Posledná z prekliatych 17

 

Amira nakoniec zjedla pokrm za cenu dvoch parížskych nájmov a bolo to najchutnejšie jedlo od smrti jej matky. Lucifer sedel pri nej a zdalo sa, že sa po jej priznaní uvoľnil. Amirino svedomie sa na chvíľu opýtalo, či to nepreháňa so svojimi názormi a porozumením Luciferovi, ale veľmi rýchlo prišla k záveru, že nie. 

Narodila sa do tohto zlomeného sveta a miliardy ľudí zažili a zažívajú omnoho horší osud než ona len pre to, že sa tiež narodili. Možno ich všetkých nezachráni, ale môže napomôcť budúcnosti. A niekedy vedie cesta k zlepšeniu cez úpadok a utrpenie. U ľudí to tak býva. Neučia sa na slovách, ale na činoch. Na gilotíne a plynových komorách. Na otroctve a nevoľnosti. Na utrpení. Kedykoľvek to môžu zmeniť. Spoločne. Jeden spasiteľ je len krásna predstava, ktorú si vytvorili aby mohli naďalej páchať činy s následkami pre ďalšie generácie.

Spasiteľ nepríde.

Prídu Jazdci a archanjeli s archdémonmi.

Pri troche šťastia to nebude finálna lekcia.

Lucifer po večeri zobral Amiru k Mŕtvemu moru na Jordánskom brehu, ktorý strážili tigre s vlkolakmi a nekládli otázky. Potom ich premiestnil do Nazaretu, kde sa prešli úzkymi uličkami a nakoniec s ňou v náručí preletel až do Egypta, kde pristál priamo na Chufuovej pyramíde.

Amira bola ohromená možnosťami, ktoré sa jej naskytli. Uvidela svoj domov, vznášala sa nad kolískami civilizácie a teraz stojí na tisícky rokov starej stavbe s výhľadom na vysvietenú Káhiru. Lucifer opäť stál za jej chrbtom a držal ju pevne pri sebe. Tentoraz to však nebol obyčajný dotyk. Voľnou rukou jej prechádzal po stehne a pery mal kúsok od jej krku, na ktorom cítila jeho horúci dych.

„Poznal si faraónov?“ opýtala sa po chvíli.

„Niektorých,“ odvetil Lucifer hlbokým hlasom. Ten hlas bol ako pohladenie pre jej uši.

„Boli takí veľkolepí ako sa hovorí?“

Odfrkol si. „Boli to muži narodení do bohatstva a privilégií. Každý sa s takými možnosťami môže zapísať do histórie ako veľkolepý.“

Smutne privrela oči. „Tento svet je tak strašne zlomený, Lucifer.“

Démon ju otočil k sebe. „Tento svet nie je tvoja starosť a ani zodpovednosť. Ty a tvoja sestra ste preň urobili viac než dosť. Noemi zachraňovala životy. Ty si navrhla program, ktorý pomohol odhaliť stovky, ak nie tisíce zločincov. Nikomu nič nedlhuješ, Amira.“

Nebadane sa usmiala a objala svojho desivého démona. „Ďakujem. Že som mohla uvidieť miesta, na ktoré by som sa sama nikdy nedostala.“

Lucifera zabolelo v hrudi. Môže ju zobrať kamkoľvek. Ukázať jej celý svet. Pretože je to preňho jednoduchšie ako lusknúť prstami. Predstava, že ona nemá rovnaké možnosti ho z nejakého dôvodu iritovala. Pre Amiru je toto najväčší zázrak jej života.

Je to veľmi úbohý zázrak.

Zľahka ju pobozkal a uzavrel do objatia svojich krídel. Chcel ju ochrániť pred svetom, ale musel si pripomínať, že toto je jej svet. Ľudia sú jej druh. Jej bratia a sestry.

Amira zastonala a jej dlane opäť zablúdili na jeho lákavé pozadie. Drahí bohovia, prečo tento démon neurobí všetkým na mužov orientovaným ľuďom láskavosť a nedá sa na modeling spodného prádla? „Prečo musíš byť tak neskutočne sexy?“ posťažovala sa, keď jej došiel dych.

Lucifer jej zaklonil hlavu. „Mohol by som sa opýtať to isté,“ zavrčal.

Uškrnula sa. „Hej, ja som aspoň toto všetko,“ ukázala na svoje telo, „vybudovala svojpomocne. Ty meníš podobu!“

Lucifer sa rozhodol otestovať jej hranice a zmenil sa na ženskú verziu seba samého. Vlasy mu narástli po ramená, postava zjemnela, črty tváre tiež. Vyplnil sa mu hrudník a boky. „A užívam si to!“ povedal vyšším hlasom.

Amira ho pár sekúnd pozorovala a spracovávala túto udalosť v hlave. „Nebesia, pri tebe začnem asi kopať za oba tímy!“ uvedomila si.

Lucifer sa opäť vrátil do mužskej verzie a premiestnil ich do svojej spálne. „Nebezpečná ženská,“ mrmlal jej na pery, keď ju pritlačil o stenu a rukami zablúdil pod tričko.

Amira mu priam roztrhla košeľu. Dlaňami prešla po jeho hrudi a chvíľu si len užívala, že sa ho môže dotýkať. Pozrela mu do očí a na dlhé minúty sa nepohli. Amira si nedovolila čo i len spomenúť city, pretože pre tie medzi nimi nie je miesto – vzhľadom k jej blížiacej sa smrti a jeho večnému životu. Problém je, že tie city nie vždy počúvajú logiku.

Lucifer chcel utiecť. V tej chvíli, v tej jedinej chvíli za celú svoju existenciu chcel zmiznúť čo najďalej, pretože zistil že sa naviazal na človeka. Na človeka silného ako on. A po prvý raz vedel, že o tohto človiečika nemôže prísť.

Ako môže naďalej žiť s vedomím, že časť z neho je... v niekom inom?

Amira mala dlaň na mieste, kde mu bilo srdce. Srdce, ktoré mal len pre to, že využíva ľudskú podobu. Nie ako jej, ktoré je len jedno a závisí od neho všetko. Nikdy v živote si nebola svojej smrteľnosti viac vedomá.

Lucifer im spojil čelá a prikryl jej ruku vlastnou. Zdalo sa, že prehral akýsi vnútorný boj. „Odpusť, že som ti ublížil, Amira,“ zašepkal zničene, oči privreté. „Odpusť že som ťa mučil a nechal ťa v bolestiach v nejakej prašivej uličke.“

Ach, to. Takmer zabudla na ich nie práve zdravé prvé stretnutia. Takmer vyslovila nemožnú prosbu: Vynahraď mi to a zlom aj moju kliatbu. Dopraj mi život, Lucifer.

Ibaže oni nie sú v ideálnom svete a nie všetko je uskutočniteľné. Pohladila ho po líci a vyslovila uskutočniteľnejšie želanie: „Máš dnešnú noc na to, aby si mi to vynahradil.“ Aj keď mala zvodný hlas, aby zamaskovala skutočné city, jej vnútro sa zvieralo emóciami.

Luciferovi sa chcelo plakať. To, čo jej urobil nie je odčiniteľné sexom. Mučil ju, lebo chcel. Lebo ju nenávidel pre to, pre čo v sebe nesie kliatbu – pretože sa narodila. Je človek a on ich nenávidel. A teraz stojí pred najväčšou morálnou dilemou svojho života – Amira mu sľúbila rok. Využije svoju moc nad ňou, aby si vynútil viac len pre to, že to chce?

Musí však čeliť realite – rok odtikáva. Amira s ním nie je pre to, že si to vybrala. Pritiahol ju ešte tesnejšie k sebe a s perami pri jej uchu zašepkal: „Keby tu nebola Noemi... keby jej pohodlie nezáviselo odo mňa... bola by si tu so mnou aj tak?“

Amira mu jemne zvierala boky. Má Lucifer pocit, že je tu s ním z povinnosti? „Buď si istý, že keby som tu nechcela byť, bránim sa zubami-nechtami aj keby to znamenalo ďalšie mučenie,“ uistila ho.

Lucifer sa zhlboka nadýchol jej ľahkej vône. Tento človek je jeho skazou. Vdýchol jej vesmír život, aby sa mu vysmial? Aby mu pripomenul, že nie je najmocnejší? Aby mu dal lekciu? Pomaly stiahol svoje krídla a aby ju rozptýlil od vlastného zmučeného výrazu, luskol prstami a jej oblečenie na nej doslova zhorelo, zanechajúc len hnedastú, odhalenú pokožku.

Amira prekvapene zamrkala. „To je praktický trik,“ povedala uznanlivo.

Démon ju pobavene zdvihol do náručia a odniesol do postele. Rýchlo sa zbavil vlastného oblečenia a lenivo sa preplazil nad ňu s predátorským výrazom. „Poznám mnoho praktických trikov,“ zašepkal jej na pokožku krku.

Odvážne mu pozrela do očí. „Predveď mi ich!“ vyzvala ho.

Lucifer luskol prstami a v dlani sa mu objavila kocka ľadu. Prešiel ňou Amire po perách a pomaly mieril nižšie, zanechávajúc mokrú cestičku. Obkrúžil Amirine bradavky, ktoré v obrane pred chladom stuhli, a zahrial ich vlastným jazykom. Keď sa kocka roztopila v polovici jej bruška, Amira stonala a prehýbala sa v ústrety diabolským rukám a perám. Keď však uvidela ďalšiu kocku v Luciferovej dlani, zamračila sa nad jeho skazeným úsmevom. „Nie! To nech ti ani nenapadne! Ani sa s tou vecou k mojim spodným partiám nepribližuj!“ varovala ho len napoly vážne. Nebola si totiž istá, či by toľkú intenzitu zniesla, keď už teraz je vzrušená a jej vnútro sa pravidelne sťahuje.

Démon sa na chvíľu zamyslel a rozhodol sa splniť jej želanie. Vložil si kocku do úst a nechal ju rozpustiť. Potom jej roztiahol stehná a ľadovým jazykom zaútočil na rozhorúčené miesto medzi nimi.

Amira vykríkla. „Si nemožný!“ obvinila ho s privretými očami.

Lucifer jazykom obkrúžil jej klitoris. „Hmmm...“ zamrmlal, vediac že vibrácia jeho hlasu ju ešte viac vydráždi. Rozhodol sa nikam neponáhľať a otestoval Amirinu výdrž. Akonáhle však jeho jazyk zablúdil hlbšie, orgazmus sa nedal zastaviť. Doprial jej čas na spamätanie, zatiaľ čo jemne masíroval jej podbruško a stehná. Potom si zohnal ďalšiu kocku a priviedol ju k ďalšiemu vrcholu.

Amira bola celá malátna, keď sa odtiahol a samoľúbo pozrel na jej pootvorené pery, ťažké viečka a strapaté vlasy, za ktoré bol zodpovedný. Nezvládla sa brániť, keď ju pretočil na brucho a podložil jej bedrá vankúšom. Spokojne zamrmlala, keď na chrbte pocítila jeho hruď, aj keď sa podopieral rukami, aby ju nezaťažil. Pery mal opäť horúce a prešiel jej nimi po línii chrbtice. Pre Amiru to bolo neskutočne upokojujúce gesto, čo spozoroval aj Lucifer a zasypal bozkami celý jej chrbát. Bolo nádherné pozorovať ženu, ktorá mu papuľovala napriek tomu, že z neho mala smrteľný strach, ako sa pod ním uvoľňuje a dôveruje mu s vlastným telom. Naveky bude ľutovať, že jej svojho času spôsobil bolesť. Pritisol sa čo najtesnejšie k nej, aby mohla cítiť jeho prítomnosť, a zašepkal jej do ucha: „Pripravená?“

Amira pootočila hlavu a našla jeho dlaň. Preplietla im prsty a prikývla. To bolo zase gesto, ktoré zasiahlo Lucifera. Hľadel na ich spojené dlane a s pocitom, ktorý mu vôbec nebol známy, do nej pomaly prenikol. Jej telo nekládlo žiadny odpor. Len čo nastolil ľahký rytmus, Amira začala stonať. Tie stony mu zaznievali až v hrudi.

Čo s ním tá žena robí? Nevydržal to a tesne pred spoločným vyvrcholením sa odtiahol a náhlivo ju pretočil naspäť na chrbát. Potreboval vidieť jej tvár.

Amira prekvapene zamrkala, ale neprotestovala. Luciferove oči znovu horeli, ale už nevyzerali desivo. Mala pocit, že je to prejav emócií. Pritiahla ho k sebe a nechala ho vkĺznuť do jej vnútra. Tentoraz sa pohybovali rýchlo a trhane, dlane spojené, oči upreté jeden na druhého. Prudký orgazmus ich obral o dych, až sa chvíľu nezvládli pohnúť.

Lucifer pohladil Amiru po tvári. Sladko a nevinne sa naňho usmiala, akoby v tej chvíli bolo všetko na svete v poriadku. Pobozkala ho a krátko na to zaspala uvelebená v jeho náručí.

 

 

Amira sa so smiechom vyhrabala z postele a Luciferových všetečných rúk a po rýchlej sprche utiekla do kuchyne, kde si dopriala nutné živiny. Ten démon je neukojiteľný.

Len čo si pripravila raňajky, po schodoch sa dopotácala Noemi. Konečne prestala zakopávať a jej krok sa stal istejším. S tmavými okuliarmi zakrývajúcimi škaredé jazvy sa posadila k pultu.

„Dnes si hore včas,“ povedala Amira a podala jej misku ovsenej kaše.

„Moje vnútorné hodiny sú úplne prehodené,“ vysvetlila Noemi zadumane, nahmatala lyžičku a dala sa do jedla.

Po chvíli sa pri nich zjavil oblečený Lucifer. Amira stále nepochopila, kam počas dňa chodí, keď očividne ľudskú prácu nemá, ale nechcela tlačiť na pílu.

„Dnes možno prídem pozde,“ varoval ju a dal jej rýchly bozk na pery. Potom ďalší. A ešte jeden.

„Ehm, ehm, slepý, ale nie hluchý človek v miestnosti,“ upozornila ich Noemi podráždene.

Amira sa zasmiala a pohladila Lucifera po perách. „Ozval sa ti Vasily?“

Pokrútil hlavou. „Som si istý, že ťa ešte bude otravovať. Dnes si daj pauzu. Len čokoláda a zmrzlina.“ Žmurkol na ňu. „Majte sa, dievčatá.“ Rozlúčil sa a odišiel dverami pre Noemino dobro. Odmiestnil sa až keď vošiel do opustenej bočnej uličky.

Amira osamela so sestrou a s ľútosťou si ju premerala. Noemi stratila na váhe, vlasy mala zopnuté v neforemnom drdole a akoby zabudla na úsmev.

Chcelo sa jej plakať.

„Kto je Vasily?“ zaujímala sa Amirina sestra.

„Ehm, Lucif- teda Lucianov... kolega. Mala som mu niečo... preložiť.“

Noemi z nejakého dôvodu vyzerala... naštvane. „A čo Luciano vlastne robí?“

Reprezentuje základy existencie. Amira si zahryzla do pery. „Vlastní niekoľko firiem.“

„Aha.“ Nezdalo sa, že by jej verila. „Amira, čo keby sme si stanovili niekoľko vecí, ktoré ani jedna z nás nemôže ďalej ignorovať?“ začala úplne odlišným tónom. Takmer akoby sa stará, sebavedomá Noemi vrátila.

Amira ustrnula a odsunula poloprázdnu misku s ovocím. „O čo ide?“

„V prvom rade,“ Noemi sa narovnala. „Obe vieme, že mi klameš.“

Amire vyschlo v ústach.

„Za druhé, niečo sa deje a nie je to prirodzené. So mnou a aj s tebou. Za tretie, potrebujeme sa zbaviť Mossadu, lebo z nich dostávam migrénu. Za štvrté, prestaň pre mňa konečne prinášať obety, pretože sa z toho idem zblázniť! A posledná vec – prečo máš, pre všetko na svete, tetovanie?“

Nastalo ťaživé ticho. Amira nemala slov. Čo to Noemi tára? „P-prosím?“

Noemi sa zhlboka nadýchla a zložila si okuliare.

Amira zhíkla.

Hľadeli na ňu známe hnedé, plne zregenerované oči jej sestry.

Noemi nadvihla obočie. „Ver mi, že som bola prekvapená rovnako ako ty.“

„T-ty ma vidíš?“

„Vidím všetko, sestrička. Tvoj zoznam klamstiev na chladničke o tom, ako ste sa s Lucianom spoznali a vzali, bordel na stole v obývačke, farbu tvojej podprsenky. To si sa vážne nemohla na raňajky obliecť?“

Amira si uvedomila, že je len v spodnom prádle. Očervenela a schúlila sa do seba. „A-ako je to možné?“

„Netuším.“ Noemi do hlasu prenikla frustrácia. „Prisahám, že som nič nepredstierala. Naozaj ma poliali kyselinou, naozaj ma držali v zajatí a potom vypustili.“

„Sestrička, ja o tom nepochybujem. Ale videla som tvoje oči. Tkanivo bolo mŕtve. Tebe doslova narástli nové!“

„Ja viem. Začalo to pred pár týždňami. Najskôr som rozoznala svetlo a tmu. Potom farby. Neskôr tvary. Nie je to prirodzené.“

To rozhodne nie je. A rozhodne na to nemôžu prísť ani doktori, ani Mossad.

„A teraz k veci – do čoho si sa namočila, Amira?“ Noemi sa zase zmenila na prísnu učiteľku. „Nikdy si sa nevydala, však?“

Amira si zahryzla do pery. Ako len sestre vysvetlí ich komplikovanú situáciu? „Prosím, nemaj mi za zlé, čo som urobila. Ja som ťa musela dostať domov.“

„Čo. Si. Urobila?“

Sklopila pohľad. „Luciano... on... je jedným z nich.“

Noemi zbledla. Dlane sa jej roztriasli. „Z nich? Akože z nich?!“

„Len pokojne. On nás nepreklial. Vôbec o kliatbe nevedel. Vlastne je tiež tak trochu obeťou. Naša krv, teda zatiaľ sme to odskúšali len na mojej, ho volá. Nesie mágiu toho bastarda, ktorý nás preklial. Nenávidí ľudí, ale uzavreli sme dohodu. Ja mu s niečím pomôžem a on ťa zachráni z Izraela a aj pred kliatbou.“

Noemi má dostatočné IQ, aby vedela, že medzi riadkami sa nachádza zlá správa. „Zachráni mňa?“

Amire po líci stiekla slza.

Noemi ju udrela po ramene. „Mňa?! Ty si vstúpila na izraelskú pôdu takisto! Kto ochráni teba?!“

„Tá dohoda sa týkala len teba,“ šepla Amira.

Noemi rozhodila rukami a vstala, aby sa mohla prejsť po miestnosti. Najradšej by staršiu sestru zabila. „Kedy s tým konečne prestaneš?!“ kričala na ňu. „Neustále kvôli mne obetuješ životné šance, ale dnes si tomu nasadila korunu! Naozaj si myslíš, že neviem prečo si ma dostala do opatery? Prečo ten debil, ktorý nás týral, teraz žije na súkromnom ostrove plnom kuriev?! Si génius, Amira! To ja som tá hlúpejšia! Mala si ma tam nechať!“

„Ako by som mohla? Si moja malá sestrička,“ smrkla Amira. „Keď mi povedali, že si nažive... v tej chvíli by som urobila čokoľvek.“

„No to vidím. Ako si vôbec na túto... bytosť narazila?“

Amira jej teda vyrozprávala strastiplný príbeh ich počiatočných stretnutí a dohody.

„Ak to teda chápem správne,“ Noemi si stisla koreň nosa a na chvíľu akoby sa vymenili. Akoby Noemi bola tá múdrejšia a staršia a Amira to bláznivé dieťa. „Pri všetkom šťastí ti nezostáva ani rok života. A ten musíš stráviť hľadaním ostatných bastardov z roku nula?“

Amira uhla pohľadom.

Noemi prižmúrila oči. „Von s tým!“

„Ehm, plán sa zmenil. Mám nájsť Smrť, jedného z Jazdcov apokalypsy.“