Hodina fyziky pre zvedavých ku kapitole 10

 

Zdravíčko holky!

 

Keďže v poslednej zverejnenej kapitole Poslednej z prekliatych som trochu načrtla určité komplikované procesy Luciferovho „zrodenia“, rozhodla som sa vám trochu priblížiť fakty, ktoré som nechcela rozpisovať priamo do kapitoly, inak by ste ju čítali ešte ďalšie tri dni :-)

 

 

Pre upresnenie – väčšina z toho čo tu uvediem sú reálne procesy a vedeckou metódou zistené fakty o našom vesmíre. Mojimi zdrojmi sú knihy od autorov ako Stephen Hawking a Neil DeGrasse Tyson, ktorí sa samozrejme vo svojich dielach odvolávajú na mnohých ďalších autorov a výskumníkov.

 

 (vľavo: Stephen Hawking, vpravo: Neil DeGrasse Tyson)

Takže veľmi skrátene sa na to pozrime! Ako už vieme, náš vesmír začal veľkým treskom. Nebol to vyslovene tresk, ale na tom nezáleží. Všetka hmota bola stlačená do jedného miniatúrneho bodu, v ktorom bolo všetko. Pred veľkým treskom nebol čas a ani priestor. Ja viem, že je náročné to pochopiť, ale áno. Čas jednoducho... neplynul.

Potom sa ale táto miniatúra začala prudko rozpínať a všetka hmota v nej natlačená zrazu mala priestor. Nie veľký, ale ako sa ďalej a ďalej rozpínal, bolo ho viac a viac. Samozrejme, protóny, elektróny alebo atómy neexistovali hneď. Vznikli omnoho neskôr, keď k tomu bola vhodná teplota a hustota.

Ako vieme, že sa veľký tresk skutočne odohral? Stále po ňom dokážeme zaznamenať kozmické mikrovlnné žiarenie – niečo ako ozvenu tejto jedinečnej udalosti, ktorá ukazuje rozloženie hmoty krátko po "tresku".

(Kozmické mikrovlnné žiarenie CMB pozorované zo Zeme)

 

Tu prichádza na scénu mediálne známy Higgsov bozón, tzv. Božská častica objavená približne pred desiatimi rokmi v CERNe. Čo je však zaujímavejšie, je Higgsovo pole. Toto pole prechádza celým vesmírom a len vďaka nemu je tu hmota ako taká. Higgsovo pole v podstate určuje hmotnosť každej častice za pomoci Higgsovho bozónu (predstavme si, že bozón je taký rozhodca). Niektorým ju dal veľmi malú až žiadnu (napr. fotóny – častice svetla), iným ju dal väčšiu (gluóny, wióny – nepýtajte sa). A čím má častica väčšiu hmotnosť, tým je pomalšia (na čo odkazuje relativita). Higgsovo pole doslova udržuje hmotu v stave, ktorý je pre existenciu nášho vesmíru extrémne vyhovujúci.

 

Tento odstavec je moja fikcia: Lucifer vznikol tak, že s Higgsovým poľom zreagovala neznáma častica a táto reakcia stvorila abstraktné vedomie s vlastnou hmotou. Tzn. Lucifer a jemu podobní sú hmotné bytosti, ibaže extrémne fluidné. Na počiatku mohli byť len klbkom atómov. Ale mali slobodnú vôľu a začali sa vyvíjať.

 

Vesmír sa, samozrejme, búrlivo menil než nadobudol nám známu podobu. Najskôr vznikla prvá generácia hviezd, ktoré nemali šancu dlho vydržať, pretože boli priveľké. Čím je hviezda väčšia, tým viac spaľuje vlastné zdroje a zanikne. Tieto hviezdy dohoreli veľmi rýchlo, ibaže nám zanechali niečo veľmi cenné. Za prvé, vymrštili obrovské množstvo častíc a ťažších prvkov do všetkých smerov. Za druhé – niektoré sa zmenili na supermasívne čierne diery.

A teraz to najzaujímavejšie – supermasívne čierne diery sú to najlepšie, čo sa mohlo stať. Úprimne neviem, prečo sú tak veľmi démonizované, keďže doslova stvorili život.

Ako už vieme zo školy (teda mali by sme), všetko má svoje gravitačné pole. A čím je teleso hmotnejšie, tým má silnejšie gravitačné pole. Čierne diery sú výsledkom chemických procesov vo hviezdach, kde sa od vodíka a hélia prvky premenili až na železo, ktoré je konečným produktom. Akonáhle sme pri železe, gravitácia k sebe začne priťahovať všetko zo svojho okolia a práve tá gravitácia (ktorá narastá s množstvom pritiahnutej hmoty) začne stláčať hmotu do neskutočne hustej a ťažkej konzistencie, až vzniká čierna diera. Prečo čierna? Pretože z nej neunikne ani svetlo, aby sme ju mohli pozorovať. My vidíme len svetelný disk pritiahnutých fotónov obaľujúci skutočnú „dieru“, ale je mimo našich schopností vidieť dovnútra. Nie je to diera, je to len extrémne silný gravitačný bod.

(Vľavo: skutočný obraz čiernej diery so svetelným diskom zachytený NASA, vpravo: umelecké zobrazenie čiernej diery)

Čo však čierne diery urobili? Pritiahli hmotu. Obrovské množstvo hmoty, ktorá okolo nich začala víriť. Najskôr prach, ten sa spájal do väčších čiastočiek, tie čiastočky sa zase vďaka vlastnej gravitácii spájali do väčších, až sa nakoniec sformovali nové hviezdy a planéty. Len vďaka gravitácii čiernych dier. Každá galaxia má vo svojom strede supermasívnu čiernu dieru okolo ktorej víri hmota. Vďaka tomuto zdĺhavému procesu tu máme našu galaxiu, Slnko a planéty.

 

Čo to znamená pre naše bytosti? Nuž, aj oni podliehajú gravitácii, ale dokážu jej aktívne odolať pokiaľ chcú. Aby sme si ujasnili, že gravitácia nie je len náhodná sila ktorej sa dá uniknúť, tu je naša perspektíva:

Nachádzame sa v gravitačnom poli Zeme. To vplýva napríklad na Mesiac, preto obieha okolo nás. Za predpokladu, že unikneme gravitačnému poľu Zeme, dostávame sa pod moc gravitácie Slnka, kam spadajú planéty našej sústavy a všetko čo je v nej. Ak by sme sa dostali mimo poľa Slnka, stále sme v gravitačnom poli supermasívnej čiernej diery v centre našej galaxie.

Za nereálneho predpokladu, že by sme skutočne opustili našu galaxiu a teda gravitačné pole našej čiernej diery, je tu posledná vec nazývaná The great attractor (v doslovnom preklade – veľký priťahovač :D), ktorá nás môže trochu znepokojiť. Je to neznáma sila extrémnej gravitácie niekoľkomiliónového násobku našej galaxie, ktorá k sebe priťahuje celé galaxie v našom superzhluku nazývanom Laniakea, ktorý zahŕňa cez stovku tisíc galaxií.

A aby sme nezabudli – čím je silnejšia gravitácia, tým viac sa spomaľuje čas. Blízko horizontu udalostí čiernej diery (pomyslenej línii za ktorou nie je možné nič pozorovať) môže uplynúť jedna minúta a na Zemi ubehnú desaťtisícročia.

 

Prečo hovorím o gravitácii?

Na scénu sa dostáva dnes ešte len hypotetická častica gravitón. Vedci predpokladajú, že gravitón by mohol byť onou silou spôsobujúcou gravitáciu ako kvantová častica. K dnešnému dátumu ale objavený nebol.

(Dvojrozmerné zobrazenie gravitačného poľa Zeme)

 

Môj výmysel – gravitácia života ako takého. Lucifera a jemu podobné bytosti pritiahol už samotný predpoklad existencie uvedomelého života. A to je sila, ktorej nejde uniknúť. Preto je uväznený na Zemi, tak ako jeho druhovia. Môže uniknúť gravitácii hmoty, ale nie gravitácii života.

 

Toto je, samozrejme, extrémne zjednodušené vysvetlenie nášho fascinujúceho vesmíru a jeho počiatku. V hre sú stále neznáme sily ako temná hmota a temná energia, rozpínanie, gravitačné zakrivenie, smrteľne nebezpečné planéty typu magnetar, neznáme vlny prichádzajúce z rôznych smerov, prázdne miesta ktoré by nemali byť prázdne, atď.

Ak by vás zaujímali aj tieto pojmy, dajte vedieť a môžeme ich prebrať. Ja osobne sa zastávam názoru, že tieto veci sa majú učiť na školách. Je to základ našej existencie a keby som vo svojom mladom veku dostala vzdelanie tohto smeru, dnes som úplne niekde inde. Ale ako vieme, vzdelávací systém je rozbitý a to, čo učitelia dostávajú je alarmujúca paródia na dôstojný plat pre niekoho, kto drží v rukách vzdelávanie nových generácií.

 

Snáď som vám aspoň trochu objasnila Luciferovu existenciu ;-)

 

Prajem vám krásny zvyšok dňa, holky, a ako obvykle veľa zdravíčka!

Na záver - obrázok Lucifera ako sekvoje obrovskej :D

No nie je sexy? :D:D:D