Vykúpenie z temnoty 54

 

Julius sa premiestnil do modrým svetlom zaliatej trónnej siene nebies a sotva urobil tri kroky, zjavila sa za ním Carys.

„Kam si myslíš, že utečieš?“ zvolala.

Otočil sa k nej, vydesený z faktu že už nie sú v kontrolovanom a izolovanom prostredí ostrova. Sú naspäť v realite, vo svete kde nie je nič dokonalé a kde ich dobiehajú všetky chyby a sračky, ktoré v živote napáchali.

„Táto planéta nie je až taká veľká,“ pripomenula mu Carys a zastavila sa necelý meter od neho.

Julius zovrel pery a v očiach sa mu zračila bolesť. „Akoby sa pred toľkými nesmrteľnými utiecť dalo.“ Budú sledovať každý jeho krok, každé rozhodnutie, každý čin.

Carys si prekrížila ruky na hrudi. „Máš tu prácu, Julius. Čo si kedysi chcel dosiahnuť násilím je stále dosiahnuteľné. A aj keď to vyznie skutočne desivo, archanjeli sú jediní ktorí ťa z toho trónu dokážu zosadiť.“ Čo je krásne nemožné vzhľadom k ich tisícky rokov dlhej absencii.

Naprázdno preglgol. Nevedel čo ďalej. Jeho tajomstvo je vonku, Carys sa všetko dozvedela a on zistil, že skutočne je na konci svojich plánov. Na konci dlhej, predlhej misie. Drake, s ktorým našiel spoločnú reč ako Ninja jeho skutočnú identitu nenávidí. Ako má poviesť samotné nebo?

„Je to nahovno, hm?“ Carys poľahky odhadla sled jeho myšlienok. „Nemať záchytné body pre budúcnosť. Nevedieť čo príde. Nevedieť kam ťa dostane tvoje najbližšie rozhodnutie. Pretože si zmenil svet.“

A ako obvykle, Carys je jediná, ktorá rozumie jeho pokrivenej mysli. Žena, ktorú zabil. Ktorá pred ním desať rokov musela ukrývať vlastného syna. „Nemám plán, Carys. Nemám ani len poňatia čo robím v tejto miestnosti a už rozhodne nemám spojencov.“

Nadvihla obočie. „Presne v tejto miestnosti sa zhromaždili desiatky tvojich spojencov, aby ťa ochránili predo mnou.“

„To boli sotva spojenci,“ zašomral a prešiel k oknu s výhľadom na nebesia.

Carys bojovala s nutkaním vykrútiť mu krk. Bohužiaľ stále rozumela prečo je rozpoltený. „Ale áno, boli. Teba trápi niečo iné. Že im dlhuješ ospravedlnenie.“ Prinajmenšom. Predsa len mučil niekoľko členov Salvatorovho kráľovstva a do toho aj otca najvyšších kráľov.

Julius stuhol, v srdci bolesť.

„Že ti odpustili,“ pokračovala Carys sebavedome. „Že sa na nič nepýtali, nepožadovali protislužbu, len sa dovalili a bez jediného slova zo seba urobili živý štít, pretože vedeli že je to správne. Že voči tebe oni alebo ich predkovia pochybili. K smrti ťa desí odpustenie, pretože sám sebe ho dopriať nedokážeš.“

Z očí sa mu vykotúľali slzy. Ako by si mohol odpustiť? Ako môže zabudnúť na tie hordy mŕtvol, ktoré po sebe zanechával? Na Carysino aj Opalino bezduché telo. Po dlhom tichu sa nadýchol a vyslovil otázku, ktorej sa bránil celé roky, pretože ho ničila a pripomínala mu, čo je za monštrum. „Aký je rozdiel medzi mnou a Hitlerom?“ Robil to isté čo Führer. A na rozdiel od neho mal mágiu a obrovské zdroje.

Carys prešla triaška. Vedela, že sa pohybuje na tenkom ľade, ale ona je jediná, ktorá dokáže ukončiť Juliusove trápenie, pretože zažila mnoho z jeho činov. „Adolf sa zabil, aby nemusel čeliť vlastným zločinom,“ povedala chladne a postavila sa za neho. „Ty si čelil každému jednému z nich, aby si ho napravil. Vzdal si sa moci, nebola ti odobraná.“ Objala ho a oprela si tvár o jeho rameno. „Urobil si mnoho zlých vecí, ale stále si tu a môžeš urobiť mnoho dobrých. Prosím, nechoď naspäť na to miesto plné zúfalstva, viny a bolesti. Nie si sám. Už viac nie.“

Čosi v Juliusovom ja sa rúcalo na kúsky. Cítil, že si zaslúži... niečo. Niečo zlé za všetko, čo napáchal. A odpustenie bolelo viac než všetky rany bičom, ktoré si vytrpel. Pretože prišlo bez toho, aby oň vôbec prosil.

Carys ho pevne držala a dopriala mu čas na vyplakanie. Čo ako bola aj ona rozpoltená, nedokázala od neho odkráčať. Nie po tom všetkom, čo sa dozvedela, čo si vypočula a čo zažila. Po dlhej chvíli Julius nahmatal jej dlane na svojom bruchu a preplietol im prsty. „Ak má vesmír nejaké vedomie... myslím že ti vdýchol život len aby si ma našla a zachránila z tej strašnej úzkosti.“ Pretože bohovia, nikto na tomto svete by v sebe toľkú silu nenašiel.

Carys ho otočila k sebe a spojila im čelá. „Možno nám vdýchol život, aby sme sa našli navzájom.“ A dali šancu svetu a nesmrteľným.

Julius jej prehrabol vlasy a pevne ju k sebe privinul. „Zostaneš pri mne?“ Nemal odvahu opýtať sa, či zostane s ním. Úplne mu postačí, ak ju bude pravidelne vídavať. Ak neodíde z jeho života.

Carys sa sladko usmiala a pobozkala ho. „Zostanem.“ Sľúbila mu. „Ja aj Kaden.“ Niežeby v tom synovi mohla zabrániť.

Juliusovi sa v hrudi rozlialo teplo. „Aj keby Drake... odišiel?“

Vzdychla. Drake je kapitola, ktorá sa ešte neuzavrela. „Drake musí urobiť vlastné rozhodnutia, ale nemá žiadnu kontrolu nad mojím životom.“ Znovu ho pobozkala. „Nikto ju nemá.“

A tak to má byť. Carysin život je len jej a konečne ten jeho patrí len jemu.

Červenooký anjel odrazu skazene zamrkal a pozrel na zlatý trón vykladaný šperkami. Vzala Juliusa za ruku a viedla ho schodíkmi nahor. „Drake mi spomenul, že si sa sem nikdy skutočne neposadil.“

To je pravda. „Len prvý raz, keď som obsadil toto miesto.“

Carys mala na tvári neskutočne sebavedomý úsmev a doslova ho strčila na trón, až pristál so zadunením. Potom sa naňho pohodlne obkročmo vyštverala a stiahla z neho jednoduché čierne tričko. „Je načase si naň začať zvykať,“ zamrmlala zvodne a pobozkala ho na krk.

Julius bol v miernom šoku. „Carys, snáď nechceš aby sme priamo tu-“

Pritisla mu prst na pery. „Ale áno, zlý chlapec. Démon a nefilim. Sex. Na archanjelskom tróne. Na nebesiach. Takto sa búrajú konvencie, miláčik.“ Rozopla mu nohavice.

Julius ohromene sledoval, ako mu vyslobodila penis a jemne po ňom prešla dlaňou. Úprimne, nemusela sa veľmi snažiť aby stvrdol. Musel ju zastaviť, aby si usporiadal myšlienky. Nadvihol jej letné šaty a strhol z nej nohavičky. Rozopol jej zips a stiahol jej ich na boky. Jeho divoký nefilim na sebe nemal žiadnu podprsenku. Pohladil jej plné prsia a chvíľu sa hral s bradavkami, zatiaľ čo sa vrátili k náruživým bozkom. Carys začala stonať. Len čo do nej ponoril prsty, prehla sa ako luk a musela sa oňho oprieť, aby nespadla. Dlaňami prechádzala Juliusovi po vypracovanej hrudi a pohladila každú jednu jazvu, ktorú našla.

Julius prišiel k záveru, že archanjeli sex buď nemali, alebo v ňom neboli práve kreatívny, pretože tento mizerný trón v sebe nemal žiadnu pružnosť alebo flexibilitu. No tak, kto si nechce aspoň raz vrznúť na tróne?

Carys sebou trhla, keď jeho prsty nahmatali obzvlášť citlivý bod v jej vnútri.

Julius sa samoľúbo usmial. Zahryzol jej do krku s neskrývaným úmyslom zanechať čo najväčší cucflek a posunul sa tak, aby mali viac priestoru. Carys ho pomaly zaviedla do svojho vnútra a začala pomaly dosadať, len aby ho viac vydráždila. Julius v dlaniach zovrel jej mäkké pozadie a nechal ju určovať rytmus. Carys privrela oči nad pocitom plnosti a emocionálnej istoty, že sa nemusí cítiť vinná alebo manipulovaná. Odteraz si s Juliusom nič nedlhujú a nie sú povinní si nič dokazovať. Sú slobodní.

Ich trhané pohyby sa zrýchľovali. Čo ako túžili po dlhšej chvíli vášne, ten trón bol fakt nepohodlný. Julius ju chránil pred väčšinou modrín a ostrých hrán, ale bola si istá že nejaké utŕžila. Napriek tomu nedokázala prestať. Držala sa svojho démona a stúpala s ním k vrcholu. Spoločne stonali, pery bojovali, ruky skúmali. Vyvrcholili krátko po sebe, až sa im vrátila ozvena.

Dýchajúc námahou sa objímali a klesli ešte hlbšie na megalomanský trón.

„Čo je to tu za kri-“ ozval sa od dverí chlapčenský hlas a obaja v panike pozreli na lúč svetla, v ktorom sa zjavil Kaden s ústami dokorán.

Niekoľko trápnych sekúnd na seba hľadeli.

Potom sa ich drahá ratolesť spamätala a odkašľala si. „Ospravedlňte ma, idem si vypláchnuť oči svätenou vodou.“ Drzo sa zvrtol a odkráčal.

Carys cmukla a vzdychla. „Nuž, jednu povinnosť ako rodičia si môžeme odškrtnúť,“ povedala a vstala, aby sa rýchlo upravila. Julius sa tiež rýchlo zahalil. „Zvládli sme prvý raz traumatizovať naše dieťa.“

Julius sa úprimne zasmial. Bol si istý, že Kaden to nebral veľmi tragicky.

„Hej, mladý muž!“ zakričala za Kadenom Carys a rýchlym krokom sa vydala za synom. „Je načase pohovoriť si o tvojom domácom väzení!“

Ich podarený syn sa len zasmial a rozbehol sa sieňou, zatiaľ čo rodičia ho museli naháňať.