Posledná z prekliatych 21

 

Amira ospalo otvorila ťažké viečka. Bol to len sen? Čo sa stalo? Obzrela sa a zistila, že leží v malej miestnosti bez nábytku okrem postele. Polovicu jednej steny zaberalo zrkadlo ako vo vypočúvacích miestnostiach. Svaly ju boleli ako po namáhavom tréningu a v ústach mala sucho ako na Sahare. Pokúsila sa posadiť, z čoho sa jej hneď zakrútila hlava.

„Noemi? Noemi?!“

„Tvoja sestra utiekla,“ prišiel hlboký, modifikovaný hlas z reproduktora na stene vedľa zrkadla.

Strhla sa a zrýchlený tlkot srdca ju prebral. „Kde som to? Čo chcete? Michel, prisahám ak si to ty-“

„Sme tí, ktorých si chcela odhaliť,“ prerušil ju hlas. „To si nemala robiť.“

„Kde je moja sestra?“ naliehala Amira a vyskočila na nohy, čo jej vydržalo asi sekundu, než sa zrútila späť na posteľ.

„Ako sme povedali, ušla nám.“

„Prečo by som vám mala veriť?“ trela si spánky. Ruky sa jej triasli.

„Pretože keby sme ju mali, použijeme ju proti tebe,“ prišla logická odpoveď. „Na slepú sa vie slušne orientovať. Bola vôbec napadnutá?“

Amira odmietla odpovedať. Obzvlášť, keď by jej odpovedi nikto neveril. Sama nevie, prečo sa Noemi vyliečila. Nie, vyliečila nie je správne slovo. Jej doslova narástli nové oči.

Hlas chvíľu čakal, než pochopil, že reakcie sa nedočká. „Nebolo ti ublížené,“ prišla prekvapivá hláška. „Uspali sme ťa štandardnými sedatívami a monitorovali tvoj stav, kým si sa prebrala. Dotkol sa ťa len doktor, ktorý ťa prezeral.“

Amira sa zamračila. Toto... nečakala. Únos na úrovni? „Prečo mi to hovoríte?“

„Nemáme dôvod ťa zastrašovať telesnými útokmi.“

Kto ju to uniesol? Banda mníchov? „Čo odo mňa chcete?“

Chvíľu bolo ticho. „Si autorka Podpisu.“

Nemalo zmysel to popierať. „A?“

„Kto si ťa najal?“

Amirine mozgové závity sa konečne rozbehli, hoci pomaly. „Vy nie ste Mossad.“

„Nie.“

Aj to je úľava. „Ste... Rád?“

„Áno.“

Wau, druhá strana nie je práve ukecaná. „Načo ma potrebujete?“

„Nepotrebujeme ťa. Chceme vedieť kto a prečo si ťa najal. Dekódovať naše správy sa pokúšali mnohí, ale neúspešne. Sme tajná spoločnosť, slečna Shafirová. Neradi sa delíme o tajomstvá.“

Amiru začínalo štvať, ako ju všetci len využívajú pre informácie. Utiekla od Lucifera a skončila v rukách Rádu len pre to, že ju prinútil pichnúť do tohto osieho hniezda. Vzdychla a na zemi pri posteli uvidela fľašu minerálky. Bola príliš otupená, aby sa nad ňou pozastavila. Ak ju chcú zabiť, nenamáhali by sa ju otráviť takýmto spôsobom. Stiahla polovicu a znovu sa sústredila na zrkadlo. „Nemám najmenší záujem o vaše tajomstvá.“

„Kto teda? Vatikán?“

Zasmiala sa. „Ten je mimo hry už nejaký ten rok.“ Položila si za chrbát vankúš a pohodlne sa oprela.

„Tak kto, Amira?“

„Neuveríte mi, aj keby som vám to povedala,“ zasmiala sa sucho. Môže byť jej život ešte patetickejší?

„Skús to.“

„Fajn.“ Znovu sa napila. „K rozkódovaniu ma prinútil Lucifer a jeho kamaráti výmenou za záchranu mojej sestry. Sú kamaráti s Morom, Vojnou a Hladom, ktorým chýba ich drahý braček. Ako to znie?“

Dlhé ticho. Amire klipkali viečka. Na chvíľu zaspala, než ju hlas prebudil. „Kto je Lucifer?“

Žena sa uškrnula. „Vážne? Genezis? Nič? Biblia? Ale no tak, je o ňom ešte aj seriál!“

Zase ticho. „Pripomínam ti, že si zajatec. Ak sa nám tvoje odpovede nebudú páčiť, úroveň tvojho pohodlia sa zníži.“

A Amire to bolo zvysoka ukradnuté. Ukázala zrkadlu prostredník. „Potrebujem ísť na záchod.“

„Dvere naľavo od teba.“

S námahou vstala a dopotácala sa do ďalšej mrňavej miestnosti s jednoduchou toaletou a sprchou. Len čo si vybavila nevyhnutné, opláchla si tvár a pozrela na seba v zrkadle. Vyzerala ako po drogovom večierku. Oči mala napuchnuté a tvár nezdravo bledú.

Mohol by ju niekto už konečne zabiť? Táto existencia je horšia než milosrdná smrť. Najskôr Lucifer, potom upíri a teraz Rád. Pre všetkých je len nástrojom.

Vrátila sa na posteľ a zabalila sa do tenkej deky, ktorú jej poskytli.

„Vyspi sa. Stále si pod vplyvom. Pozhovárame sa, keď sedatíva vyprchajú.“

 

 

 

Druhé kolo vypočúvania nebolo o nič zaujímavejšie než to prvé. Amira sa cítila lepšie a dostala aj dve energetické tyčinky otvorom vo dverách.

„Kto o nás ešte vie?“

Tie isté otázky dookola. „Netuším. Ja som len externista. Chceli kód. Dostali kód.“

„Stretla si sa s Jazdcami?“

„Nie, som človek a ich vplyv by ma zabil.“

„Čo chcú tvoji zamestnávatelia so Smrťou?“

Rozhodne ho nevypustia na ňu, takého luxusu sa jej nedostane. Zagúľala očami a prehrabla si vlasy. „Tak fajn, povedzme si to narovinu, dobre?“ Vstala a prešla k zrkadlu. „Mor, Vojna a Hlad trpia. Potrebujú preriediť tento svet, čo ako necitlivo to znie. Čím dlhšie sú bez Smrti, tým viac utrpenia spôsobujú a tým viac šalejú. Vieš to ty a viem to aj ja. Jazdci potrebujú Smrť. Ľudstvo potrebuje Smrť. Je to kruté, nespravodlivé, ale je to pravda. Ak ste len trochu inteligentní, musíte to chápať. Smrť bol na dovolenke pridlho. Tí, ktorí si ma najali, nie sú ľudia. Nespadajú pod právomoc Jazdcov. Ich cieľom je pomôcť ľudstvu a Jazdcom. Videli ste, ako to tam vonku vyzerá? Mor si obehol planétu a absolútne nič to neurobilo, len spôsobilo utrpenie. Ľudia sa nenaučili jedinú vec. Súhlasím s tým? Nie. Mám na výber? Tiež nie. Jazdci len chcú naspäť svojho brata.“

Po tomto prejave nastalo ďalšie zdĺhavé ticho.

„Držali ťa proti tvojej vôli?“ prišla ďalšia prekvapivá otázka.

Amira naklonila hlavu. Je to nejaký trik? „Prečo vás to zaujíma?“

„Môžeme ti poskytnúť ochranu a novú identitu. Bola si k niečomu prinútená?“

Oči sa jej zahmlili slzami. Smrkla a klesla na posteľ. „Nie. Bola to výmena – Lucifer zachráni moju sestru a ja mu pomôžem so záležitosťami ako táto.“

„Hovoríme o reálnom Luciferovi? Máme snáď veriť, že existuje?“

Zasmiala sa. „Nie tak, ako ho vykresľujú príbehy. Je to zložitejšie. Ale áno. Strážite Smrť. Nemôžete byť prekvapení, že medzi nami sú aj iné nadprirodzené bytosti.“

Trojminútové ticho. „Čo je Luciferovým cieľom?“

To keby vedela! „Neviem. Len chcel dať Jazdcov dohromady, to je všetko, do čoho ma zasvätil.“

Nádych. „Odkiaľ vie o Ráde?“

„Infiltroval Vatikán.“

„Je... je Lucifer zlý?“

„To je veľmi všeobecná otázka.“ Rozhodne nie je anjelik.

„Má Lucifer snahu ublížiť ľudstvu alebo tejto planéte?“

Amira sa zamyslela. Doteraz sa zdal byť celkom racionálny, ale keďže jej klamal, nemôže si byť istá. Rozhodne však nepotrebuje Jazdcov, aby dal ľuďom príučku. „Nie. Príbehy o ňom sa mýlia. Ľudí má na háku.“

A to bol koniec rozhovoru. Nikto sa viac nič nepýtal a Amira nakoniec zase zaspala. Prebudilo ju až otváranie dverí. Akýsi kukláč ju odviedol do ďalšej miestnosti, tentoraz bez postele, len so stolom a dvoma stoličkami. Posadila sa trela si ubolené pozadie, ktorému sa nepáčil útok uspávacou šípkou.

Po chvíli sa k nej pripojila ďalšia zamaskovaná postava. Pokojne sa posadila oproti nej a zložila si kuklu, ktorá odhalila príjemnú ženskú tvár so sivými očami a hnedými vlasmi. Pery mala zvlnené v miernom úsmeve.

Amira pootvorila ústa. „Je to vtip? Nie si ty tá hus, ktorá v živom vysielaní nenašla na mape ani Indiu?“

Melanie sa len zasmiala. „Osobne. Môžeš mi hovoriť Melanie. Som následníčka veľmajstra Rádu.“

Amira si ju premerala. „Ty?“

Mykla plecami. „Je našou snahou pôsobiť ako neškodní členovia spoločnosti. Nikto by moju rodinu nepodozrieval z členstva v Ráde, ktorý prechytračil aj Vatikán.“

To bude tým, že jej rodina sa na verejnosti vyjadruje ako banda škôlkarov a všetkým sú na smiech. „A ty si budúca veľmajsterka?“ Amiru hviezdičky ako Melanie Mooreová nikdy nezaujímali, ale je ťažké sa vyhnúť občasným bulvárnym správam o nej a jej rodine. Nerobia nič iné, než sa pretŕčajú pred fotografmi, nechávajú si platiť za sponzoring rôznych značiek a zarábajú na škandáloch.

Melanie sa dobre bavila. Zdá sa, že svoju rolu hlupučkej dedičky zvláda na jednotku, keď oklamala aj autorku jedného z najprepracovanejších programov na svete. „Je až také ťažké tomu uveriť?“

Amira mala v tvári výraz, ktorý hovoril za všetko.

Melanie zvážnela. „Obsah štvorca nad preponou pravouhlého trojuholníka sa rovná obsahu štvorcov nad jeho odvesnami. Každá fyzikálna sústava má stavovú veličinu nazývanú vnútorná energia, ktorá sa mení prostredníctvom výmeny energie s okolím. Teplo sa samovoľne nešíri z chladnejšieho miesta na teplejšie. Zmena entropie sa pri izotermickom deji prebiehajúcom pri teplote absolútnej nuly rovná nule. Energia sa rovná hmotnosti krát rýchlosti svetla vo vákuu na druhú. Rýchlosť svetla vo vákuu je 299 792 458 metrov za sekundu. Mierou inflácie môžeme pozorovať zmenu cenovej hladiny za vybrané obdobie a to pomocou cenových indexov ako deflátor HDP, indexom spotrebiteľských cien CPI alebo indexom cien výrobcov. India sa nachádza v Južnej Ázii a je druhým najľudnatejším štátom sveta s hlavným mestom Nové Dillí. Majorita obyvateľstva vyznáva Hinduizmus. Je členom WTO, BRICS a G4. Ich hrubý domáci produkt je cez osem a pol trilióna dolárov. Majú veľmi znepokojivý problém so zákonmi o sexuálnom násilí a rovnosťou žien v spoločnosti, nehovoriac o fakte, že viac než polovica ženskej populácie nemá prístup ani len k dámskym hygienickým pomôckam a dievčatá sú nútené odísť zo školy len čo dostanú prvú menštruáciu. Presvedčila som ťa o svojej inteligencii, alebo mám pokračovať s ďalšími náhodnými faktami?“

Amira mala ústa dokorán.

Melanie sa nadýchla a pomaly vydýchla. „Ak máš informácie o Ráde z Vatikánu, musia byť veľmi skreslené. Uisťujem ťa, že nie sú pravdivé. Nikto nechápe náš údel.“ Oči jej posmutneli.

Amira sa prisunula bližšie k stolu. „Hovoríš mi to preto, že sa ma chystáš zabiť a ja nebudem mať komu povedať pravdu?“

Melanie na ňu vážne pozrela. „Nie som monštrum. Pôvodne som ťa chcela umlčať, ale ten plán sa zmenil.“

„Prečo?“

Budúca veľmajsterka sa oprela a vyložila si nohy na stôl. „Jazdci apokalypsy sú ľuďmi vnímaní ako nepriatelia. Šíritelia chorôb, vojen, hladu. Ty si svoje slová formulovala inak. Vieš, prečo existujú a to ma uistilo, že poznáš pravdu o ich poslaní.“

Dvere sa otvorili a dvaja muži, tentoraz už bez masiek, im priniesli podnosy s jedlom. Položili ich na stôl a v tichosti odišli.

Melanie kývla hlavou na taniere. „Musíš byť hladná. Držíme ťa tu takmer dva dni.“

Amira stále nevedela, čo si má myslieť. Opatrne zjedla jedno sústo a pozorovala uvoľnenú Melanie, ktorá siahla po čokoládovom koláči. V tichosti sa najedli.

„Pustíš ma na slobodu?“ odvážila sa pípnuť Amira.

Melanie prikývla. „Ale rada by som hodila reč s... nemôžem uveriť, že to hovorím... s Luciferom. Prípadne aj s ostatnými Jazdcami.“

„To nebude možné. Si človek, moc Jazdcov by na teba pôsobila,“ varovala ju Amira.

„Môj rod je imúnny. Inak by sme neboli schopní strážiť a eventuálne prebudiť Smrť,“ uistila ju Melanie.

Amira si ju premeriavala. Táto verzia Melanie Mooreovej je na míle vzdialená tomu, čo ukazujú médiá. Odrazu ju nevidela ako hlúpu bábiku, ale ako človeka, ktorý zažil trápenie, neistotu a musí robiť náročné rozhodnutia. Peniaze ju neochránili pred týmto škaredým svetom. „Môj rod je prekliaty,“ povedala.

Melanie spozornela.

„Kedysi veľmi dávno sme nahnevali neznámeho archanjela alebo archdémona. Sú to bytosti z počiatkov existencie, ktoré mali dohliadať na planétu. Ich moc je neskutočná. Má ich byť štrnásť, ale nejako sa stratili. Lucifer je jedným z nich.“

Mladá Američanka sa znovu slušne posadila a napäto počúvala.

Amirine oči sa zaplnili slzami. „Uzavrela som s ním dohodu. Ak zachráni Noemi pred kliatbou, pomôžem mu v hľadaní jeho bratov. Namiesto toho ma prinútil pátrať po vás.“

Melanie opatrne natiahla ruku a zovrela Amirinu dlaň. „Ublížil ti?“

Čiernovlasá žena sa rozplakala. „Ja neviem. Neviem, o čo mu išlo. Prinútil ma vysloviť prísahu. Najskôr bol hrubý, ale potom... potom sa takmer zdalo, že mu na mne záleží.“ Smrkla a rukávom si utrela slzy. „Myslela som si... myslela som, že konečne si niekto cení môj život. Mňa. Že konečne nie som len nástrojom iných.“

Melanie sa prisunula bližšie a nemotorne Amiru objala. „Chceš cestu von?“ navrhla jej vážne.

Amira sa odtiahla a zvedavo pozrela Melanie do tváre. „O čom to hovoríš?“

„Sme tajná spoločnosť, ktorá ovláda štáty, trhy a politikov,“ pripomenula jej. „Dokážem ti zabezpečiť novú identitu a poslať ťa kamkoľvek na svete aj s financiami na zabezpečenie.“

Amira hneď spozornela. „Prečo by si to robila?“

Melanie hneď pochopila jej rozpoloženie. Amira bola zvyknutá byť zahnaná do kúta. Nikto jej nepomohol nezištne. Vzala jej dlane do svojich a pozrela jej do uslzených očí. „Amira, je jedna vec, ktorú na našom Ráde nepochopil nikto. Ostatné tajné spoločnosti chcú len moc. My, odkedy sme boli vytvorení, robíme len jedno – snažíme sa zachraňovať ľudstvo, aby sa Smrť nemusel prebudiť. Pomáhanie bez protislužby je prakticky naším mottom.“ Povzbudivo sa usmiala.

Tomu sa ťažko verilo. Amira však postrehla dôležitú informáciu medzi riadkami. Zahľadela sa na Melanie, na jej strhanú tvár, v ktorej bola vpísaná vina. „Ako viete, kedy sa má Smrť prebudiť?“

Melanie smutne vzdychla a odtiahla sa. „Je päť vetiev Rádu. Smrť nás... pozmenil.“ Vyzliekla si rolák, pod ktorým mala len podprsenku. Kúsok pod jej lemom bolo zvláštne tetovanie v tvare jednoduchého kruhu, ktorý doslova svetielkoval červenou farbou. „Každá vetva na sebe nesie niečo ako kontrolku jedného ukazovateľa. Ako sa ukazovateľ zhoršuje, červená farba vytláča modrú – niečo ako časomiera. Keď červená vyhrá, ukazovateľ dosiahol maxima a nie je možné prirodzene napraviť tento extrém,“ vysvetlila jej. „Smrť nariadil, aby sme ho prebudili, keď všetky ukazovatele sčervenejú.“ Znovu sa obliekla a vrátila sa k Amire. „Chcel dať ľuďom šancu. Aby niečo dokázali. Aby sa sami naučili existovať a regulovať extrémy. Nenávidel svoje poslanie. Veril, že ak nezasiahne, ľudstvo sa spamätá samo. Naučí sa samoregulácii.“

Amira si prehrabla vlasy. Už vedela, kam sa tento rozhovor dostane. Lucifer bude zúriť. „Aké sú to ukazovatele?“

„Počet obyvateľov planéty, ekologická rovnováha, množstvo násilia, pomer chudoby voči bohatstvu a nesloboda ľudí.“

„Ako sa niečo také vôbec meria?“

Melanie sama netušila. „Smrť ovláda sily mimo nášho chápania. Dokázal zjednotiť energiu ľudstva a vložiť do nás kontrolky. Moja je preľudnenie. Už keď som sa narodila, bola asi milimeter od extrému.“

Amira ju súcitne pohladila po ramene. „Kedy vypršal čas, Melanie?“