Posledná z prekliatych 29

 

Amiru prebudil zvláštny pocit večnosti zahlcujúcej okolie. Otvorila oči, schúlená v Luciferovom náručí, a zvrieskla.

Pred ich posteľou stála čiernovlasá žena s tými najtemnejšími očami, aké kedy videla. Bez beľma. Vyzerali, že pohlcujú všetko svetlo, ktoré sa k nim dostane.

Lucifer sa strhol a zaštítil ju, než pochopil situáciu. Posadil sa. „To nič. Vesmír je na návšteve,“ vysvetlil jej a mávol Rebecce, ktorú zase raz posadol.

Amira vyvalila oči a tisla si k hrudi prikrývku. Takto si stretnutie so samotným vesmírom nepredstavovala (niežeby si ho vôbec nejako predstavovala). Nevedela, čo robiť. Len civela.

„Rád ťa spoznávam osobne, Amira,“ prehovoril zvláštnym hlasom.

Nevedela, ako odpovedať.

Vesmír sa prostredníctvom Rebeccy usmial. „Ja viem, že si zmätená. Dozvedela si sa neskutočne veľa informácií za veľmi krátky čas. A stala si sa novým archdémonom.“

Na ten titul si nikdy nezvykne. „Prečo ja?“ zachrčala. „Prečo si si vybral práve mňa?“

Smiech. Veľmi desivý smiech. „Ja som si ťa nevybral, dieťa. Nestaviam sa slobodnej vôli.“

„Povedal si, že dávaš do hry naše protipóly. Chceš povedať, že sa náhodne narodili a ja som náhodne na jeden narazil?“ zašomral Lucifer.

Vesmír krútil hlavou. „Opäť nie. Amira sa narodila ako človek. To ty si si ju vybral. Ty si z nej vycítil seberovnú, ty si spojil vaše sily a ty si ju prijal do svojho života. Ja som len zariadil transformáciu,“ prezradil im pobavene. „Ako som povedal, nestaviam sa slobodnej vôli.“ Strnulo sa pohol a posadil sa k nim na okraj postele. „Ostatní budú nasledovať. Každý svojou cestou, ale čoskoro sa postretávate. Cítim to.“

„Takže ja som prvá? Bude viac... nových, ehm... bytostí ako ja?“

„Nie si prvá, drahá. Nie si prvý protipól. Len si na to prišla ako prvá. Pochopíš neskôr. Tvoja úplná premena potrvá niekoľko rokov, aby si mala čas zvyknúť si na silu, ktorou vládne Lucifer. Neboj sa jej. Neboj sa moci.“

Jemu sa to povie!

Vesmír pochopil jej výraz tváre. „Nie je čo pokaziť. Ak si myslíš, že odpáliš celú planétu, to nehrozí. Stále si moje stvorenie. Regulujem tok moci.“

Vydýchla si. Usadila sa pohodlnejšie. „Naozaj som večná? Skončím keď skončíš ty? Čo ma čaká?“

Vesmír mrkol na Lucifera. „Čaká ťa len veľkoleposť. Vás všetkých. A tým myslím všetkých okolo teba. Pretože to, čím si ty, som bol kedysi ja.“ Odmlčal sa, aby im do myslí doputoval plný význam jeho slov. „A v ďalekej budúcnosti budete vy tým, čím som ja. Dovtedy žite. Učte sa. Robte chyby. Chcem, aby ste videli, cítili a zažívali všetko, čo sa dá. Evolúcia nekončí, deti.“

Klesla jej sánka.

Luciferovi tiež.

Vesmír vstal. „Verte mi, že ste len na začiatku neskutočne dlhej cesty a nie ste jediní. Nájdite ostatných. Je veľa vecí, ktoré ste o svojom poslaní nepochopili a veľa vecí, ktoré vám vaša zaslepenosť neumožnila vidieť. Snáď vám vaše protipóly pomôžu z tejto depresie.“

Lucifer nahodil mierne pokrivený výraz. „Ty to nazývaš depresiou? Štrnásť tisíc rokov? Depresia?“

Opäť ten mrazivý smiech. „Veľa šťastia, Lucifer. Amira, bolo mi potešením.“ Kývol im a vyparil sa z Rebeccy, ktorá sa musela oprieť o stenu, než sa spamätala. „Okej vy dvaja! Idete do Verony a musíte dostať môjho manžela von zo šatníka!“

 

 

 

Úsvit na hore Sinaj bol tichý. Mŕtvolne tichý. Jazdci dávno odišli a bezduché telo naďalej ležalo v plytkej rokline, oči prázdne. Mladá žena, ktorej život skončil predčasne, nedostala šancu oň bojovať. Ako by aj mohla? Proti sile Jazdcov? Umrela s trpkým, bolestivým výrazom v tvári, ktorý nezmizol ani keď jej srdce naposledy udrelo.

Úsvit však čosi priniesol. Prvý lúč slnka sa dotkol chladnúceho tela. Prvý lúč doľahol do bezduchých očí a zrenička v nich sa stiahla. Prvý lúč odhalil nové poznanie.

Slnko bolo vysoko na oblohe, keď oči žmurkli.

Raz.

Dvakrát.

Pery sa zachveli...

A hruď sa nadvihla hlbokým nádychom!

Melanie sa pretočila na bok a s námahou sa posadila. Lapala dych, akoby sa práve vynorila spod hladiny. Posvätne hľadela na obzor. Nemyslela si, že ešte niekedy nejaký uvidí.

Keď si bola istá, že je dostatočne silná, postavila sa na rovné nohy.

Niečo sa v nej zmenilo. Cítila to. Už nie je Melanie, ktorou bývala. Rozpažila ruky a zničené, zakrvavené oblečenie sa zmenilo na nadčasovú čiernu uniformu z pohodlného materiálu.

Cítila sa ako nový človek.

Ale je ešte človek?

Spoza nej sa ozvalo zaerdžanie.

Otočila sa a kúsok od seba uvidela majestátneho bieleho koňa, ako na ňu inteligentne hľadí a čaká.

Odhodlane vyšla z rokliny a dotkla sa zvieraťa. Okamžite sa k nej sklonilo a duplo jedným kopytom.

Melanie sa ladne vyšvihla do sedla a zovrela opraty. Pohladila koňa po hebkej hrive. „Čo sa mi to stalo?“ zašepkala mu.

Kôň zaerdžal.

Ľahko ho popchla a o chvíľu už cválali do neznáma.

 

 

Lucifer priniesol stále šokovanej Amire raňajky do postele, pretože ešte nespracovala návštevu vesmíru. Dúfal, že trochu cukru uľaví jej nervom. Hladne do seba napchala všetko, čo videla.

„Chystáš sa spanikáriť?“ testoval vody Lucifer. „Len aby som vedel vopred a zabránil ti prehodiť čokoľvek stenou.“

Uprela naňho neisté oči. „Ako sa môžu moje schopnosti ešte rozšíriť? Včera som pohla fotónmi!“

Usmial sa a pritiahol ju k sebe. „To máš odo mňa. Vždy som bol pyroman. Než sme skončili na Zemi, hrával som sa s hviezdami. Je ti známa hviezda s menom Matuzalem?“

„Tá, ktorá je údajne staršia než vesmír?“

„Nie je. Len som v nej robil chemické pokusy a teraz sa zdá ako stará.“ Spokojne sa zasmial vlastnej dokonalosti. „A pohnúť fotónmi je úplne základná schopnosť. Vesmír mal pravdu v jednej veci – musíš si zvyknúť. Vnímame obrovské množstvo vecí, z ktorých by si sa zbláznila – DNA sekvencie, kozmické žiarenie, gravitačné vlny, životné energie, karmické energie, energie skupín ľudí, všetky možné frekvencie... je to náročné, než sa naučíš to z hlavy vytlačiť. Nemusíš sa báť, pomôžem ti,“ pobozkal ju na čelo.

Amira odložila podnos s jedlom a schúlila sa k nemu. „Mám strach,“ priznala.

Lucifer ju hladil po vlasoch. „To je prirodzené. Ale nie si sama. Máš mňa.“

Naveky. Nikdy viac nebude sama a to bola veľmi upokojujúca predstava. Len pred pár mesiacmi sa predierala životom, prekliata, unavená, zúfalá a tak neskutočne osamotená. Teraz má naspäť sestru, je dostatočne mocná aby jej nikto viac neublížil a má Lucifera. Lucifera, ktorý ju zachránil pred smrťou, hoci o to nežiadala.

„Prečo si sa rozhodol ochrániť ma pred kliatbou?“ zašepkala mu na hruď.

Zamyslel sa. „Pretože si ma o to nežiadala. Nenávidel som ľudí a potom si tu bola ty, s nesebeckým želaním. Ty, ktorá si sa ma nezľakla a ja som nedokázal zniesť myšlienku, že by niekto ako ty mal umrieť tak skoro,“ vysvetlil jej.

Pozrela naňho. „Na svete je veľa takých ľudí. Obvykle sa ale nedostanú do povedomia.“

Zovrel pery. Jeho nenávisť voči ľuďom stále nepominula a zrejme nikdy plne nepominie. „Jazdci ich všetkých naučia lekciu.“

Amira sa striasla. Čo sa len stane so svetom? „Môžeme niečo urobiť?“

„Nie. Je to ich poslanie. Nemajú ho radi. Keby sa ľudia správali lepšie, Jazdci nie sú potrební. Sami ich na seba privolali.“

Nebola si istá, či sa dokáže zmieriť s myšlienkou skazy, ktorú nemôže zastaviť. Stále sa považuje za človeka. Narodila sa tak. Žila medzi nimi. Je to jej druh, aj keď jej rodina tiež zažila poväčšine tú temnú stránku ich histórie. „Môže ich niekto zastaviť? Môžu mať aj oni svoje... náprotivky? Smrť voči životu a tak? Nie je snáď vo vesmíre všetko v rovnováhe?“

Lucifer o tom pochyboval. „Nemyslím, že existujú protiklady k Jazdcom.“ Čo by to bolo za bytosti? Kde by sa asi vzali? Nie, to je absurdná myšlienka!

Amira sa rozhodla, že nad tým nebude polemizovať, inak sa zblázni. Ľudstvo prežilo mnohé hrôzy, prežije aj túto. Bola o tom presvedčená. A snáď sa aj niečo naučí.

„Môže s nami zostať aj Noemi?“ začala opatrne. „Obzvlášť teraz, keď ani nevieme... čo vlastne je.“ Nahodila prosebný pohľad.

Lucifer jej hravo cvrnkol do nosa. „Tebe bude ťažké povedať nie.“ Posadil si ju obkročmo na stehná. „A samozrejme, že môže. Nemal som v pláne ju poslať preč. S nami bude v bezpečí. Hlavne pred Michelom. Tie pohľady, ktoré po sebe hádzali, ma znepokojili.“

Amira sa uškrnula. „Noemi vie byť svojhlavá. Myslíš, že ju Michel ešte bude otravovať?“

Zagúľal očami. „On ešte bude otravovať nás všetkých, ale nedovolí si nič proti mne. Noemi je v bezpečí. Ale mali by sme ich držať o seba. Pre istotu.“

S tým nemohla nesúhlasiť. Sladko ho pobozkala. „Môžeš mi konečne vysvetliť, ako si sa stal vatikánskym kňazom, prosím ťa? Pretože celibát ti asi veľa nehovorí, ako sme mali možnosť názorne zistiť.“

Lucifer sa na celé hrdlo rozosmial, pretočil ich a pridržal Amirine ruky nad hlavou. „Som Lucifer. Som rebel.“ Pobozkal ju na krk.

Amira zastonala. „Vieš, že som vždy mala tajnú fantáziu o sexy kňazovi?“

Luciferovi v očiach znovu zahorel oheň, ale tentoraz ju nevydesil. „A čo takto fantázia o sexy diablovi?“

Naklonila hlavu a roztiahla stehná. „Dala by som sa presvedčiť.“