Posledná z prekliatych 31

 

O mesiac neskôr...

 

Lucifer premýšľal, kedy sa jeho byt zmenil na archív. A kedy to dovolil. Rozhodne si nespomínal. Amira s Noemi sa pustili do pátrania, čo zahŕňalo knihy. Veľa kníh. More kníh! Z Vatikánu si dala priniesť celé tucty zväzkov, kópií a fotografií starovekých chrámov. Všade kam sa pohol nachádzal rôzne verzie Koránu, Tóry, Biblie, Genezis, Exodus a steny mal olepené citátmi.

Amira sedela v tureckom sede na kávovom stolíku a triedila masy papierov s poznámkami. Keď ho zbadala, usmiala sa. Ten úsmev mu z hlavy vytlačil všetky komentáre k stavu jeho obývačky. Prešiel k nej a sladko ju pobozkal. „Mala si vôbec večeru?“

„Už je čas večere?“ prekvapila sa.

Lucifer nad ňou len krútil hlavou a objednal pizzu. Kým jedli, opýtal sa kde je jej pojašená sestra.

„Na Skype s rodičmi. Konzultuje s nimi nejaké preklady.“ Stretnutie s jej predkami im dalo niečo neskutočne cenné – jazykové poznatky. Celé generácie hovoriace starovekými dialektmi, v ktorých sú napísané mnohé záznamy.

„Prišli ste na niečo nové?“

Povzdychla si. „Nebude sa ti to páčiť.“

S tým počítal. Zovrel jej dlaň a naznačil, aby to zo seba dostala. A tak priniesla počítač a ukázala mu snímky zo Sachielovho chrámu. „Píše sa tu o vojne. Vojne, v ktorej sa archanjeli postavili archdémonom.“

Lucifer zabudol jesť. „Vždy sme boli kamaráti. Len sme používali iné metódy.“ Jedni odmieňali, iní trestali.

„Na začiatku zrejme áno, to nepopieram. No niekedy medzi Jebel Sahabou a prísahou sa to zmenilo. Boli ste v otvorenej vojne. Popisy sa líšia podľa oblastí, ale píše sa tu o svetelných zábleskoch, hrome a bleskoch, krvi, však to poznáš. Myslíš, že ste na seba vytiahli aj technológie? Napríklad tie z Hyperborey?“

Lucifer si trel spánky. „V mestách sme mali odlišné mašinky než má Hyperborea. Smrteľnejšie, povedal by som. Stále sa mi tomu ťažko verí.“

„S Noemi nedokážeme prísť na to, čo vás rozhádalo. Predpokladajme, že biblická chronológia je nesprávna. Veci si ľudia dali do kontextu podľa seba a cirkev všetko ešte upravila. Vieme však, že tu bola potopa, čo je zastrešujúci pojem pre vyvádzanie Jazdcov. Tiež vieme, že ste prišli o spomienky a je tu odkaz na to, že keď sa na oblohe objaví dúha, spomeniete si na zmluvu. Na prísahu voči ľuďom. A bezpečne môžeme predpokladať, že ste sa vydávali za božské bytosti. Slovo el je nedokonalé – vyjadruje jednotné aj množné číslo boha. Napriek tomu sú náboženstvá z oblasti kolísky civilizácie monoteistické. Nemohli ste vládnuť všetci spolu. Boli ste každý zvlášť.“

Lucifer priam dostával bolesť hlavy, ako sa pokúšal spomenúť si. „Som si istý, že ja som nikde nevládol.“

„Netvrdím, že ste to robili všetci. Je len pár mien, ktoré prenikli do všetkých troch dominantných náboženstiev. To boli zrejme hlavní konatelia. Noemi ale prišla s ďalším problémom.“

Ani to nechcel počuť. „S akým?“

„Na začiatku si mi povedal, že môžeš meniť podobu. Vy všetci, však?“

„Áno.“

„Takže ste mohli vyzerať akokoľvek. Vydávať sa jeden za druhého, navzájom sa špehovať, zrádzať. Kým nestretneme konkrétnu osobu a nevrátia sa jej spomienky, nemáme šancu zistiť čo sa dialo.“

Noemi má pravdu. On sám menil podobu ako chcel a nie vždy bola ľudská alebo mužská. Jeho bratia na tom boli rovnako. Sú fluidní. „Schopnosť meniť podobu som mal vždy. Nestratila sa ani keď som prišiel o spomienky.“

„Ešte nevieme, či ste všetci prišli o pamäť rovnako.“

„Amira!“ ozvalo sa zo schodov. Noemi k nim pribehla celá zadýchaná a na jednej ruke balansovala počítač. „Prišli sme na to!“ Posadila sa vedľa Lucifera, až ho takmer vytlačila zo stoličky.

„Na čo? Preložili ste Sachielove čmáranice?“

„Nielen to. Počúvaj: Keď Pán videl, že ľudská neresť na zemi je veľká a všetko zmýšľanie ich srdca je ustavične naklonené na zlé, Pán oľutoval existenciu človeka na zemi. Bol skormútený v srdci a povedal: Vyničím zo zemského povrchu ľudí, lebo ľutujem, že sú tu.“

„Genezis. A?“

Noemi poklepkala po stole. „Verš z Genezis spred štyritisíc rokov a na Malte?“

Amira s Luciferom zadržali dych. Noemi sa víťazne usmiala. „Je to len časť nápisov, ale takmer kopíruje Genezis. Všimli ste si, že je vynechaný fakt o tom, že Pán stvoril ľudí? To sa tam pripísalo. Pretože títo páni nás nestvorili, len sa s nami vozia na planéte.“

Lucifer si bol vedomý tohto verša. „V tejto časti sa predsa hovorí o tom, že anjeli sa spustili s ľuďmi a preto chcel Boh vyčistiť Zem. A povedal Noemovi o arche.“

Noemi zdvihla prst. „Noemova existencia nie je dokázaná. Ale ak aj žil... dajme tomu, že s rodinou prekonali toto vyvádzanie vás všetkých. Hrdinsky sa dostavil späť do zničenej zeme a vyhlásil, že ho Boh ušetril. Z jeho pohľadu sa to tak mohlo zdať. Náhoda vydávaná za zázrak. Nie prvá, nie posledná. Ibaže ja vám čítam Sachielove záznamy. Tie sú v úplne inom kontexte.“ Pozrela na Lucifera. Za ten čas sa mu naučila dôverovať, obzvlášť keď videla ako sa správa k jej sestre. Dal im možnosť komunikovať s rodinou a zbavil ich Mossadu (dodnes nevedia ako, ale zrejme v tom má prsty Michel). To pre ňu znamenalo viac než sväté knihy. „Sachiel popisuje vojnu na nebesiach. Vojnu, v ktorej sedem archanjelov bojovalo proti siedmym archdémonom.“

„Píše sa tam prečo?“ Luciferom prešiel nepríjemný pocit. Amira im preplietla prsty a povzbudivo mu stisla dlaň. Vďačne sa na ňu usmial.

Noemi nadobudla rozpačitý výraz. „Pretože archanjeli chceli vyhubiť ľudí,“ odpovedala mu vážne. „Démoni ich bránili.“

Archdémonský párik na ňu vyvalil oči. Noemi nežartovala.

„Aký na to mali dôvod, to neviem,“ doplnila šokujúcu informáciu. „Ani či sa rozhodli jednotne, alebo jeden presvedčil ostatných. Ale Sachiel bol rozhodne na ich strane. Chcel ľudí usmrtiť.“

Lucifer jej vytrhol počítač z ruky a detailne si prezeral staré nápisy. „Neverím tomu! Sachiel? Dobrosrdečný Sachiel?“

Amira ho upokojujúco hladila na chrbte. „Nie je to stopercentné. Nevieme ako to bolo. Nevieme čo sa stalo. Nevieme nič, okrem veľmi stručného nápisu. Sachiel s nimi nemusel súhlasiť. Možno to ani len nebol on a niekto sa zaňho vydával. Nepoznáme okolnosti, Lucifer.“

„Amira má pravdu,“ súhlasila Noemi. „Táto vec je nanajvýš podozrivá. Mnohé nesedí. Prečo by niekto chcel vyhladiť ľudstvo? Ide to vôbec? Aké metódy by museli byť použité? Katastrofy očividne nestačili. A aký malo zmysel vymazanie spomienok? Prečo vám všetkým?“

Démon bol odrazu unavený. Zaklapol počítač a pretrel si oči. „Niekto z nás sa neštítil genocídy, Noemi. Taký je fakt o tých, ktorí odsudzovali ľudí za rovnaké činy.“

 

 

Kráľ francúzskych upírov sa vyhrabal z postele o veľkosti letiska, siahol po sáčku nulky negatív a pomedzi to sa obliekal. Je príjemné byť konečne naspäť. Nič proti Peržanom, ale doma je doma.

Odhodil prázdny sáčok, narovnal si kravatu a upravený opustil svoje komnaty. To, že sa niečo deje pochopil v momente, keď na chodbách nevidel žiadne služobníctvo a Sam k nemu nepribehol s kopou pripomienok a nevyjasnených mailov. Zjavila sa len jediná chyžná, ktorá so sklopeným pohľadom vyhabkala, že je očakávaný v trónnej sieni.

Michel uvažoval, či sa neozbrojiť. Toto zaváňa problémom. Náhlivo dobehol do trónnej siene a rozrazil dvere.

A sakra.

Po miestnosti bola rozmiestnená Garda, agenti najvyššieho dvora a polovica kráľovskej rodiny. Sam bol v obkľúčení troch agentov, v tvári porazený výraz.

Na Michelovom tróne sedela sebavedomá Rebecca s nohami prehodenými cez operadlo. Pod trónom stál stoický Vasily so Stefanom a jeho podriadenými elitnými špiónmi. Jeden pohyb jeho ruky a vrhnú sa naňho ako hladné dobermany.

Upír si povzdychol.

„Michel Francúzsky, si zatknutý za zhromažďovanie zbraní hromadného ničenia, chemických a biologických zbraní, rádioaktívneho materiálu, nelegálne prekročenie hraníc a územia iných kráľovstiev a si podozrivý z pašovania spomenutých substancií. Máš právo na obhajobu a verejný súdny proces, pokiaľ si ho vyžiadaš,“ odrecitovala Rebecca smrteľne vážnym tónom.

Takže na to prišli. Privrel oči, aby v tejto delikátnej situácii nepovedal niečo nevhodné. Agenti sa k nemu už začali približovať, aby ho zatkli.

Znudene pozrel na Vasilyho. „Musel si žalovať, hm?“

Ruský kráľ si prekrížil ruky na hrudi a nepovedal nič.

Michel si vymenil so skrúšeným Samom obozretný pohľad. Prvý muž sa mu bez slov ospravedlňoval.

„Smiem sa obhajovať už teraz? Keď sme sa tu už zišli?“ prehovoril nakoniec.

Rebecca sa postavila a zišla k nemu. „Iste.“

Nadvihol bradu. Na toto vysvetľovanie sa netešil. „Je to niečo, čo musím demonštrovať. Môžete ísť so mnou do labáku v podzemí?“

Agenti spozorneli, ale Rebecca kývla hlavou, aby nerobili paniku. Vzala si Vasilyho, Stefana, kráľovnú Kathrine s manželom a Drewa s Lenou, ktorá vyňuchá klamstvá. Pridalo sa k nim pol tucta agentov.

Michel sa len zvrtol na päte a viedol ich palácom do podzemia, kde si vybudoval komplex laboratórií pre viacero účelov. Celou cestou neprehovoril ani slovo a nikto sa na nič nepýtal.

Tri podlažia pod povrchom vystúpili z výťahu a Michel im ukázal kovovú prepravku cylindrového tvaru s varovnou nálepkou biologickej zbrane. Stála na podstavci v prázdnej miestnosti s kamerami a senzormi. „Predpokladám, že viete čo to je?“

Vasily naprázdno preglgol. „Toto si ukradol z VECTORu.“

Michel bez varovania cylinder otvoril, uvoľnil bezpečnostné mechanizmy a vytiahol z neho skúmavku. „Jedna z posledných vzoriek pravých kiahní,“ povedal.

Všetci o krok cúvli, agenti sa postavili na obranu panovníkov. Nikto z nich nemôže kiahne chytiť, ale tá sviňa je vysoko nákazlivá a posledné, čo chcú, je zatiahnuť ju do sveta ľudí.

„Polož to naspäť,“ dohováral mu Stefan pokojne.

Michel zagúľal očami a skúmavku otvoril. „Čuchnite si.“ Podal im ju.

Nikto sa nemal k činom.

„No tak! Niekto kto si pamätá kiahne. Nádych!“

Nero sa nakoniec vymotal zo spleti tiel a siahol po malom predmete. Priložil si ho k nosu a nadýchol sa. V šoku sa otočil k publiku. „To nie sú kiahne!“

Rebecca sa zamračila. „A čo potom?“

„Nič,“ odpovedal Michel. „Skúmali sme to pod mikroskopom, robili pokusy a zdá sa, že je to len neškodný roztok niečoho, čo má pripomínať vzorku kiahní. Všetky skúmavky sú rovnaké. Vzorky z Ameriky sa tiež ukázali ako falošné.“

Už aj Stefan bol v pomykove. „Čo to má znamenať?“

Michel si stisol koreň nosa. „Krátko po druhej svetovej sme začali monitorovať podozrivé miznutie zbraní hromadného ničenia. Najskôr nám to bolo jedno – ľudské šarvátky sú mi ukradnuté, ale tieto veci by vážne poškodili náš zdroj potravy. Tak som to začal preverovať. Najskôr jadrové bomby – nahradené maketami. Chemické zbrane, to isté. Biologické zbrane sme začali kontrolovať len nedávno. Ako som povedal, ľudské ťahanice ma nezaujímajú, ibaže aby niekto ukradol toľko vecí a neupadol do podozrenia? To chce viac než profesionála. Preto som začal kradnúť falošné náhrady pôvodných predmetov.“ Ukázal na cylinder. „Na všetkých je reziduálna mágia. Ktokoľvek ich kradne... nie je človek.“

Lena sa predrala vpred, ústa dokorán. „Hovorí pravdu.“

„Aká mágia? Dokážeš ju rozpoznať?“ vyzvedala okamžite Rebecca.

„Môžem len odhadnúť, že ide o mágiu jednej osoby, jednej bytosti alebo jedného druhu.“ Michel sa narovnal. „Nemám dôkazy proti nikomu. Nemám ani len logický zámer alebo podozrivého. Jediné čo viem je, že toľko nahromadených zbraní by s ich strategickým využitím dokázalo vyhladiť väčšinu ľudí a veľké množstvo ďalších pozemských organizmov, otráviť atmosféru a pravdepodobne prehodiť celý ekosystém.“

Vasily si trel spánky. „Prečo si nám to nenahlásil?“

Kráľ ukázal okolo seba. „A čo som vám mal nahlásiť? Všetko čo mám sú dohady a teórie, napodobeniny širokej škály zbraní a žiadnu logiku za týmto činom. Čiastočne som dúfal, že za to môže Julius, ale táto teória jeho obsadením archanjelskeho trónu padla.“

Mŕtvolné ticho.

Michel si uvedomil, čo povedal, a pricapil si dlaň na ústa.

Rebecca ho prepálila pohľadom. „Je niečo, čo ty nevieš?“

Kráľovská rodina odrazu stratila niť. „O čom to hovoríte?“ ozvala sa Lena. „Archanjelsky trón? Akože archanjeli? Skutoční archanjeli?“

Michel si prehrabol svetlé vlasy.

Rebecca v sebe nemala energiu ho viac karhať. Bohovia vedia, že tento magor má oči a uši všade.

„Archanjeli nie sú mýtus?“ uisťovala sa Kathrine.

„Sú,“ odsekla Rebecca, potom sa dostala pod kontrolu a trochu miernejším tónom dodala: „Ľudia o nich majú pokrivenú predstavu.“ Nadýchla sa, pretože mačka je už von z vreca. „Archanjeli boli prvé bytosti na planéte. Štrnásť. Kedysi som vám o nich rozprávala. Sú stvorením samotného raného vesmíru. Polovica z nich je známa ako archdémoni. Dve polovice celku.“

Michel zatlieskal, aby na seba znovu upútal pozornosť. „Keď sme si už vyjasnili, že nie som šialenec ktorý u seba skladuje zbrane hromadného ničenia, môžem sa vrátiť na trón? Alebo som stále zatknutý?“

Drew len mávol rukou. „Si voľný,“ povedal sklamane. „Ale táto záležitosť neskončila. Musíme zistiť, kto a prečo nakradol toľko zbraní.“ Otočil sa k ruskému kráľovi a jeho nenávidenému špiónskemu kamarátovi. „Je to na vás. Začnite vyšetrovanie. Diskrétne. Okrem dvora a tu zúčastnených sa táto informácia nedostane ďalej, kým nezistíme čo to má znamenať. Michel,“ pozrel na Francúza, „Si v tom s nimi.“

Michel zastonal. „Musím?“

Najvyšší kráľ sa prísne zamračil.

„Fajn, fajn, hlavne ma už nezatýkajte.“ Zamieril naspäť k výťahu, potichu mrmlajúc: „Toto mi bol čert dlžný.“