Posledná z prekliatych 5

 

Amira si na cestu domov spomínala len zahmlene. Vedela, že sa v bolestiach zrútila na matrac a buď zaspala, alebo stratila vedomie. Keď sa ráno zobudila, na tele mala modriny a pod očami tmavé kruhy. Chcela sa vyplakať, ale nedokázala to. Čosi v nej akoby včera v noci umrelo a ožilo zároveň.

Legenda je pravdivá.

Bytosti existujú.

A ona je nadobro stratená.

Bolo jej tak špatne, že musela zrušiť svoju smenu v práci a sotva sa dovliekla do lekárne, kde minula svoje cenné peniaze, určené na jedlo, na lieky proti bolesti a na svalové kŕče.

Krivkajúc sa vliekla domov, oči upreté na chodník, v srdci podivná prázdnota. Kedy sa znovu stretne so svojimi mŕtvymi príbuznými?

Bola taká omámená, že si nevšimla postavu pred sebou a narazila do pevného tela... neprirodzeného, planúceho tela s démonickými očami.

Zvrieskla a uskočila, čo ju extrémne zabolelo. Nenávisť sa vrátila. „Ty!“ Aj keď boli v relatívne tichej uličke, zopár ľudí ich minulo a nezdalo sa, že by ich zaujímal démon s lávovou pokožkou a temnými očami. Ako veľmi táto... bytosť dokáže zakriviť realitu, že si ho nevšimli?

„Pripravená dať mi odpovede, Amira?“ opýtal sa pokojne, vyrovnane.

Zovrela pery. „Daj sa vypchať, ty kreatúra!“

„Tvoja voľba,“ povedal a natiahol sa, aby jej dal ďalšiu príučku, ale vyrušila ich jednoduchá vec – zvonenie telefónu.

Amira sebou trhla, keď zistila, že ho to zastavilo. Neodvážila sa však prerušiť očný kontakt.

Lucifer pocítil morbídnu zvedavosť. Kto jej volá? Je to nejaká ľudská banalita? Ako bude toto človieča reagovať? „Zdvihni to!“ prikázal jej.

Nechápavo pootvorila pery. On chce, aby zdvihla mobil uprostred mučenia?

Zariadenie neprestávalo cinkať.

„No tak!“ zvýšil hlas.

Nevidiac iné praktické riešenie, vyhrabala zastaralý model z kabelky a Lucifer doslova videl, ako sa pri pohľade na číslo volajúceho jej tvár zmenila na absolútnu masku hrôzy, napätia a nervozity.

Papuľuje démonovi a rozhodí ju jeden telefonát? Volá jej snáď samotný archanjel Gabriel?

Podišiel bližšie a rozoznal len, že ide o zahraničného volajúceho s predvoľbou 972.

Amira začala zrýchlene dýchať a v panike naňho pozrela, akoby on bol tá prijateľnejšia realita. Trasúcim prstom prijala hovor a priložila si zariadenie k uchu. „P-prosím?“

„Hovorím so slečnou Amirou Shafirovou?“ ozval sa vážny mužský hlas na opačnej strane po francúzsky.

Amira neprestávala hľadieť na démona. „A-áno, to som ja.“

„Dobrý deň, slečna. Som Henri Deloney a volám z francúzskej ambasády v Izraeli. Ide o vašu sestru.“

Tentoraz o sebe slzy dali vedieť. Noemi. Jej drahá, predrahá sestrička! Smrkla. „Máte nejaké novinky?“ Je to už predsa rok, čo sa jej naposledy ozvali. Rok, čo to vzdali. Rok, čo opustila tento svet...

„Nuž... máme.“ V jeho hlase sa objavila podivná neistota. „Našli sme ju.“

Amira vzlykla. „Našli ste jej telo?“ Po roku?!

„Nie, slečna Shafirová. Našli sme vašu sestru. Je živá.“

Lucifer si myslel, že už videl všetko – ľudskú krutosť, mizériu, ľahostajnosť, utrpenie...

Nič ho však nepripravilo na túto podivnú ženu, ktorá po oznámení, ktoré nezachytil, klesla na kolená a naplno sa rozplakala. Myslel si, že ju videl zlomenú pod svojou mocou, ale mýlil sa. Až teraz vyzerala, že ju pohltilo zúfalstvo.

„A-ako je to možné? Kde je? Môžem s ňou hovoriť? Je v poriadku?“ vychrlila kopu otázok.

Deloney na druhej strane nešťastne vzdychol. „Momentálne je v umelom spánku na jednotke intenzívnej starostlivosti. Nachádza sa vo veľmi ošemetnej situácii,“ vysvetlil trpezlivo. „Keďže bola vyhlásená za mŕtvu, bol problém ju vôbec ošetriť a identifikovať. Ambasáda vyčerpala všetky diplomatické možnosti.“

„O čom to hovoríte?!“ zvrieskla v amoku. „Moja sestra mala status lekárskeho personálu! Imunitu podľa ženevskej konvencie!“ Jej hlas sa odrážal od budov.

„A to ju zachránilo. Lekári bez hraníc poskytli prostriedky, ale ich činnosť štátnym zložkám nestačí. Potrebujú žijúceho príbuzného, aby potvrdil jej identitu a je možné, že si vyžiadajú DNA test.“

Amira sa triasla na celom tele. „Noemi je francúzska občianka! Dajte ju previezť-“

„Vaša sestra má stále dvojité občianstvo,“ prerušil ju Deloney. „Momentálne je bez identity a papierov. Ambasáda má isté prostriedky, ako vyžiadať jej prevoz vďaka jej angažovanosti u Doktorov bez hraníc, ale nie bez potrebnej byrokracie. Ste jej jediná nádej. Musíte čím skôr priletieť do Tel Avivu. Prineste úmrtný list a akékoľvek doklady, ktoré vám po nej zostali.“

Lucifer len ohromene civel. Amira vyzerala čoraz zúfalejšie, až mal pocit, že o chvíľu vytiahne nôž a podreže si žily. Kto je na druhom konci, že má tú moc urobiť z nej uzlík nervov?

Amira by prisahala, že jej srdce prestalo byť. „J-ja nemôžem... nemám ani len prostriedky...“ habkala.

„Dokážeme vám zarezervovať letenku,“ uistil ju Deloney. „A vaše občianstvo vám vo veľkom pomôže. Musíte však pochopiť, že čas je dôležitý. Potrebujeme dôkaz o jej totožnosti. Už teraz sa o ňu zaujíma Mossad. Chcú ju vypočúvať. Slečna Shafirová, vaša sestra vôbec nie je v stave, aby bola zatiahnutá do tohto druhu... konfliktu.“

„O čom to hovoríte?“

„Z toho čo sme pochopili, Noemi bola nájdená vojakmi uprostred nepokojnej zóny, dehydrovaná a mierne podvyživená. Niekto ju rok držal v zajatí a... zmrzačil ju.“

Z Amiry sa vydral výkrik plný agónie. Lucifer prvý raz za mnoho milénií netušil, čo si počať. Do čoho sa to dostal?

„Č-čo je s mojou sestrou? Čo všetko jej urobili?!“

„Nie sme si istí plným rozsahom, ale... niekto jej do očí nalial kyselinu. Vaša sestra je slepá.“

Mobil jej vypadol z ruky a cez plač a triašku sa po ňom nedokázala načiahnuť. Toto je koniec... pre Noemi aj pre ňu.

Lucifer to nezvládol. Zvedavo vzal mobil.

„Slečna? Slečna, ja viem že je to nanajvýš ťažká situácia, ale potrebujeme aby ste čím skôr prileteli.“

„Kam má priletieť?“ ozval sa.

„Prepáčte, kto je to?“

„Jej manžel. Amira sa zrútila,“ povedal bez zaváhania. Zvedavosť je silný neduh.

Amira v šoku pozrela na démona pred sebou. O čo sa to pokúša?

„Ako som povedal, slečna... teda pani, ehm, Shafirová... potrebujeme ju tu. Ak by ste mi nadiktovali jej e-mailovú adresu, poslal by som jej potrebné informácie aj s letenkou.“

Lucifer sa prehrabal v jej aplikáciách a zopakoval tomu chlapíkovi jej adresu.

„Ďakujem. Ja... ospravedlňujem sa za vzniknutý rozruch. Osud slečny Noemi Shafirovej nám leží na srdci, obzvlášť pre jej prácu. Nenecháme ju napospas osudu.“

Sestra, domyslel si. „Ceníme si to. Dovidenia.“

Amira začala hyperventilovať. Podopierala sa rukami a hlava sa jej krútila. Čo teraz? Čo len urobí? Jej sestra... Noemi. Sama. V krajine, ktorej je dobrá len ako zdroj informácií.

„Zdá sa, že stále sú to len ľudia, ktorí dokážu skutočne ublížiť,“ zamyslel sa filozoficky. „Tak prezraď, človiečik, čo sa stalo?“

Pozrela naňho s toľkou nenávisťou, že by to jedného zabilo. Doslova mu pri tom stiahlo hrdlo. Toto je za hranicou akéhokoľvek fanatizmu. „Ty... ty! To kvôli tebe! Kvôli takým, ako si ty...“ Hnev, zúfalstvo, bezmocnosť a bolesť ju príliš vyčerpali. Od náporu na telo aj myseľ to nezvládla a zahalila ju temnota...

Lucifer ju zachytil. Ona má tú drzosť omdlieť mu uprostred hádky?! Zatriasol ňou, ale nepomohlo to. Len spod goliera trička sa jej vykotúľal drobný prívesok, ktorý upútal jeho pozornosť a na chvíľu ho prinútil uvažovať.

Aspoň budem vedieť, čím si prešli moji predkovia. V akej agónii zomreli.

Amira pri sebe nosí prívesok v tvare dávnej zeme, v ktorej sa zrodila civilizácia.

 

 

Lucifer netušil, čo robiť. Nič mu nedávalo zmysel. Prečo ho tak nenávidí? Nie, prečo sa ho nebojí? Nemôže ho snáď viniť za... Skrivil tvár. Nebesia, koľko jej príbuzných muselo umrieť krutou smrťou?

Netušil, prečo to robí, ale premiestnil sa s ňou k sebe domov a uložil ju na pohodlnú pohovku. Chvíľu hľadel na prívesok. Neprišlo mu, že Amira je veriaca. Rozhodne pri pohľade naňho ani raz neodriekala žiadne modlitby a ani nevolala žiadneho boha a svätých.

Prikryl ju dekou a klesol do kresla, aby ju mohol pozorovať. Ako na zavolanie mu pípol mobil so správou od Michela. Správou, ktorej obsah ho neprekvapil.

Je posledná svojho rodu. Väčšina umrela medzi 1933-1945. Izraelsko-francúzske občianstvo. Sestra umrela pred rokom. Mossad má záujem.

V prílohe prišli naskenované informácie z archívov.

Zaklonil hlavu. Stále to nevysvetľuje jej krv. Izrael je starý kraj. Písala sa v ňom história nielen ľudí, ale aj anjelov a bytostí ako on. Nie vždy bola pekná. Dodnes nie je pekná.

Slnko už začalo zapadať, keď sa pod dekou zachvela a pomaly otvorila oči. Tie sa okamžite upreli naňho, ale zdalo sa, že najhoršie už prešlo a ďalší záchvat sa nechystá.

Prudko sa posadila. „Kde to som?“

„Len pokojne.“ Výnimočne sa ju nepokúšal zastrašiť, dokonca aj svoju podobu zmenil na takmer ľudskú, len lávu a plamene namiesto pokožky ponechal. Z nejakého dôvodu nechcel, aby ho videla ako človeka, keď ním nie je. „Si u mňa doma. Tam, kde sme sa prvýkrát stretli.“

Prehrabla si vlasy a spustila nohy na zem. Zúfalstvo sa vrátilo. Čo len urobí? Ako zachráni sestru? „Prečo si ma nezabil?“

„Smrť je ľahká. A stále mám otázky, na ktoré potrebujem odpoveď. Aj keď časť z nich som už dostal.“ Ukázal na jej krk.

Amira zovrela prívesok. „Nemyslím si.“

„Si židovka.“

„Nie som.“ Odhodila prikrývku.

„A minimapu Izraela nosíš lebo...“

Zazrela naňho. „Je to symbol môjho domova! Zeme, do ktorej sa kvôli takým, ako si ty, nemôžem nikdy vrátiť!“

Tentoraz nedokázal zakryť prekvapenie. Nemôže sa vrátiť do Izraela? Kvôli nemu? Však tam od jeho vzniku ani nebol! „Prečo?“

Odmietla odpovedať.

Z nejakého dôvodu v sebe nenašiel silu podrobiť ju výsluchu. To utrpenie, keď dostala správu o sestre... Nechcel ju znovu vidieť v takom stave. „Tak inak. Ak som správne pochopil, tvoja sestra potrebuje pomoc a tebe v tom niečo bráni.“ Naklonil sa k nej. „Ak mi vysvetlíš, čo sa deje, možno ti budem vedieť pomôcť.“

Amira naňho priam vycerila zuby. „Pomôcť? Po tom, čo takí ako ty toto spôsobili?!“ okríkla ho.

Takí ako on. Nie je to prvý raz, čo použila ten výraz. Je však vylúčené, aby vedela o jeho druhoch. O ich skutočnej podstate.

Je načase vyskúšať iný prístup. „Ja a moji druhovia sme sa rozišli pred štrnásť tisíc rokmi a odvtedy som ich nevidel. Nedokážem si predstaviť, ako by ktorýkoľvek z nich mohol mať čo i len minimálny vplyv na tvoj život. Ak ma viníš z toho, čo vaše sväté knihy, hlboko sa mýliš.“

„Už som ti povedala, že nie som židovka!“ zvrieskla. „Neverím v nijakých bohov a svätých! Viem veľmi dobre čo ste zač. Žiadni svätí, len príliš mocné bytosti s priveľkým egom.“ Vstala a chytila sa za hlavu. Je to takmer celý deň čo nič nejedla a nepila.

Lucifer vyskočil na nohy a podprel ju. „Počkaj.“ Posadil ju späť na pohovku a priniesol jej pohár vody spolu so sladkou energetickou tyčinkou.

Podozrievavo naňho zazrela. „O čo sa pokúšaš?“

„Dostať odpovede. Tvoja krv volá na povrch moje skutočné ja. Očividne vieš viac, než normálny smrteľník. Naozaj si myslíš, že to nechám len tak?“

Opatrne si odpila a čiastočne čakala, že ju zvnútra spáli večný oheň.

„Keby som ťa chcel zabiť, nenamáham sa s otravou,“ povedal démon znudene.

Bola príliš zúfalá, aby nad tým premýšľala. Zhltla tyčinku a stiahla celý pohár. Neustále ho pozorovala a váhala nad tým, čo sa chystá urobiť. Noemi však potrebuje jej pomoc. Sama jej ju neposkytne.