na kaktus?“

„Prisahám, ak ešte raz spomenieš kaktus...“ Opal sa odmlčala. „Ahoj Carys,“ zamávala na sestru, keď ju zazrela. „Prišla si si po večerný snack?“

Carys skákala pohľadom z matky na sestru a na televíziu, kde išiel ďalší lokálny program. „Vážne? Máte zdarma Netflix a pozeráte toto?“

Jewel sa usmiala a pokojne prežúvala popcorn. „Zoznamujeme sa s miestnou kultúrou.“

„A už sme videli všetko, čo bolo v ponuke,“ dodala Opal. „Pridáš sa? Uzatvárame stávky či je ten kaktus relevantný.“

Drahí bohovia, už sú v tomto dome pridlho! „Kde sú Helio s Drakeom?“

„Trénujú v posilňovni,“ mávla rukou Opal. „Potrebovali vypustiť trochu pary.“

„Moment, a kde je malá?“

Jewel ukázala za seba, kde v postieľke za pohovkou sladko spalo dieťa.

Carys na ne znovu hľadela ako na bláznov. „Nebolo by lepšie trochu stíšiť hlasy, aby ste ju nezobudili?“

Jewel sa zaksichtila, pozastavila prehrávanie a odmlčala sa spolu s Opal.

Dieťa hneď začalo nespokojne mrnčať.

„Nezaspí kým okolo nej nie je hluk. Porodila som divné stvorenie,“ povedala mladá mamička a znovu pustila prehrávanie. „Toto je piata vec na ktorú sa pozeráme a dochádzajú nám nápady. Ani hlasivky na tom nie sú najlepšie.“

Carys sa plesla po čele. „Mala som rovnaký problém s Kadenom. Potreboval počuť hlasy. To množstvo kníh, ktoré som mu čítala...“

„To nám tiež mohlo napadnúť,“ uvedomila si Jewel. „Tak čo ťa privádza takto neskoro k nám?“

Carys sa s povzdychom posadila na stolík oproti nim. „Čo mám robiť?“

Opal nadvihla kútik pier.

„Budeš musieť použiť o niečo rozvinutejšie vety, miláčik,“ povedala Jewel.

Carys si pretrela oči. „Koľko toho vieš o Juliusovi?“

Jewel sa zamyslela. „O tom démonovi kvôli ktorému boli nesmrteľní na pokraji vojny? Juniper mi v krátkosti zhrnula jeho ťaženie. Prečo?“

„Mám ho hore v posteli,“ vysvetlila Carys jednoducho.

Jewel klesla sánka. „On nie je mŕtvy?“

Opal si pritisla prst na pery, aby ju utíšila. „Drake o ňom ešte nevie.“ Spolu s Carys doplnili, čo sa odohralo od Juliusovej porážky. Jewel mala sánku až v podsvetí.

„Myslíš to vážne? Ten démon je skutočne v dome?“ šepla mladá upírka sprisahanecky a zvedavo.

Carys si od zúfalstva strapatila vlasy. „Som zúfalá. Tak veľmi ho chcem nenávidieť, ale...“ Ale. Vždy je tu ale, ktoré zbúra všetky jej pevné zásady.

„Ale tvoje city k nemu nevyprchali,“ doplnila Opal vševediacky.

„Nejde len o to. Kým bol Ninjom, ja som...“ nedokázala to ani vysloviť.

„Sa zamilovala znova,“ opäť jej pomohla uvoľnená Opal. „Tým, že to nepovieš nahlas sa to neodstane.“

Carys ju prepálila pohľadom.

Jewel nevedela, na ktorú stranu sa postaviť. „A sme si istí, že je z neho dobrý chlapec? Stopercentne?“

„Pekelné záznamy to potvrdzujú,“ povedala Opal. „A ja môžem tiež. Videla som ho v budúcnosti.“

Jewel si prisadla ku Carys, aby ju mohla pohladiť po chrbte. „Cítiš sa vinná za to, že chceš byť s ním?“ odhadla pocity dcéry, ktorú nikdy nemala.

Carys nemo prikývla.

„A cítila by si sa rovnako vinná keby ste boli spolu a nikto by sa o tom nikdy nedozvedel?“

Carys stuhla. Trápilo by ju to? Ak by nikto nezistil, že... že čo? Že prehrala? Že podľahla? Naozaj ju desí reakcia okolia? Bojí sa odsúdenia? Po tom, čo všetkých burcovala, manipulovala a ťahala za nitky aby bol Julius porazený?

Áno, bojí.

Vždy musela byť tá silná. Robiť ťažké rozhodnutia. Byť tou zlou. Niekedy dokonca živým štítom.

„Nemôžem z neho mať svoje špinavé tajomstvo.“ To si nezaslúži po všetkom, čím si prešiel. A ani ona nie. Nehovoriac o Kadenovi.

„Nemusíš, Carys,“ presviedčala ju Opal. „Náš svet sa s tým zmieri. Už sa zmieril s mnohými šokmi. Všetci vedia, že Julius sa vykúpil z pekla. Vďaka tebe. Tvoja snaha zmeniť ho zabrala. Len potreboval vidieť extrém, aby to pochopil. Nezmenila si ho však ty, zmenil sa sám. Vďaka tomu, čo videl a cítil keď bol s tebou.“ Odmlčala sa a smrkla. „Všetky tri sme sa podieľali na zmene niekoho, kto sa považoval za stratenú dušu.“

Ženy stíchli, čo znovu vyvolalo nespokojné mrnčanie a tak rýchlo pokračovali.

„Raz si už oňho prišla, Carys,“ povedala Opal. „A tri dni si bola v delíriu. Pri Ninjovi si sa cítila bezpečne, pretože tvoje vlastné inštinkty ti napovedali, že je to v poriadku. Kaden rovnako.“ Naklonila sa k sestre. „Už nemusíš byť tá silná. Vojna skončila. A môžem ti povedať, že čokoľvek príde, už to nebude tvoj boj.“ Lucifer, na druhej strane, by sa mal zásobiť tabletkami na upokojenie. Michel nech si rovno zoženie terapeuta.

Carys si zotrela neposlušné slzy. „Čo ak nie som viac schopná... čo ak nedokážem cítiť skutočnú...“

„Ale dokážeš,“ uistila ju sestra. „Schopnosť lásky nie je limitovaná.“

Jewel len prikyvovala a oprela sa o ňu. „Ak sa pri ňom cítiš bezpečne, Carys, a ak ťa nedesí predstava že by sa ťa dotkol v zraniteľnom momente, poslúchni čo ti hovoria city.“

Carys si takmer trhala vlasy. „Tak prečo mám strach? Prečo sa trasiem hrôzou?“

Jewel stisla jej skutočne roztrasené dlane. „Pretože po prvý raz to môže byt skutočné. Bez postranných úmyslov. Bez protislužby. Bez klamstiev. Bez konečného výsledku, ku ktorému by si smerovala.“

Také niečo pre ňu nikdy neexistovalo. Vždy mala ciele – zastaviť Drakea, poraziť Juliusa, zjednotiť rasy, zabrániť roztržkám, vyhnúť sa tomu a tamtomu... Plány, plány, plány. Stratégie.

Opal si k nej prisadla tiež, čo skutočne otestovalo nosnosť kávového stolíka, ale ustál to. „Srdcu málokedy rozkážeš. Inak by sme sa tu my tri nikdy nestretli.“

Všetky sa zasmiali.

Carys pevne objala matku aj sestru. „Som tak rada, že vás obe mám!“

Opal smrkla a popostrčila ju. „Choď za svojím démonom. Sú lepšie veci, ktoré sa dajú robiť uprostred noci za zavretými dverami.“

Carys prikývla a uhladila si vlasy. Určitý chaos v jej vnútri sa utíšil. „Máš pravdu.“ V konečnom dôsledku je vzťah, nech už akýkoľvek, len na nich dvoch. Kam ho dovedú, ukáže čas a trpezlivosť. Zvrtla sa a na prvom schode sa zastavila. „Mimochodom, videla som koniec. Ten kaktus je rozhodne podozrivý!“

„Ty jedna..!“ Opal po nej hodila vankúš, ale to už Carys bola na polceste do privlastnenej izby.

 

 

 

Julius driemal s otvorenou knihou na hrudi. Ich hostitelia/väznitelia ich nezásobili veľmi bohato, ale spomedzi úbohého výberu sa pustil do Vladára (komu napadlo dať toto dielo do domu s démonom, ktorý zničil celý svet?). Uspalo ho to kvalitne rýchlo.

Strhol sa v momente, keď sa otvorili dvere.

„Pokojne, to som len ja,“ tíšila ho Carys.

Vzdychol a posadil sa. „Reflexy.“

Červenooký anjel sa posadil na voľnú časť postele. „Nespomínam si, že by si ich mal keď sme spolu spávali.“

Julius nadvihol kútik pier. „Naučil som sa malý trik na svoju myseľ. Keď som si konečne postavil pevnosť a dostatočne ju zabezpečil, začal som mať pokojnejší spánok. Raz som si do svojich komnát priniesol vôňu škorice, ktorá pretrvala neskutočne dlho. Keď som po čase spal inde a necítil ju, znovu som sa cítil ohrozený. Odvtedy som si myseľ vytrénoval na prepojenie vône s bezpečím.“

To je chytré. „Preto som u teba vždy cítila škoricu.“ Ona ju zase mala vždy spojenú s Juliusom. A sexom. Odkedy ho zabila, nemohla ju ani cítiť.

„Nechcel som, aby si prišla na moje... slabosti.“

Posmutnela a prisunula sa k nemu bližšie. „Potlačovaním sa len všetko zhoršilo, však?“ Julius možno bol zabijak, ale v prvom rade trpel obrovskou traumou, ktorá ovplyvnila celý jeho život.

„Stredovek nebol práve vyhlásený psychologickým pokrokom,“ podotkol.

Pravda. „Hovoril si o tom aspoň so svojimi démonmi?“

Zasmial sa. „Ani len so svojím plyšákom.“

Carys naklonila hlavu. „Ty si mal plyšáka?“

„Možno,“ uhol pohľadom.

To bola komická predstava. „Vyslovil si vôbec niekedy nahlas, čo sa ti stalo?“

Julius na ňu trpiteľsky pozrel. V očiach mal bolesť a strach.

Carys potláčala slzy. Vzala jeho dlane do svojich. „Bol si mučený, Julius. Stalo sa to. Zanechalo to na tebe následky. Bol si obeť viacerých systémov.“

Démon zvieral jej ruky. „Nevydržal som to, Carys. Nevydržal som čo mi robili. Prosil som ich. Plakal. Nechal sa ponižovať pre pohár vody. A nebola to vždy voda, čo mi dali vypiť.“

Striaslo ju. Posadila sa Juliusovi obkročmo na boky, aby si videli do tváre. „Ty nie si ten, kto pochybil.“ Čosi jej v hlave kliklo. Zamračila sa. „Julius, tvojou úlohou nikdy nebolo to vydržať a pretrpieť.“

Nereagoval. Oči mal zahmlené, stratené v minulosti.

Carys napĺňala zlosť k tým, ktorí ho zlomili. „Keby som tam namiesto teba bola ja... keby mučili mňa...“

Julius okamžite zavrčal a celý sa napol.

„Keby som to bola ja, povedal by si mi, aby som to pretrpela a šla ďalej?“

Divoko pokrútil hlavou. Keby niekto ublížil Carys, ochotne svet zničí znovu.

„Jediný rozdiel medzi nami je ten, že ty si muž a ja žena,“ pripomenula mu očividný fakt.

Nechápal, kam tým mieri.

Anjel si povzdychol a vzal jeho tvár do dlaní. „Násilie je vždy násilie. Zločin, ktorý má rovnaký impakt na mužov aj ženy. Neexistuje hranica, ktorá stanovuje koľko máme zniesť na základe pohlavia, veku alebo iných parametrov. To, že trpíš následkami z teba nerobí slabšiu bytosť.“

Juliusovi po lícach stiekol vodopád sĺz. Nenávidel sám seba celé roky za to, že sa nezvládol zmieriť s minulosťou. S bolesťou. Ponížením. On je predsa ten silný. Má byť ten silný.

A nebol dosť silný.

Carys im spojila čelá. „Tvoja trauma je rovnako relevantná ako Zoeina, ktorá si prešla niečím podobným.“ Zoe, ktorá bola po mučení upálená a prežila.

Julius privrel oči. „Tie veci, ktoré mi urobili, Carys...“ Roztriasol sa.

„Povedz mi,“ vyzvala ho jemne.

Vydesene sykol. „Nie!“

„Julius. Je čas to vysloviť.“ Pohladila ho po vlasoch. „Dať názvy činom. Pretože tie boli a sú skutočné bez ohľadu na to, či o nich niekomu povieš alebo nie.“

Ibaže to už viac nebude môcť predstierať, že sú len abstraktnou predstavou, možno dokonca zveličenou predstavou jeho mozgu. Čo ak si to pamätá horšie, než to skutočne bolo? Čo ak preháňa? Možno to nebolo nič. „Všetko je v mojom zázname. Prečítaj si ho.“

Pokrútila hlavou. „Záznam mi nepovie, čo si skutočne cítil.“

Áno, o to ide!

Carys ho jemne pobozkala na roztrasené pery. „Nič to nezmení, Julius. Stále to budeš ty.“

Bude? Čo ak sa nadobro zrúti? Čo ak ho Carys tiež označí za slabocha ako tí strašní chlapíci, ktorí ho držali?

„A ja budem stále pri tebe,“ dodala, keď pochopila jeho vnútorný boj. „Ja neodídem.“ Bohovia chráňte ju, nedokáže odísť!

„Boli to strašné veci, Carys,“ varoval ju so stiahnutým hrdlom.

Ako by mohli nebyť, keď ho dohnali k zničeniu celého sveta? „Ja viem.“ Znovu im spojila dlane a spoločne si ľahli. „Preto je čas to zo seba dostať. Bol to zločin. Zločin nemá byť zamlčaný.“

Julius bol na smrť vydesený, ale Carysina prítomnosť bojovala proti panike, ktorá ho ovládla vždy, keď príliš premýšľal nad minulosťou. Šlo to ťažko, ale postupne sa mu jazyk rozviazal a on zo seba všetko vychrlil.

Ako ho chytili, keď bol hladný a žobral o jedlo. Nadrogovali. Vyhladovali ešte viac. Mučili všetkými možnými spôsobmi, opakovane. Znásilnili. Prinútili k extrémne podradným a ponižujúcim činom. Ako prosil. Plakal. Trpel neskutočnými bolesťami. Krvácal. Mrzol na zime, alebo umieral od extrémneho tepla. Ako ho prinútili požiť všetky možné substancie. Vypiť desiatky litrov vody a iných tekutín. Ten zoznam nemal konca.

Bitky.

Rezanie.

Lámanie kostí.

Trhanie končatín.

Vypichnutie očí.

Púšťanie žilou.

Skalpovanie.

Znásilnenia.

Topenie.

Pálenie.

Vyrezanie orgánov.

Carys si nikdy v živote nemyslela, že bude plakať tak intenzívne ako v tú noc. Julius chcel niekoľkokrát kvôli nej prestať, ale nedovolila mu to. Rozprával a rozprával, znovu a znovu rúcajúc jej vieru v ľudský rod ako taký.

„Sám neviem či to bolo presne desať rokov. Stratil som pojem o čase,“ zakončil svoje rozprávanie krátko pred východom slnka. „Myslím, že mi vtedy znovu vyrezali nejaké orgány. Ibaže to prehnali a mne sa zastavilo srdce. Boli v tom, že ma nadobro zabili, pretože dovtedy mi vždy bilo, čo ako zle som na tom bol. Mám však v sebe aj nejaké upírske gény. Nepotrebujem piť krv, ale zástava srdca ma nezabije. Nestratil som však vedomie. Počul som, ako sa o mne dohadujú. Keď ma už nemohli mučiť, chceli urobiť posledný pokus – vidieť rozklad tela nesmrteľného.“

Áno, to bol pre nich Julius – pokus. Lovci nesmrteľných, inkvizítori podporovaní cirkvou, ich lovili ako zver, ale často prehrávali a málokedy z nich dokázali dostať informácie. Preto potrebovali exemplár, na ktorom by otestovali koľko toho vydrží a akým spôsobom vlastne ide nesmrteľných mučiť. Vďaka tomu napísali celú sériu odporných príručiek, ktorými sa odvtedy ich nasledovníci riadili.

„Hodili ma do kobky a vždy ma strážil jeden z nich. Moje telo bolo neskutočne zničené, ale aj tak sa mu darilo regenerovať. Pomaly. Veľmi pomaly. Nepohol som sa. Chcel som, aby si mysleli, že som mŕtvy. Až keď som mal dosť síl, vyčkal som si na noc, keď môj strážca spal a prešmykol sa popri ňom. Tak veľmi som ho chcel zabiť... ich všetkých... ale nemal som síl. Doslova som sa vyplazil z ich mučiarne do neďalekého lesa, nahý a stále slabý, kde som znovu skolaboval. Našťastie som sa stihol ukryť do hustého porastu. Keď som sa znovu prebral, odchytil som si nejaké zviera a surové ho zjedol. Doplazil sa k potoku. Niekoľko dní som nič iné nerobil len omdlieval, jedol surové mäso zvierat, pil a znovu omdlieval. Keď sa mi telo konečne zahojilo, našiel som dedinu neďaleko, ukradol si oblečenie a utiekol čo najďalej. Zvyšok už poznáš.“ Vyhľadal iných démonov. Začal kradnúť mágiu. Vybudoval si armádu.

Carys sotva vnímala. Kŕčovito zvierala Juliusove dlane a zalieval ju studený pot. Chcela niečo povedať, ale nedokázala to. Vystrelila z postele a len-len že to stihla k záchodovej mise, aby sa vyzvracala.