Posledná z prekliatych 30

 

O tri dni neskôr prišla správa, že upíri sa plne zotavili a vrátili do svojich kráľovstiev. Jazdcov zatiaľ nikto nevidel. Najvyšší dvor a niekoľko ďalších vplyvných kráľov poslalo svojich agentov na ochranu Rádu, ktorý sa stiahol z diania. Viacerí sa zavreli v bunkroch alebo na súkromných ostrovoch.

Noemi naďalej pracovala na preklade nápisov z videa, ktoré natočili na Malte. Bola tým priam posadnutá. Amira jej pomáhala vždy, keď sa Lucifer vyparil za povinnosťami. Na štvrtý deň sa ale zdal byť mierne nervózny. Sedel s Amirou v obývačke a doslova vyskočil, keď mu zazvonil mobil.

„Áno?“ zdvihol s vyšším hlasom než obvykle. Chvíľu počúval. „Ďakujem.“ Pozrel na zvedavú Amiru. „Dorazíme.“ Zložil a posadil sa k nej.

„Stalo sa niečo?“ preľakla sa.

Vzal jej dlane do svojich. „To bola Persefona. Už dlhšie som mal isté podozrenie a práve sa mi potvrdilo. Myslíš, že by si zvládla malý výlet?“

„Výlet kam?“

Naprázdno preglgol. „Do pekla. Musíme do pekla.“

Stuhla. „Prečo?“

„Uvidíš. Keďže si ako ja, nemusíš umrieť aby si sa tam dostala. Persefona nás očakáva.“

Výraz v jeho tvári sa jej nepáčil, ale prikývla. Lucifer ich okamžite premiestnil kamsi mimo tento svet, do podzemia kde to smrdelo sírou. Boli v obrovskej jaskyni, neprirodzene obrovskej. Amira si bola istá, že by sa do nej vošiel menší štát. Stáli na vyvýšenej skale v akomsi kaňone osvetlenom lávou. Pár sekúnd na to sa pri nich zjavila drobná blondínka.

„Lucifer,“ pozdravila ich.

„Persefona. Toto je Amira,“ predstavil ich démon.

Persefona sa srdečne usmiala a podala jej ruku. „Veľmi ma teší. Viem, že to tu vyzerá depresívne, ale niet sa čoho báť. Mučiarne sú hore, toto je Tartar. Môj manžel ho prerobil na luxusné kúpele.“

Amira si nikdy nemyslela, že bude počuť slová Tartar a luxusné kúpele v jednej vete. Spýtavo pozrela na Lucifera a on ju pevne objal okolo pása. „Som tu s tebou,“ povedal upokojujúco.

Persefona sa obzrela. „Pripravení?“

„Pripravení na čo?“ pípla Amira.

Lucifer ju pobozkal do vlasov. „Na stretnutie.“ Pomohol jej zoskočiť zo skaly a viedol ju upravenou cestičkou vpred. Prostredie sa pomaly menilo. Objavila sa tráva, stromy, kvety a malé jazierka osvetlené elektrinou a silnými reflektormi, ktoré budili dojem prirodzeného svetla. Už to tu nevyzeralo tak pekelne. Persefona potichu kráčala vedľa nich. Došli až k rozložitej bielej budove s niekoľkými bazénmi, záhradami a altánkami.

Pred stavbou stála žena v bielom oblečení. Vyzerala sotva na štyridsať, mala tmavšiu pokožku a čierne vlasy. Milo sa usmievala. Sálal z nej podivný pokoj, akoby vôbec nebola v hlbinách pekelných. Podišli až k nej a ona si Amiru prezrela od hlavy po päty. „To je ona?“ opýtala sa posvätne.

Persefona prikývla. „Amira, toto je Dinah,“ predstavila jej neznámu v modernej hebrejčine. „Tvoj predok a dcéra Jakuba. Dinah, toto je jedna z posledných predstaviteliek tvojho rodu. Amira.“

Amire klesla sánka. Pozrela na Persefonu a Lucifera v očakávaní, že je to len vtip, ale nikto sa nesmial. V tvárach mali smrteľne vážne výrazy.

„Je mi potešením stretnúť ťa, Amira,“ prehovorila Dinah pokojne.

„P-p-prečo si v pekle?“ vyletelo z nej.

Žena si povzdychla. „Prekliatie. Keď sme sa postavili archanjelom, jeden z nich sa nahneval a okrem toho, že sa naše deti museli rodiť v Izraeli a nikdy doň nevrátiť, boli naše duše posielané do pekla. Bez ohľadu na to, či sem patríme alebo nie.“

„To snáď nie!“ rozhorčila sa.

„Hádes na to prišiel,“ vysvetlila jej Persefona. „Keď pochopil, že nie sú ako ostatné duše, pokúsil sa im dopriať toľko pohodlia, koľko sa len dalo. Všetci tvoji predkovia sú tu. Nikto im neubližuje. Rodiny sa znovu našli a jediným problémom je, že sa nemôžu reinkarnovať. Ja, Persefona aj Lucifer sme pracovali na riešení tohto problému a konečne máme logické prepojenie. Je to kliatba archanjela alebo archdémona.“

Amire po lícach stiekli slzy. „Všetky generácie... sú tu?“

Dinah prikývla. „Nemáme sa zle. Hádes aj Persefona nám poskytli jedlo, luxusné bývanie a čokoľvek, o čo sme si zažiadali.“

„Ale kto nám to urobil?“ smrkla.

„To neviem, drahá. Nikto z nás. Môj otec Jakub nebol kliatbou zasiahnutý a on jediný vedel, ktorí anjeli a démoni sa spojili, aby zničili ľudstvo. My môžeme len hádať.“ Pozrela na Lucifera. „Hoci teba môžeme zrejme vylúčiť.“

„Ja som to nebol. Mágia v Amirinej krvi je odlišná od mojej.“

Amira to nevydržala a objala svoju dávnu predchodkyňu. Dinah bola chvíľu prekvapená, ale hneď ju objala tiež. „Je to dobré, drahá. Všetko je v poriadku.“

Po dlhej chvíli sa odtiahla. „Ako je možné, že hovoríš mojou rečou?“

„Naučila som sa ju od nových generácií. Poď, je tu niekto kto ťa chce vidieť.“ Usmiala sa a podala jej ruku.

Amira pozrela na Lucifera. Ten ju len jemne postrčil, aby šla za Dinah a on s Persefonou zostali pred budovou.

Spolu so svojou predchodkyňou vošla do priestranného foyer, kde už čakali známe postavy so slzami v očiach.

„Mami? Ocko?“ Amire stiahlo hrdlo. Rozbehla sa k nim a doslova im padla do roztvorenej náruče. Zahltili ju emócie a nedokázala ani len sformulovať vetu. Len plakala a bľabotala nezmysly. Jej predrahí rodičia ju objímali a plakali s ňou. Dlho, predlho. Amira si ani nevšimla, kedy ich obstúpili stovky ďalších mužov a žien a detí. Boli všade – na schodoch, na balkónikoch, popri stenách, kam len oko dovidelo. Dojato sa usmievali.

Amira sa konečne pozbierala a zotrela si slzy. „Nemyslela som si, že vás ešte niekedy uvidím.“

„A my sme dúfali, že ťa nikdy neuvidíme,“ povedal jej otec. Desil sa dňa, kedy im sem príde jedna z ich dcér. Chcel pre ne dlhý život. Chcel, aby sa zbavili kliatby a reinkarnovali. Nuž, polovica jeho želania sa splnila.

„Som nesmrteľná, oci. Nezomriem,“ šepkala. „Ani Noemi. Lucifer nás zachránil.“

Amirina mama sa šťastne usmiala. „Ani nevieš, ako nás to teší. Si šťastná, miláčik? Si v živote šťastná?“

Amira si uvedomila, že je. Po prvý raz je šťastná a nebojí sa budúcnosti. „Som,“ odpovedala jej, sama prekvapená touto skutočnosťou.

„Na ničom nám viac nezáleží.“ Pohladila ju po hustých vlasoch. „Dohliadni aj na sestru, áno? Je príliš tvrdohlavá.“

„Ja viem. Ale aspoň sa v živote nestratí,“ zasmiala sa Amira. „Toto nie je koniec, mami. Archanjeli a archdémoni zmizli, ale my ich nájdeme. Nájdeme aj toho, kto vás sem poslal a napravíme to.“ Otočila sa k publiku. „Všetkých vás oslobodíme!“ sľúbila im vážne. „Sme deti Izraela, sme bojovníci! Počujete? Ste moja rodina a ja sa postarám, aby ste mohli ísť ďalej! Aby ste mohli znovu vidieť náš domov! Aby ste mohli vstúpiť na pôdu, kde sa písali dejiny, naše dejiny!“

Persefona stojaca pri vstupe spolu s Luciferom nadvihla obočie. „Už chápem, čo si na nej videl. Má v sebe buričskú krv. Tá si toho debila ešte podá,“ zašepkala mu hrdo.

Démon sa tajomne usmieval. Áno, jeho rebelka rozhodne neskončila vo svojom ťažení. Nikdy v živote nezažil pocit, ktorý sa mu v tej chvíli rozlieval v hrudi. Chcel ju ochrániť, ale zároveň vedel, že jeho ochranu vôbec nepotrebuje. Je mu rovná a spoločne sú dvojnásobne silní.

 

 

 

Amira strávila celý deň s rodičmi v altánku pri jazierku, kde im rozprávala všetko, čo posledné roky zažila a videla. Lucifer sa k nim po čase pridal. Uistil Amiru, že sa k svojej rodine bude môcť kedykoľvek premiestniť, len čo ju to naučí, a Persefona zavedie do Tartaru internet, aby mohli komunikovať aj s Noemi. Tá sem, bohužiaľ, nemôže prísť. Len archanjeli a archdémoni môžu.

Keď im Dinah priniesla čaj a sušienky, téma sa obrátila na vážnejšiu vec.

„Čo vieme o našej kliatbe a vojne na nebesiach?“ opýtala sa Amira so šálkou v ruke, uvelebená v Luciferovom náručí.

Dinah sa pomrvila. „Nemal by o tom vedieť najviac Lucifer? Bol si pri prísahe.“

„Máme podozrenie, že mne a zrejme aj mojim bratom niekto potlačil spomienky,“ povedal sucho. „Vôbec som o prísahe nevedel. Ani o Amirinom rode.“

Mŕtvi si vymenili znepokojené pohľady.

„Chránil si nás,“ šepla Dinah. „Nie otvorene, ale otec mi rozprával, že si nás vytiahol z otroctva. Ľudí obecne, nie len náš národ.“

„To bolo desať milénií dozadu.“

„Za vojny. Archdémoni sa postavili archanjelom v strašnej vojne. Ľudia si to všimli. Videli zázraky. Ibaže takí ako my... my sme na ne hľadeli kriticky. Chceli sme ich pochopiť. Preto sme pátrali. Potajme sledovali vaše boje. Je vám známy výraz Kráľovstvo nebeské?“

„Áno. Spomína sa v svätých knihách.“

Dinah krútila hlavou. „Pokrivená história. Je to množné číslo. Kráľovstvá. Štrnásť obrovských miest zo zlata a drahokamov vznášajúcich sa vo vzduchu.“

Lucifer sa zamračil. „To je vylúčené! Naše mestá sme ukryli pod Hyperboreu desiatky tisíc rokov dozadu!“

Amira sa k nemu otočila. „Ty máš mesto zo zlata a drahokamov?“ Zdá sa, že okrem celibátu mu ani sľub chudoby nič nehovorí.

Pobozkal ju na spánok. „Okrem iného. Dinah, ak si tie mestá tvoj otec pamätá, znamená to že boli prítomné pred štyritisíc rokmi. V nebi sú anjeli starší než štyritisíc rokov. Museli by si to pamätať. Oni ale nič nevedia o vojne. Nespoznali ani mňa ako archdémona, keď som tam chvíľu pracoval. Časová línia nesedí. Už desať tisíc rokov dozadu som odišiel do anonymity ako radový anjel a teraz mi tvrdíš, že som pred štyritisíc rokmi viedol vojnu ktorá sa zapísala do svätých kníh? Nehovoriac o nesmrteľných. Najstarší upíri sú starší než štyritisíc rokov.“

Dinah obranne zdvihla dlane. „Hovorím len to, čo si sám pamätám. A čo mi povedal otec.“

Amira si spomenula na Noemin preklad. „Čisto teoreticky... za predpokladu, že Luciferovi a jeho bratom boli upravené alebo vymazané spomienky, nemohli byť upravené alebo vymazané aj nesmrteľným a anjelom? Mozog je stále mozog, nie? To by vysvetľovalo aj stratu vašej moci. Nezbláznili ste sa, ale ako ste prichádzali o identitu, prichádzali ste aj o moc, z ktorej ste vzišli.“

„To by si vyžadovalo extrémnu precíznosť, plánovanie a... ani neviem, ako by sa to dalo zrealizovať.“

„Plánovanie približne tak desať tisíc rokov? Máš veľkú medzeru,“ pripomenula mu.

Nemohol jej protirečiť. Ale ak má Dinah pravdu, niektorí upíri musia mať tiež vymazané spomienky. Anjeli to isté. Džinovia. „Vymazať pamäť toľkým bytostiam je nemožné. Je to ako predstava Santu, ktorý za jeden deň obehne celú planétu. A neexistuje, aby bol zasiahnutý každý z tej doby.“

Nikto nemal protiargumenty. Napriek tomu ale vedeli, že je to najpravdepodobnejší scenár. Len musia zistiť prečo, ako a hlavne kto to urobil.

„Zdá sa, že nás čaká ďalší výskum,“ zhrnula ich realitu Amira. „Plus musíme nájsť ostatných archanjelov a archdémonov. Nech sa pred štyrmi tisíckami rokov stalo čokoľvek, potrebujeme vedieť pravdu a vy potrebujete naspäť sami seba.“