Vykúpenie z temnoty 57

 

Jewel bola s malou Opal na kontrole u Salvatora, kam ju premiestnili džinovia. Kalli si dievčatko s úsmevom prevzala a hneď jej podala hračku, aby ju zabavila. Keďže sa malá hneď nerozplakala, Jewel prišla k záveru, že je bezpečné ju na pár minút nechať s bohyňou.

Kráľovná Erin ju zaviedla do salónika, kde už čakali Carys s Opal. Obe dcéry sa k nej okamžite rozbehli a láskyplne ju objali. Od ich úteku z ostrova ubehol mesiac a aj keď s nimi bola v telefonickom kontakte, odmietli prísť k nej domov kým sa Drake nespamätá. Ten stále trucoval a nechcel sa k ničomu vyjadrovať. Jewel to neskutočne mrzelo, ale vedela že ich manželstvo nemôže fungovať polovičato. Dopriala mu čas vysporiadať sa s realitou, pretože aj ona ho pri úteku potrebovala. Obvykle bol však duchom neprítomný. Niekoľko hodín trávil s malou, postaral sa o platenie účtov a zásoby potravín, inak sa zdalo že žije v úplne inom svete. Jewel nevedela ako mu pomôcť.

Jewel sa od dcér dozvedela, že ich životy sa pomaly upokojujú. Opal a Helio sa chystajú na svoju prvú cestu na Hyperboreu, aby pomohli archeológom. Carys takmer násilím nasťahovala Juliusa k nej na Zéland, aj keď do budúcna sa plánujú usadiť v Londýne, aby bol Kaden medzi svojimi, plus si tu našiel kamarátku a aj tak čoskoro nastúpi na vysokú. Obaja však začali chodiť na terapiu k Erin alebo Kristine, pretože sa potrebovali vysporiadať s množstvom viny a stresu. Obzvlášť Julius.

Jewel dúfala, že jedného dňa sa opäť všetci stretnú ako rodina. Nateraz jej však stačilo, že má kontakt s dcérami, jej dieťatko je zdravé a v bezpečí a Drake sa úplne neodstrihol od ich života.

Carys jej ponúkla možnosť bývať s ňou a Juliusom, ale Jewel sa rozhodla ešte chvíľu zabojovať o svoje manželstvo. Tiež nezabúdala na valkýry, ktoré jej takisto ponúkli miesto medzi nimi, aj keď je momentálne upírka. Aj keď stále neprežívala ľahké obdobie, vedela že kedykoľvek môže zdvihnúť kotvy a odísť na bezpečnejšie miesto.

 

 

 

Julius bol v trónnej sieni výnimočne sám, pretože mu Erin dala echo, že Jewel bude v paláci a on naliehal, aby ju šla Carys navštíviť a vzala so sebou aj Opal, ktorá tiež čas od času prišla pomôcť.

Ako obvykle si vypočul dnešné problémy od zástupcov oddelení a pustil sa do návrhu riešení. Bola to frustrujúca práca, obzvlášť keď musel nájsť spôsob ako rozšíriť oddelenie prírodných katastrof a nenasrať oddelenie boja proti globálnemu otepľovaniu, ktoré zúfalo potrebuje posily a novú, väčšiu budovu.

Bol taký sústredený na papiere, že mu všetky vyleteli z ruky, keď z pripojenej siene najvyšších anjelov začul šuchot.

Julius vyskočil na nohy a preklínal sa že už zase nemá zbraň. Obvykle so sebou nosil arzenál všade na Zemi, ale na nebesiach sa snažil odnaučiť tomuto zvyku. Predsa len sú to nebesia. Miesto mieru a pochopenia. Plus ako vodca musí ísť príkladom.

Ako zlodej sa preplížil k dverám a nahliadol do susednej siene. Mierne zaváhal, keď uvidel Drakea s fľašou tvrdého alkoholu v ruke ako sa opiera o stĺp. Po chvíli sa rozhodol, že státie nie je najvhodnejšie a posadil sa, chrbtom opretý o ozdobnú oporu. Čierne vlasy mal strapaté, oči unavené a vyzeral, že nespal minimálne týždeň.

Julius si odkašľal a urobil niekoľko opatrným krokov smerom k nemu.

Drake ho spozoroval a zamával mu poloprázdnou fľašou.

Julius odhadoval úroveň triezvosti svojho podriadeného. „Si v pohode?“ opýtal sa s úprimnou obavou.

Drake si odgrgol. „Absolútne. Nevyzerám na to?“

Julius mu radšej neodpovedal. „Je zdravé v tejto situácii chlastať?“

„Kristina mi na tento rozhovor povolila jednu fľašu,“ ohradil sa najvyšší anjel. Jedna fľaša je pre nesmrteľného sotva jeden panák.

Julius urobil grimasu. „Takže... koľká fľaša to je v skutočnosti?“

„Možno tretia,“ pripustil si Drake a napil sa.

Julius si povzdychol a posadil sa oproti nemu, opretý o susedný stĺp necelý meter od neho. „Ako ti je?“

Drake sa zasmial. „S istotou ti môžem povedať, že som sa nikdy v živote necítil viac stratený, zničený a nahovno.“

Nuž, aspoň je úprimný. „Poznám ten pocit.“

Drake ho prepálil pohľadom. „Skutočne?“ podpichol ho.

Julius prikývol. „Vyhral som poslednú vojnu. Mal som všetko. Položil som národy. Démoni vládli svetu. Ale nočné mory neprestali. Straty z bojov boli katastrofálne. Nikto nehľadal kompromisy. Nikto nič nenavrhoval. Nikto netúžil po pokroku. Nikto za mnou neprišiel, aby mi pripomenul aké som monštrum. Nikto mi neodpustil. Nikto neutíšil vinu.“

Drake zaklonil hlavu a smrkol. „A napriek tomu si tu a ešte si nespáchal samovraždu len aby si sa všetkých tých pocitov zbavil.“

Juliusa mierne vydesilo, že Drake premýšľa o samovražde, ale bol si istý, že Kristina si s tým poradí lepšie ako on. „Stále je za čo bojovať. V mojom svete nebolo, ale v tomto stále je.“

Drake sa hystericky zasmial. „Aj vtedy si bojoval. Kde je rozdiel, hm? Bojuješ, presvedčený o správnosti svojej vojny, ale nie vždy o správnu vec.“

Julius mu vytrhol fľašu z rúk a sám sa napil. „Vieš, že je neskutočne jednoduché nájsť rozdiel medzi tým, čo je správne a čo nie?“

„Pouč ma, ó veľký vládca,“ vysmial ho podnapitý Drake.

Julius zagúľal očami. „Ak je tvojím cieľom niekomu ublížiť v mene tvojho presvedčenia alebo hnevu, je to nesprávny cieľ.“

Drake si vzal fľašu naspäť. „Ak by si niekedy so svojím vojskom dotiahol až sem, buď si istý že by som proti tebe vyslal anjelske vojská. A nikoho by nešetrili.“

„Na obrane vlastnej existencie nie je nič zlé. Zlé je zdvihnúť zbrane prvý proti niekomu, kto ich zdvihnúť nechce. Kam sa chceš dostať touto filozofickou debatou, Drake? Áno, zabil som miliardy. Áno, oľutoval som to. Napravil som to. viac urobiť nemôžem.“ Juliusov tón bol ľadovo chladný.

„Tak prečo som to ja, kto má výčitky svedomia?!“ okríkol ho Drake. „Kvôli mne padol svet prvý raz. Kvôli mne ti moja vlastná dcéra skočila do postele!“ Z očí sa mu vykotúľali slzy. „Kvôli mne moja druhá dcéra takmer prišla o lásku. Ja som nič nenapravil, ja som tu tá tikajúca bomba a ty si vládneš nebesiam prakticky po genocíde!“

Julius zostal zarazený. Na chvíľu medzi nimi zavládlo ticho, kým si Julius usporiadal myšlienky. „Nie vždy musíme niesť naše bremená sami, Drake,“ povedal jemným hlasom. „Tisícky rokov si pomáhal ľudstvu. Koľko osudov si vylepšil? Koľko zločincov si potrestal? Kto iný by zvládol niečo také?“

„Očividne genocídny maniak,“ prskol anjel.

Julius zaškrípal zubami. „Ja mám pomoc. V Carys. V Kadenovi. V Erin. V celom svete nesmrteľných, ktorí mi udelili milosť napriek všetkým mojim zločinom. A ja urobím všetko pre to, aby som pri nich stál tak ako oni stáli pri mne. Obaja sme sa obrátili proti svetu po tom, čo sa ten svet obrátil proti nám a nemali sme jedinú osobu, o ktorú by sme sa opreli. Ty máš rodinu z troch časových línií. Milióny bytostí, ktorým si roky pomáhal. Už nie sme sami, Drake. Nie sme v našom boji sami.“

Drake si zotrel slzy a vyzeral byť na konci svojich síl. Niekoľkokrát sa musel zhlboka nadýchnuť, aby nezačal vzlykať. „Ako môže z absolútneho zla povstať niečo...“ ukázal na svojho nadriadeného, „ako ty?“

To je otázka za milión. „Dostal som lekciu,“ odpovedal Julius pravdivo.

Drake len krútil hlavou. Stále sa mu ťažko chápalo realitu.

Julius opatrne odložil fľašu stranou. „Vieš čo viedlo k spísaniu Všeobecnej deklarácie ľudských práv?“ skúsil na Drakea iný postup.

Anjel zamrkal.

„Skúsenosti Holokaustu,“ povedal Julius. „Vieš čo viedlo k medzinárodným dohodám o zákaze využitia sarínu alebo chlóru? Ich vypustenie na ľudí.“

„No a?“ Drakeova pripitá myseľ nenachádzala spojenie.

„Učíme sa na príkladoch. Ja som sa naučil na vlastnom. A tieto skúsenosti predávame nasledujúcim generáciám. Neukážeme im aké to je pocítiť sarín, ale veľmi jasne im vysvetlíme, že to nie je v poriadku a má devastujúce následky. Ty si ten, ktorému sa hrôzy len oznámili a myslím, že si veľmi jasne pochopil, ktorým smerom nechceš ísť. Si anjel, Drake. Môžeš pomôcť ďalším miliónom duší a ja tiež. Môžeme pomôcť takým ako sme my. Privilegovaným, ktorí nikdy nepocítili neprávosť a odsudzovaným, ktorí keď nemajú čo stratiť, obrátia sa k násiliu. Potrebujem ťa na nebesiach, Drake. Teba aj tvoje dcéry. Spoločne sme zmenili svet, aj keď sme sa donedávna nikdy nestretli. Nemyslíš, že to je viac než len osud? Že niekto stál nad nami?“

Drake sa nakoniec predsa len rozvzlykal. Otriasalo mu celým telom a Julius sa na to nevydržal pozerať. Podoprel anjela a dovolil mu vyplakať sa mu na ramene.

Kedysi ich stretnutie započalo podaním ruky nad dohodou, že zničia svet ľudí aj nesmrteľných.

Dnes ich porozumenie vzišlo z rokov boja o rovnosť a odbúranie predsudkov. Ich osudy sa nezmenia, ale milióny nesmrteľných sa už viac nebudú musieť báť o prežitie len pre to komu sa narodili. A túto obeť boli ochotní podstúpiť ako kompenzáciu za zlyhanie, ktorého sa obaja dopustili.

 

 

Tri hodiny po Drakeovom záchvate plaču sa anjel spamätával z rýchlej kocoviny na schodíkoch pod Carysiným trónom, kam mu Julius priniesol balenie vody. Najvyšší anjel si trel spánky a stonal. „Ako vy mladí zvládate viac než tri fľaše?“ sťažoval sa zachrípnuto.

Julius potlačil nutkanie zasmiať sa. „Na to sa musíš opýtať niekoho kto je pod tisícku rokov. Ja som pod obraz už na dvoch Absintoch.“

Drake stiahol všetku prinesenú vodu a bojoval s nevoľnosťou. „Carys skutočne súhlasila, že tomuto chaosu bude vládnuť s tebou? Je mentálne v poriadku?“

Julius si prisadol vedľa. „Erin tvrdí že áno.“

„Erin nás zavrela na opustenom ostrove. Jej slová by som bral s rezervou,“ pripomenul mu Drake.

Pravda. „Pomôžeš mi s výberom ďalších najvyšších anjelov?“

Drake chvíľu váhal. Potom prikývol. „Ak mi zostane dostatok času na rodinu.“

To mu Julius nemienil uprieť. „Všetci budeme mať čas na rodinu.“

Drake naňho opatrne pozrel. „Carys mi čosi povedala. Keď sme ešte boli na ostrove. Krátko pred tým, než mi odhalila tvoju identitu.“

Julius v tichu čakal.

Anjel sa nadýchol. „Povedala, že ťa ľúbi. Bola to jediná vec, ktorou si bola istá.“

Juliusovi klesla sánka.

„Úprimne, stále som čiastočne pri teórii Štokholmského syndrómu, ale zdá sa, že napriek všetkému si zachovala svoju hlavu a nezačala s tebou sympatizovať.“ Naopak, Julius začal sympatizovať s ňou. „Moja dcéra v tebe niečo vidí, Julius z Pergamonu. Videla dobro už v Brianovi, keď ho všetci mali za vraha. To isté v Ekremovi. Zoe. Zatiaľ sa nezmýlila. Myslím, že budem veriť jej inštinktom. Bohovia vedia, že sú lepšie než moje.“

Julius bol stále myšlienkami pri fakte, že Carys priznala city k niekomu ako on.

Drake z vrecka vytiahol zlatý prsteň posiaty drobnými zafírmi. „Keď som sa stal najvyšším anjelom, ešte sme nemali systém miezd a odmien ako dnes. Platilo sa nám obvykle zlatom a inými cennosťami. Toto bola prvá vec, ktorú som si zarobil na svojom poste.“ Ukázal ho Juliusovi. „Nechal som si ho ako talizman.“

Julius nechápavo civel na cenný predmet. „Prečo mi to hovoríš?“

Drake mu prsteň doslova natlačil do dlane. „Keď príde ten správny čas, požiadaj Carys o ruku,“ šokoval démona vyhlásením. „V živote som jej nedal takmer nič, ale chcem aby vedela, že pri nej budem stáť nech sa rozhodne milovať kohokoľvek.“

Je ten chlapík ešte stále pod vplyvom? Julius nemohol uveriť, že sa niečo takéto reálne deje. Jemu. Zo všetkých bytostí na svete práve jemu!

Drake mu diskrétne zaklapol otvorené ústa. „Ešte je toho veľa, čo sa musíš o anjeloch naučiť. Tak vstávaj, dokončíme spolu papierovanie, aby sme sa mohli vrátiť domov!“