Vykúpenie z temnoty 59

 

Po odchode Helia s Opal na Hyperboreu sa najvyšší dvor pustil do vyriešenia problému, s ktorým bojoval už niekoľko mesiacov. Persefona prišla z pekla dohliadnuť na celý proces a džinovia dopravili do Mininej pracovne Vasilyho Ruského, aby s ním prekonzultovali svoje plány.

Kráľ si s najvyššou kráľovnou podal ruku, naučený že poklony nie sú vyžadované, a posadil sa do kresla vedľa Persefony, ktorá ho krátko objala. „Ako sa máš, Vasily?“

„Dobre. Čo ťa privádza na Zem?“

„Persefona, ako už pravdepodobne vieš, pretože máš uši a oči všade,“ začala Mina pokojne, „nám donedávna viedla Tajnú políciu.“

Svetlovlasý Rus nadobudol anjelsky nevinný výraz. O Tajnej polícii nevie takmer nikto. Túto štruktúru založili upíri s vlkolakmi ešte v časoch, keď vzťahy medzi nimi boli dosť vlažné, na riešene medzidruhových problémov. Aby sa predišlo otvoreným konfliktom. Vasily sa o nej dozvedel len pre to, že má monopol na špiónsku techniku medzi nesmrteľnými a takmer každému kráľovstvu dodáva aj iné pokrokové technológie. A možno kde-tu inštaloval nejaké tie ploštice. Čisto z nudy. „Netuším o čom hovoríš.“

Mina mu venovala znudený pohľad.

Vasily rozhodil rukami. „Fajn. Čo s tým mám spoločné ja?“

Persefona sa zasmiala. „Ako ti je asi jasné, túto pozíciu už viac zastávať nemôžem. A najvyšší dvor má plné ruky práce s koordináciou prác na Hyperborey.“

„No a? Ja políciu nepovediem, s tým nepočítajte.“ Aj on má svoje kráľovstvo a to ho zamestnáva dostatočne.

„To po tebe nebudeme žiadať,“ uistila ho Mina. „Rozhodli sme sa však dohľad nad touto organizáciou delegovať. Stále bude spadať pod nás, ale jej pôsobisko a centrum operácií sa zmení,“ vysvetlila mu trpezlivo. „Mali sme niekoľko kandidátov. Britániu, Francúzsko alebo Rusko. Salvator Anglický je však zamestnaný všetkými spojencami, ktorí uňho žijú a má politiky až nad hlavu, než aby sme mu ešte pridali medzidruhové ťahanice. Francúzsko by bolo ideálne, ale...“ zaksichtila sa.

„Nechcete zveriť Tajnú políciu puritánskemu psychopatovi ako je Michel Francúzsky?“ domyslel si Vasily.

„Tak nejako,“ pritakala Mina. „Tvoje kráľovstvo je ideálne, Vasily. Máš poruke všetky technológie a polícia by operovala omnoho efektívnejšie keby nemusela neustále posielať žiadosti o modifikácie a nakupovať cez prostredníka. Samozrejme, finančne všetko vykompenzujeme.“

Peniaze nie sú niečo, čo by Vasilymu chýbalo, ale nemal v pláne ich odmietnuť. Napriek tomu si doprial niekoľko minút, aby si túto myšlienku prebral sám so sebou. „Kto teda Tajnú políciu povedie? Moji agenti nie sú trénovaní na tento druh záležitostí.“

„Už sme vymenovali nového vodcu,“ oznámila mu Persefona. „Pevne verím, že nájdete spoločnú reč a budete spolupracovať.“

„O koho ide?“ Intuícia Vasilymu napovedala, že môžu nastať problémy.

Dvere sa v tej chvíli otvorili a ako boh sa v nich zjavil vysoký, tmavovlasý upír s olivovou pokožkou. „Súdruh!“ pozdravil Vasilyho veselo. „Odteraz sme kolegovia!“ Uvoľnene za sebou zavrel a hodil sa do posledného voľného kresla.

Vasily diskrétne zaškrípal zubami.

„Vasily, toto je Stefan,“ predstavila ich Mina, aj keď to skutočne nebolo potrebné. Stefan má svoju... povesť, ktorá ho predchádza.

Rus sa pomrvil a ani na chvíľu nestratil svoj dôstojný výraz. „Chceš mi na dvor nasáčkovať nepriateľa Valhally číslo jeden?“

Mina si odkašľala, aby potlačila smiech. „Valkýry sa o nič nepokúsia pokiaľ znovu nevstúpi na ich územie.“

Stefan ani len nemal snahu tváriť sa pokorne.

„V Moskve mám dom valkýr,“ pripomenul jej Vasily.

„V pohode, tam sluhov nemajú,“ ozval sa Stefan.

Vasily pohoršene pozrel na dve ženy, ktoré si prekryli ústa rukami, aby nebolo badať úsmevy. „Vážne? Chcete mi zavesiť na krk tohto tu?“

„Tento tu,“ zvýšil hlas Stefan, „má aj meno a je prítomný v miestnosti.“

„Áno, to si bol aj vo Valhalle, ako sme sa dozvedeli,“ odsekol Vasily hladko.

„Ak ťa to upokojí, tvoj palác som tajne navštívil niekoľkokrát, takže Valhalla nie je jediná. Dokonca som mal trojku s tvojím hlavným inžinierom a-“

„Nepotrebujem detaily, Stefan,“ zastonal Vasily. „Moment. Môj hlavný inžinier je ženatý!“

„Nenechal si ma dokončiť s kým tá trojka bola.“

Kráľ sa plesol po čele. „Som ochotný zaplatiť, ak Tajnú políciu presuniete do Francúzska.“

Mina pokrútila hlavou. „To nepripadá do úvahy. Michela sa chceme zbaviť, nie mu dať viac moci.“

Vasily vedel, že je prehlasovaný. Opatrne zazrel na vysmiateho špióna a vopred vedel, že ho čakajú ťažké roky.

 

 

 

 

Život nesmrteľných sa na určitú dobu upokojil. Julius navštívil každý jeden dvor, každé väčšie zoskupenie a osobne jednal s každou rasou o ich problémoch a požiadavkách. Carys cestovala s ním a občas sa pripojil aj Kaden. Pozície najvyšších anjelov sa zaplnili dôveryhodnými okrídlencami a v nebi začala éra masívnych reforiem. Anjeli si na Zemi postavili svoju prvú základňu a plánovali tucty ďalších. Takisto každá krajina dostala aspoň jedného veľvyslanca, ktorý bude spojivkom medzi nebesiami a nesmrteľnými.

Nové usporiadanie si zároveň vyžadovalo pravidelné stretnutia a jednania. Vasily Ruský začal pracovať na súkromnej komunikačnej sieti.

Ako plynuli mesiace, Hyperborea sa otvorila civilom ako dovolenková destinácia. Niekoľko oblastí sa zmenilo na rezorty, zvyšok slúžil ako budúce funkčné mestá a chránené rezervácie.

Carys s Juliusom sa presťahovali do Londýna a Theresa s Kadenom sa stali nerozlučnou dvojicou. Po čase sa k nim pridala rapídne dospievajúca malá Opal, ktorej rodičia tiež presídlili do hlavného mesta.

Dospelá Opal s Heliom cestovali po svete. Ak neboli vo Verone alebo na Hyperborey, ukrývali sa v Heliovej horskej chate alebo z diaľky sledovali nič netušiace duše, ktoré čoskoro zmenia svet, ľudstvo a históriu. Minimálne raz mesačne si však našli čas, aby sa stretli s rodinami a strávili s nimi niekoľko dní.

Julius požiadal Carys o ruku po mnohých mesiacoch spoločne stráveného času a keďže oni dvaja nič nerobia tradične, urobil to tým najnemožnejším spôsobom, ktorý mu napadol.

V ten krásny deň sedeli v zasadacej miestnosti a preberali s novými najvyššími anjelmi plány na nové oddelenia. Julius sedel na jednom konci dlhého stola, Carys na opačnom. Každý mal pred sebou tučnú zložku plnú dokumentov, ktoré je nutné podpísať. Zatiaľ čo sa dvaja anjeli prekrikovali ohľadom oddelenia rodovej rovnosti, ktoré viac nemôže počítať len s dvoma pohlaviami, Carys znudene otvorila zložku a dych sa jej zasekol v hrdle. Na prvej strane bol lepiacou páskou prilepený draho vyzerajúci prsteň so zafírmi a pod ním fixkou načmárané slová Vezmeš si ma?

Neveriacky pozrela na idiota, ktorý s týmto nápadom prišiel a uvidela len spokojný, takmer pobavený úsmev. Nemohla nijako reagovať, aspoň nie počas tohto dôležitého stretnutia. Všetky pripomienky ohľadom rozširovania oddelenia jej vyšumeli z hlavy a dokázala len šokovane mrkať na démona na opačnom konci stola.

Julius vnímal hádajúcich sa anjelov len na pol ucha. Bol plne sústredený na Carysinu tvár a emócie ktoré sa v nej odrážali. Bol pripravený dopriať jej čas aj šancu odmietnuť. Obaja si stále liečia staré rany z ťaživej minulosti a navštevujú aj párovú terapiu. Nie pre vzťahové problémy, na tom fronte je pokojne, ale aby sa postupne naučili hovoriť o svojich traumách a neistotách jeden pred druhým.

Keď sa anjeli po nekonečných troch hodinách dohodli, že oddeleniu pridajú poschodia namiesto ďalšej budovy, jeho napätie sa len vystupňovalo. Carys sa tvárila šokovane, neveriacky a istým spôsobom pohoršene nad jeho barbarskou metódou žiadosti o ruku. Na druhej strane, čo čakala? Oni dvaja sú stelesnenie šialenstva, nebudú snáď robiť nejaké trápne scénky s pokľaknutím v rozkvitnutej záhrade!

Len čo sa miestnosť vyprázdnila, Carys nadvihla obočie a krútila nad Juliusom hlavou. „Si nemožný,“ povedala mu narovinu.

Vládca nebies sa uškrnul a v očakávaní sa oprel v pohodlnom kresle, ktoré si sem dal dotiahnuť z Ikey.

Carys vyhodila zložku do vzduchu kamsi za seba a papiere sa rozleteli na všetky strany. Potom zdvihla ľavú ruku a ukázala mu nasadený prsteň. Dopriala mu niekoľko sekúnd aby spracoval jej očividnú odpoveď a vyhupla sa na stôl, kde sa k nemu po štyroch ladne priplazila ako spokojná tigrica. „Tri odlišné časové línie, z toho dva konce sveta a aj tak skončíme spolu,“ zašepkala mu na pery.

Julius zaboril ruku do jej červených kučier. „Jeden by povedal, že si nás osud obľúbil,“ premýšľal.

Carys sa naňho obkročmo posadila a každou chvíľou sa z nej vytrácala tá dávna ťažoba, s ktorou prišla do minulosti. Je po všetkom. Drake aj Julius sú zachránení pred sebou samými a ona sa nemusí viac skrývať. Utekať. A nech ich čaká čokoľvek, odteraz na to budú vždy dvaja. Plus Kaden, ktorý po nich podedil priveľa šialenstva.

„Ty a ja, naveky?“ uisťovala sa.

Julius jej zovrel zadok, aby ju k sebe pritisol tesnejšie. „Naveky a možno aj potom. Vládcovia nebies.“

To neznelo najhoršie. Pobozkala svojho démona a uvoľnene sa oňho oprela. Cítila, že aj z Juliusa opadáva nervozita. Pochyboval snáď o jej odpovedi? Po tom všetkom? Akoby niekedy mohli byť jeden bez druhého! Navyše ich syn by ich zase len poslal na nejaký opustený ostrov.

Julius dlho Carys bez slov objímal, užívajúc si teplo jej tela, jej vôňu a tichú dôveru ktorú v neho vložila. Aj on si bol vedomý daru, ktorého sa im dostalo. Prežili dva konce sveta. On dokonca vlastnú smrť. Majú spolu absolútne dokonalého syna. Carysina rodina je opäť celá a jeho boj za rovnosť démonov bol v konečnom dôsledku úspešný. Svet nesmrteľných je zjednotený. Už nikomu nič nedlhujú. Môžu si užívať život ako uznajú za vhodné. Je len a len ich.

Carys zľahka pobozkala Juliusa na jazvy na tvári, ktoré mu sama spôsobila. Za tie mesiace pobozkala každú jeho jazvu a on sa prestával báť jej dotykov. „Ľúbim ťa, Julius,“ podarilo sa jej konečne vysloviť.

Obávaný démon sa žiarivo usmial. „Ja viem. Ver mi, že to viem. Ja teba tiež.“

Červenovláska smrkla a spojila im čelá. Potom sa jej pery zvodne zvlnili a začala svojmu nastávajúcemu rozopínať košeľu.

 

 

Z jednacej siene vyšli o viac než hodinu a len čo otvorili dvere, uvideli pred nimi nastúpených Drakea s Jewel, Helia, Opal a Kadena. Tí si hneď domysleli Carysinu odpoveď, keď ju uvideli so strapatými vlasmi a zružovenými lícami, zatiaľ čo Julius si zapínal košeľu.

Opal zagúľala očami. „Nechaj ma hádať. Súhlasila si?“

Carys sa pokúšala tváriť čo najdôstojnejšie. „Uhm. Niečo na ten spôsob.“

Jewel nadskočila radosťou a hneď dcéru objala. Drake sa snažil nemyslieť na to, čo sa odohrávalo za dverami a tiež sa s Juliusom krátko objal. Nasledovala záplava gratulácií a oslavná večera na ktorú všetkých pozvali Brian s Casey. Kaden sa tešil najviac, spokojný že jeho rodičia už viac nežijú v napätí, neistí vo vlastných emóciách. A že dostal šancu spoznať svojho otca bez toho, aby ich ktokoľvek zatracoval.

Ich svet sa za posledných desať rokov zmenil na nepoznanie. Je takmer neuveriteľné, že to začalo únosom obyčajnej ľudskej ženy Isobel, ktorej vnútorná sila a odhodlanie spustili lavínu udalostí vďaka ktorým sa tu dnes všetci stretli.

 

 

 

V ten večer Carys s Juliusom stáli na obláčiku, obaja s roztiahnutými krídlami, a pozorovali Zem pod nimi. Za žiadnych okolností nie je dokonalá, ale neboli to vyslovene ľudia za koho bojovali. Tí žijú v blaženej nevedomosti a musia si nájsť vlastnú cestu. A obaja mali tušenie, že sa nájdu prekvapiví jedinci, ktorí sa za nich časom postavia. Nesmrteľní nemôžu zostať v anonymite naveky.

Dvaja vládcovia si preplietli prsty a vymenili si zamilované pohľady.

Toto je svet, ktorý zachránili.

Po chvíli sa za nich premiestnili Opal s Heliom a Drake s Jewel. Z budovy za nimi, ktorá sa zmení na veľvyslanectvo, vyšlo po stretnutí s anjelmi niekoľko upírskych kráľov, veľkráli s veľkráľovnami, zástupcovia vlkolakov a tigrov, džinov, valkýr, harpyí, bosorky, vládkyne ročných období, niekoľko bohov a členovia hyperborejskej Gardy. Všetci sa postavili na obláčik za nich a tiež pozorovali planétu pod nimi.

Carys a Julius sa k nim otočili s úmyslom poďakovať zúčastneným za dôveru, ibaže sa stalo čosi nečakané. Pred zatracovaným démonom a odsudzovaným nefilim všetci do jedného pokľakli.