Posledná z prekliatych 12

 

Amira sa cítila ako prerastený android. Luciano sa na pár sekúnd odmiestnil a vrátil sa s protiradiačným oblekom. Nasúkal ju doň a potom ich premiestnil kilometer pod povrch, kde na ňu zaútočilo teplo a tlak. Chvíľu sa spamätávala, než mohla premýšľať. Ako prvé si všimla rytiny na stenách. Potom dôkladne opracované chodby a miestnosti. V hlave jej dunelo, ale dokázala rozoznať cielenú štruktúru. „Pripadá mi to ako chrám,“ povedala, zhlboka dýchajúc.

Lucifer sa k nej otočil. Ako zdroj svetla mali silné baterky a Amira vyzerala nezdravo bledo. Cítil ako sa trasie. Podoprel ju a pomohol jej posadiť sa. „Je ti zle?“

„Ten tlak,“ priznala. „Migréna.“

Lucifer zanadával. Ako to tu bez nej preskúma? Nemôže ju ale prinútiť zostať v tomto prostredí. Nie je na to dosť silná.

Zatiaľ.

„Zvládneš svietiť? Nič iné, len svietiť.“

Zamrkala naňho.

„Mám kameru. Natočíme čo sa dá a vypadneme, sľubujem.“

Prikývla. Pokiaľ nemusí uvažovať, prežije to. Vyštverala sa na nohy a vzala si baterky. Luciano natáčal centimeter po centimetri a spoločne sa pohybovali po podivnom komplexe asi pol hodiny, než sa jej zahmlelo pred očami a baterky dopadli na zem.

Lucifer sa bleskurýchlo otočil a stihol ju zdvihnúť do náručia. „Amira!“ vykríkol.

Ospalo naňho pozrela. Z nosa jej vytiekli pramienky krvi. Nedokázala vysloviť nič. Bolo jej zle.

Okamžite sa premiestnil von, kde jej zložil helmu, ale zabudol na ľudskú krehkosť. Prudká zmena tlaku ju odrovnala.

„Amira!“ kričal. Zatriasol ňou.

„Noemi... kliatba...“ mrmlala.

„Nie, nie, nie! Zabudni na kliatbu! Amira, zostaň so mnou!“

Nedokázala ho poslúchnuť. Z očí sa jej vykotúľali slzy a omdlela.

Lucifera ovládol hnev.

Sľúbil jej, že bude v poriadku.

Vstal a zreval, zatiaľ čo sa premenil do svojej skutočnej podoby démona. Okolo neho zahorel oheň a všetko pohltili plamene. Obkolesili aj Amiru a začali oblizovať jej nehybné telo.

Lucifer ich skúsene navigoval a vysielal do jej  tela. Nahradili kosti, krv, svaly a nakoniec aj pokožku a všetko ostatné tkanivo.

Horiaca Amira odrazu otvorila oči, navlas rovnaké ako jeho. Rozpažila ruky a vstala ako posadnutá diablom. Vznášala sa nad zemou a ohromene naňho hľadela.

Odrazu... cítila. Nedokázala popísať čo, ale rozhodne nie niečo určené pre krehký ľudský druh. Ani niečo určené pre ňu. Boli to pocity bytosti pred ňou, nesmrteľného démona posielajúceho k nej svoju vlastnú energiu.

On ju lieči.

Nedokázala nájsť ani slová. Priblížila sa k jeho desivej tvári, ktorá bola momentálne veľká ako celé jej telo. Natiahla dlaň a dotkla sa jeho drsného líca.

Akoby ustrnul. Vyceril na ňu zuby, ale nezdalo sa, že by to bolo gesto hnevu.

Nemá síce jeho silu, ale dokázala v hlave sformovať jasnú myšlienku.

Je jedno čo si.

Bojím sa len tvojich činov.

 

 

Lucifer hľadel na drobné človieča pri jeho nohách. Amira už nadobudla zdravú farbu a čoskoro sa preberie. Plamene pohasli a on sa opäť vrátil do ľudskej podoby, tentoraz vrátane očí.

Amirine myšlienky ho na smrť vydesili.

Ona ho nevníma ako agresora.

Nemá strach z jeho existencie.

Neberie ho ako nepriateľa.

To dievča sa len chce cítiť bezpečne a on jej tento pocit odoprel. Vyvolal v nej večný stres, ktorý podporoval svojou meniacou sa podobou a odmeranosťou.

Ale ako mohol vedieť, že mu... porozumie?

Ľudia ho démonizovali. Spájajú ho len s tým zlým, majú ho za diabla. Strašia ním deti.

Amira ale prijala pravdu. Nikdy sa ho nebála, pretože pozná pravidlá. Démoni sú hrozbou len pre skutočných zlosynov. Netrestajú za ľuďmi vymyslené hriechy.

Sklonil sa k nej a opäť ju zdvihol do náručia. „Vstávame, spachtoš,“ povedal čo najmiernejšie. Kedy naposledy s niekým hovoril uvoľnene?

Amirine oči sa ospalo otvorili. „Ako dlho som bola mimo?“ zamrmlala.

„Sotva hodinu,“ uistil ju. „Ako sa cítiš?“

„Nie som si istá,“ priznala. „Čo sa to dialo?“

„Nič mimoriadne. Len som ti dodal trochu energie. Neboj sa, nezhorelo ti obočie.“

Zasmiala sa, ale pre istotu si ho prehmatala. „Mrzí ma, že som omdlela. Máme záznamy?“

„Máme, čo potrebujeme.“ A nehovoril o záznamoch, ako ju zvieral v náručí.

„Hm... už ma môžeš pustiť. Zvládnem chodiť.“ Zružovela.

„O tom nepochybujem. Ideme domov.“

Privrela oči a keď ich otvorila, bola späť v známom prostredí. Nechcelo sa jej z teplého náručia, ale čosi upútalo jej pozornosť. Ešte aj Luciano ustrnul. Otočila hlavu a v luxusnej obývačke uvidela nastúpených troch mužov, každý vysoký, každý desivý odlišným spôsobom. Dvaja mali svetlé vlasy a modré až sivé oči. Ten s vlasmi v gumičke mal aspoň snahu o neutrálny výraz, ale ten druhý vyzeral, že by bol schopný genocídy a pokojne by pri tom popíjal kávu. Tretí obor vyzeral najpriateľskejšie, teda asi ako levica, ktorej niekto kradne mláďatá. Čierne vlasy mu padali do čela a tmavomodré oči si ju prezerali ako chrobáka na výstave.

Všetci svorne nadvihli obočie, keď ju uvideli v Lucianovom náručí.

„Čo tu chcete?!“ prskol na nich a jeho zovretie spevnelo. Amira sa necítila práve dôstojne, ale skôr pohne Uralom, než aby sa vyvliekla z jeho láb.

Genocídny blondiak urobil krok vpred. Amira odhadovala, že jeho oblečenie by jej zaplatilo tri nájmy v starom byte. „Musíme sa porozprávať,“ povedal chladne.

„Nie, nemusíme. Prosím, opustite môj byt.“

„Potrebujeme dievča,“ prehovoril druhý blondiak.

Amira sa konečne vykopala zo zovretia a dopadla na nie práve isté nohy. „Kto je to?“ opýtala sa Luciana.

„Tŕne v mojom zadku,“ zavrčal.

„Amira je utajený génius.“ Menej príjemný blondiak hodil na stôl pred nich tučnú zložku. „Len sa jej opýtaj na Podpis.“

Pri poslednom slove Amira zbledla ako stena a Lucifer postrehol, ako sa začala triasť. Nechápavo si ju pritiahol k boku. „Podpis?“

„Kto vás poslal?“ šepla Amira s neprítomným pohľadom.

„Je to pravda?“ Milší blondiak k nej podišiel. Jeho prízvuk bol drsný. „Ty si navrhla Podpis?“ Je to... obdiv v jeho hlase?

„Desíš ju, Vasily. Vysvetlí mi niekto, čo tu robíte a prečo má Amira smrť v očiach?“

„Tvoje dievča navrhlo najinteligentnejší dekódovací program na svete,“ vysvetlil ruský blondiak. „Niekoľko rokov sme sa pokúšali nájsť jeho tvorcu a presvedčiť ho, aby nám pomohol, ale odmietol.“

„No a?“

„Ak by ho modifikovala, mohla by nám umožniť nájsť Smrť,“ doplnil znudene maniak.

Lucifer sa k nej otočil. „Amira? Čo mi uniká?“

Rozhodne menej vecí, než jej. Posadila sa do kresla a tvár si ukryla v dlaniach. „Kto ste? Ako ste na to prišli? Doprajte mi aspoň tieto odpovede.“

Lucifer sa k nej posadil na operadlo a pohladil ju po chrbte. „Ten šialený je Michel. Vasily je niečo ako... počítačový expert. Posledná hora svalov je Nero.“ Kým sa nepozerala, rázne pokrútil hlavou a naznačil im, že Amira absolútne netuší nič o upíroch a svete nesmrteľných.

„Nie sme celkom... ľudia,“ odhodlal sa trochu poodhaliť Nero. „A posledné roky sme zúfalo hľadali tvorcu Podpisu.“

Zasmiala sa. „A našli ste blbca, ktorý ani nevie zapnúť počítač.“

„Vysvetli,“ prikázal jej Lucifer. Vážne potrebuje pochopiť toto dievča.

Unavene naňho uprela svoje zelené očká. Nemá zmysel čokoľvek zatajovať. Zostáva jej menej než rok života a veci sú už dávno premlčané. „Mám IQ cez sto osemdesiat. Testovali ma, keď som mala pätnásť. Noemi je len kúsok podo mnou, ale o mne nevie. Nikto to nevie.“

„Prečo?“ Podvedome vzal jej dlaň do svojej.

„U nej to zistili skôr. Hneď upravili jej vzdelávanie. Chodila do špeciálnych škôl, potom na univerzitu. Po smrti našich rodičov mala štipendiá a sponzorov, ale tie pokrývali len vzdelávanie. Do osemnástich sa o ňu staral štát. Ale potom...“

Traja muži sa posadili okolo nej a nechápavo si ju premeriavali. Obzvlášť Michel mal najprenikavejší pohľad. „Si od nej staršia,“ povedal.

Prikývla. „Žili sme spoločne v pestúnskej rodine. Nebol to práve vzor vhodnej spoločnosti. Mali nás len pre to, lebo od štátu dostávali slušný balík. Otec rodiny bol...“ Zatvárila sa, akoby zjedla citrón. „Povedzme, že rád udieral slabších. Videl, ako chránim Noemi a zneužíval to, aby ma prinútil k prácam v dome. Vo voľnom čase som ale používala počítač  a lúštila rôzne hádanky. Potom som narazila na niekoľko článkov o tom, ako vedci alebo tajné služby nedokážu rozlúštiť rôzne šifry a tajné písma. Keď som rozlúštila asi šesť, napadlo mi, prečo sa na to nepozrieť rámcovo. Z historického hľadiska nie sme schopní vytvoriť úplne nový jazyk, len deriváty už existujúcich. Základ je vždy rovnaký. A ja som si všimla vzorce v tajných šifrách a textoch. Napísala som program, ktorý tieto šifry zjednoduší a vylúšti. Nazvala som ho Podpis. Bola to pre mňa len hra. Poslala som ho akémusi odborníkovi a tak nejako sa to dostalo až do Ameriky k tajným službám. Do týždňa nám klopali na dvere.“ Nadýchla sa. Vtedy bola taká nahnevaná. Vystresovaná. Bezmocná.

„Mysleli si, že program navrhol dospelý,“ domyslel si Nero.

„Posadili sa v obývačke, na kus papiera napísali číslo a požiadali o exkluzívne práva. Za pol miliardy. Samozrejme, môj pestún bol hneď v limbe. Podpísal to vo svojom mene. Keď som ho konfrontovala... zavrel ma do komory a zmlátil. Potom povedal, že ak niekedy čo i len pípnem, to isté urobí Noemi a postará sa, aby skončila u opatrovníkov na opačnom konci krajiny. Celkom ale nepochopil princíp počítačových programov tohto kalibru.“

„CIA požadovala updaty,“ došlo Luciferovi.

„Keďže mi zobral práva a ja som sa nemala na koho obrátiť, pretože by mi nikto neuveril, nemala som motiváciu ďalej na programe pracovať. Ale on sa vynašiel. Jedno ráno dal Noemi niečo do jedla. Prišlo jej zle a omdlela. Povedal, že len on má protilátku a ak nebudem obnovovať program, nechá ju pomaly zomrieť.“ Rozplakala sa. To množstvo stresu, ktoré vtedy cítila... Zlomilo ju to.

Michel zaťal päste. „Ako si sa nakoniec oslobodila?“

Mykla plecami a smrkla. „Dosiahla som plnoletosť. Keďže neustále chcel updaty, aby mal viac prachov, nechodila som pravidelne do školy a sotva som ju dokončila. Deň po osemnástych narodeninách ma vykopol na ulicu.“

„Prečo? Nebolo by preňho praktickejšie si ťa nechať?“ nechápal Nero.

„Ako som povedala, veľmi chytrý nebol. Myslel si, že kým má Noemi, má páku. Preto som s ním uzavrela dohodu – postará sa, aby mi ju úrady zverili do opatery a ja budem naďalej vytvárať aktualizácie. Keď bolo všetko podpísané, zbalili sme sa a šli. Autorské práva nemám, tak ako ani zmluvu. Preto nie som povinná nič. Noemi bola moja a zmizli sme z mesta. On dostal pokutu a viac som o ňom nevedela. Dva roky sme ešte dostávali peniaze od štátu, než dospela aj ona. Ja som si našla prácu a pomáhala som jej so školou. Keďže sme boli na okraji chudoby, nemala som prístup k počítaču a už určite nie čas na programovanie.“

Muži mali ústa dokorán. Lucifer jej zovrel dlaň. Už chápal, prečo toho toľko vie. Kódy sú jej vášňou. S kódmi prichádzajú jazyky a reč. Jej rodičia ju vychovali v niekoľkých jazykoch. Amira je chodiaci počítač.

„Amira, chápem že toto je pre teba bolestivá téma, ale my vážne potrebujeme tvoju pomoc. Musíš modifikovať Podpis na rozlúštenie kódovaných správ,“ prehovoril Vasily čo najjemnejšie.

Rozpoltená žena pozrela na Luciana. Nie je to jej rozhodnutie. On po nej chce niečo iné.

Lucifer zagúľal očami. Jeho plány sa, zdá sa, odkladajú. Uvidí niekedy svojich bratov? „Si ochotná do toho ísť?“ šepol.

Prekvapene zamrkala. „Dávaš mi na výber?“

Nebesia, ona z neho vážne musí mať strach, keď sa bojí ešte aj rozhodnúť. Skutočne to na začiatku pokašľal. Mal by ju uvoľniť z ich dohody. Aj tak je vymyslená. Robí to isté, čo ten bastard kedysi – využíva Noemi ako rukojemníka.

„Zaplatíme ti,“ prehovoril Michel do ticha.

To upútalo jej pozornosť, ale neboli to peniaze, čo ju zaujalo. Premerala si mužov pred sebou. „Vravíte, že nie ste ľudia. Ovládate sily mimo naše chápanie?“

Lucifer vedľa nej zastonal. Vedel, kam mieri. To dievča myslí len na jediné.

„Áno,“ odvetil okamžite Nero. „Čo by si potrebovala?“

Zahryzla si do pery. Je jej želanie reálne? „Moja sestra. Noemi. Ona... prišla o zrak. Mohli by ste jej ho vrátiť?“ V hlase mala toľko nádeje, že by to jedného rozplakalo.

Nero s Vasilym k nej získali rešpekt, len čo tie slová opustili jej pery. Michel akoby sa stratil v myšlienkach.

„Akým spôsobom? Narodila sa tak? Má dedičnú chorobu?“

„Ona...“ Opakovala to toľkokrát a vždy ju z toho bolelo srdce. „Gaza. Kyselina. Rok v zajatí.“ Rozvinuté vety nezvládla.

Nerov pohľad potemnel, ale pochopil. „Mám kontakty na bytosti, ktoré by sa na to mohli pozrieť. Uvidím, čo sa dá robiť.“

Vďačne prikývla. „V tom prípade mi povedzte, čo potrebujete vylúštiť.“