Posledná z prekliatych 28

 

Amira kľačala v prachu a plakala. Lucifer ju držal pevne pri sebe, ale slová útechy pre ňu nemal. Nie je dieťa. Hovoriť jej, že je všetko v poriadku je pod úroveň ich oboch. Preto ju len objímal, šepkal jej že je tu s ňou a spoločne všetko zvládnu.

Vasily pomohol Stefanovi na nohy a dopotácali sa k bledému a slabému Michelovi. Kráľ si stále nevedel napraviť tlkot srdca a pľúca mu fungovali na striedačku.

Stefan z batohu vytiahol balík krvi a nalial mu ho do krku. „Ty si vážne šialený, Michel,“ povedal. „Skočiť do rany Smrti?“

Michel by bol radšej, keby nikto nevedel, k čomu sa znížil. „Ona by to neprežila,“ argumentoval.

Stefan nechápavo pozrel na ruského kráľa. Čo im na tomto mužovi nedochádza? Dostali ho do sedu. „Máš niečo zlomené?“ Vasily ho prehmatal.

„Asi dve rebrá, ale už sa zrastajú,“ informoval ho kráľ.

Po chvíli k nim pomaly prišli zničení Lucifer s uplakanou Amirou. Misia bola síce úspešná – oslobodili Smrť – ale cenu zaplatila Melanie. Dopriali si päť minút ticha za jej dušu.

„Varujeme Rád,“ sľúbil jej Vasily. „Že Smrť je nahnevaný. Pošleme im ochranku. Nikto iný neumrie, Amira.“ Smutne sa pousmial.

Mladá žena smrkla a len prikývla. „Čo bude teraz?“

Muži si vymenili vážne pohľady. „Teraz je dianie medzi ľuďmi mimo našich rúk,“ povedal Michel, ktorý nikdy nemal problém so zlými správami.

Lucifer ju pevnejšie objal. „Melanie vedela, aké riziko podstupuje,“ zašepkal. „Celý Rád počítal s možnosťou, že Jazdec sa nahnevá.“ A na ten hnev mal nárok. Hnev áno, zabitie nie.

Amira si zotrela slzy. „Chcem odtiaľto odísť.“

Nikto sa jej nečudoval. Lucifer poslal správu pilotom, aby sa vrátili do mesta a všetkých premiestnil do paláca iránskych kráľov kúsok od Teheránu, kde už čakali liečitelia pre prípad ako je tento. Prinútili brániacich sa upírov podstúpiť prehliadku priamo v prijímacom salóniku. Amira bola tiež skontrolovaná, ale okrem vyčerpania bola v poriadku. Miestna kráľovná Zahra ich hneď privítala a súcitne objala Amiru. Ponúkla im ubytovanie, ale Lucifer s Amirou sa chceli vrátiť domov. Michel, Vasily a Stefan však zostali na ošetrovni, kým trochu nezosilnejú.

 

 

Noemi stačil jediný pohľad aby vedela, že sa zomlelo niečo strašné. Amira sa na ňu priam zavesila a dlho ju objímala. Lucifer sa rozhodol ponechať sestrám priestor, aby sa mohli pozhovárať. Pobozkal Amiru na čelo a šiel podať správu na najvyšší dvor upírov.

Amira si dala horúcu sprchu a vyklopila Noemi všetko, čo sa dozvedela a čo zažila. Šok z nových informácií pretrvával celé hodiny, počas ktorých sedeli na posteli a spájali si ohromné súvislosti, aké by im nikdy v živote nenapadli.

„Ty si tušila, že s Luciferovou pamäťou niečo nie je v poriadku, však?“ opýtala sa Amira, keď zapadlo slnko a ony si dali ľahkú večeru.

Mladšia sestra si pretrela oči. „Pokúšala som sa pochopiť Sachielove čmáranice z videa,“ vysvetlila jej. „Preložiť ich potrvá dlhšie, ale jedna pasáž bola odlišná od ostatných – akoby napísaná v rýchlosti. Písmo bolo kostrbaté.“

„Čo sa tam písalo?“

„Sachiel naznačil, že stráca spomienky. Jeho bratia zrejme tiež. Nevie sa brániť. Čoskoro všetko zabudne. Nechce zabudnúť, ale stráca sa mu vlastný život.“

Amira otvorila počítač, aby na vlastné oči uvidela ten nápis. „Je to zaznamenané farbou, nie vyryté. Koľko mu to mohlo trvať? Pätnásť minút? Chceš mi povedať, že v priebehu pätnástich minút stratil spomienky?“

Noemi mala v tvári smrteľne vážny výraz. „A zrejme nie len on. Môžeme usúdiť, že o ne do určitého limitu prišli aj ostatní archanjeli a archdémoni. Otázne je prečo a čo je horšie... kto im to spôsobil?“

„A kde je?“ dodala Amira vážnym hlasom. Unavene sa natiahla na posteľ a trela si spánky.

Noemi odložila počítač a ľahla si k nej. Kútikom oka pozrela na poblednutú sestru a vzala jej ruku do svojej. „Naozaj sme dedičky Jakuba?“ šepla.

Amira vydala pridusený smiech. „Už to tak vyzerá. Mossad by asi dostal infarkt keby sme tam nabehli so slovami, že nám patrí celý Izrael.“

Noemi sa zamračila. „Krajiny nepatria nikomu. Nie sú vlastníctvo.“

„Ja viem. Postačí mi, že sa môžem do svojej domoviny čas od času vrátiť. Teraz keď už nepôsobí kliatba.“

Noemi sa nadvihla na lakti. „Ak Lucifer necítil kliatbu ale pozostatky prísahy... ako je to teda s nami? Kto nás preklial? Prečo?“

„Je to len teória, ale vidím to takto: niekto veľmi túžil pozabíjať ľudí. My sme mu to prekazili a prinútili ho alebo ju k prísahe. To ho nasralo a tak nás v tichosti a bez svedkov preklial.“

„To by dávalo zmysel,“ súhlasila Noemi. „A keď ho raz nájdem...“ Oči jej potemneli.

Obostrelo ich ťaživé ticho. Po pár minútach začuli, že sa Lucifer vrátil a zavrel sa v spálni, kde si dal predlhú sprchu.

Noemi uhladila sestre vlasy. Slovami nedokázala popísať radosť, že sú obe nažive a ona opäť vidí. „Takže je z teba nový archdémon?“

Amira sa zazubila. „Vyzerá to tak.“

„Nedesí ťa to?“

Možno by malo. „Nevyrastali sme ako ľudia, nie celkom. Vedeli sme o silách za hranicou nášho chápania. Netvrdím že som s tým zmierená, ale nebojím sa.“ Pretože nie je vo svojej existencii osamotená. Pretože má konečne dosť síl, aby jej a jej milovaným nikto viac neublížil.

Noemi nadvihla kútik pier. To je jej sestra. Nikdy sa nezľakla novej výzvy. Nezľakla sa ani Lucifera samotného a vďaka tomu sú dnes tu. Privinula sa k nej, spokojná s týmto vývinom situácie. „Niečo k nemu cítiš, však?“

Staršia sestra sa prudko nadýchla. Niečo cíti, áno. Cíti toho sakra dosť, ale to nestačí. Nebude vo vzťahu, kde je jediná s emóciami. „Nedokážem to zastaviť, Noemi,“ priznala so stiahnutým hrdlom.

„Tak sa o to nepokúšaj.“

„Ale čo ak on necíti to isté? Je starý. Prežil toho toľko a ja som z druhu, ktorý nenávidí,“ vymenovala najťažšie prekážky.

Noemi si odfrkla. „No a? Nech sa chlapec naučí, že nemá všetko pod kontrolou!“

Amira sa k nej otočila. „A čo ty? Čo si myslíš, že sa stalo s tebou?“

Mykla plecami. „Prídem na to. Časom. Ktorého mám podľa všetkého viac než dostatok.“ Usmiala sa. „Dostali sme večnosť, Amira. Nepremárnime ju, dobre? Inak sa budeme neskutočne nudiť. A teraz zdvihni svoj zadok a zaparkuj ho v posteli o dve izby ďalej.“ Začala ju postrkovať.

„Hej!“ bránila sa Amira.

„A pamätaj, že steny nie sú zvukotesné, áno?“ Noemi ju doslova skopla na zem.

Amira napaprčene našpúlila pery. „Si zlá!“

Noemi na ňu vyplazila jazyk. „A ty si démon!“

Amira sa vyškrabala na nohy, upravila si vlasy a vydala sa, kam ju srdce ťahalo.

Lucifer bol stále v sprche. Našla ho apaticky stáť pod prúdom teplej vody. Zhodila zo seba oblečenie a pridala sa k nemu. Zozadu ho objala a on hneď zareagoval. Dotkol sa jej spojených dlaní na svojom bruchu a zaklonil hlavu. Voda ich oboch zmáčala.

„Ako to dopadlo na dvore?“ začala Amira s bezpečnou témou.

Lucifer chvíľu mlčal, než si usporiadal myšlienky. „Upíri poslali Rádu ochranku. Pripravujú sa na všetky eventuality. Nesmrteľní budú v poriadku.“

Amira ho pobozkala na mokré plece. „A čo ty? Budeš ty v poriadku?“ Za posledných dvadsaťštyri hodín sa toho dozvedel viac než dosť. Musí byť aspoň trochu vydesený. Ona by rozhodne bola.

Lucifer sa k nej otočil, pevne ju objal a spojil im čelá. „Takmer som sa pomiatol, keď som ťa videl pod útokom Smrti,“ zašepkal roztrasene.

Amira zamrkala. Z toho všetkého ho najviac rozhodilo toto? „Som predsa nesmrteľná ako ty. Nič by mi neurobil.“

Lucifer ju pritlačil o stenu sprchy a pobozkal. Divoko. Majetnícky. Akoby sa bál, že k tomu viac nedostane príležitosť. Amira prekvapene zastonala, ale nebránila sa. Neplánovala tento večer stráviť rozhovormi o počasí, preto mu len prešla dlaňami po chrbte aby ho uistila, že je stále tu. A nikam sa nechystá.

„Už si trpela priveľa,“ šepkal jej na pery medzi bozkami. „Kvôli mne. Kvôli takým ako ja.“ Zovrel jej mäkký zadok, aby ju k sebe mohol ešte viac privinúť.

„Ty si nás nepreklial,“ pokúšala sa zmierniť jeho rozbúrené emócie.

„To nevieme na sto percent.“

Amira sa od neho odtiahla, aby mu mohla pozrieť do očí. „Lucifer, nechal si si odrezať krídla, aby si zachránil ľudí. Možno sa ti stratili spomienky, ale nie osobnosť.“ Pohladila ho po líci. „Ja viem, že si to nebol ty.“ Nie pre to, že tomu nasvedčovali fakty ale pre to, lebo s ním strávila dosť času. Videla jeho skutočné ja, videla jeho boj so sebou samým, videla jeho premenu z monštra na ktoré sa hral, na muža ktorý je s ňou teraz. Lucifer má množstvo chýb, ale nie je jej nepriateľ.

Lucifer si vydýchol. Aj on cítil, že by nikdy nebol schopný takej krutej kliatby, vedel to kdesi v hĺbke svojej večnej duše, ale dôkaz o tom nemal. A Amirina viera v neho znamenala viac, než by slovami dokázal vyjadriť. Po tvári mu stiekli slzy, ktoré mu tá jedinečná žena ľahkými bozkami zotrela.

Nejakým zázrakom sa im podarilo vypnúť sprchu a bez toho, aby prerušili sériu zmyselných bozkov, dopotácať sa do spálne, kde so smiechom dopadli na posteľ. Lucifer sa preplazil nad Amiru a opatrne jej odhrnul vlasy z tváre. Jej úsmev mu zahrial srdce. Podivil sa nad tým, ako sa preľakol keď zistil, že Amira má odrazu moc ukončiť jeho existenciu. Neexistuje snáď krajšia myšlienka? Sú si navzájom vykúpením aj zatratením. Oni dvaja a tento zlomený svet. Konečne má aj jeho večnosť koniec, ak sa preň rozhodne.

Amira si zahryzla do pery, keď na krku pocítila ľahké bozky. „Lucifer?“

„Hm?“ zamrmlal na ceste k jej čakajúcim bradavkám.

„M-mohol by si roztiahnuť krídla?“ vyhabkala, keď pocítila jeho horúci jazyk na jednej z nich.

Lucifer sa už nad tým ani nepozastavil a roztiahol ohnivé blanovité krídla, ktoré ich oboch prikryli. Amira pod ním len spokojne zastonala, vzrušená. Dovolila mu dlaňami a perami preskúmať celé jej telo, než ich pretočila a vyhupla sa naňho, aby sa zabavila rovnako. Zasypala bozkami pevnú hruď, posúvajúc sa nižšie a nižšie. A nižšie.

Lucifer v tú noc prišiel na to, že Amira sa veľmi rýchlo dokáže naučiť jeho vlastné triky s jazykom a premeniť ich v nebezpečnú zbraň. Naučil ju teda ďalšie, len pre istotu – až kým neprosila o milosť.

Po hodinách veľmi príjemnej fyzickej námahy sa konečne vyčerpaní schúlili pod prikrývky. Lucifer uvoľnene zvieral Amiru mierumilovne odfukujúcu na jeho hrudi, ktorú si privlastnila. A aj to čo v nej bilo.

Jemne ju pobozkal do vlasov, presvedčený že tvrdo spí. Potom takmer nečujne zašepkal: „Ľúbim ta, Amira.“

K jeho šoku sa Amira pomrvila, pevnejšie ho objala a zašomrala: „Ja viem. Ja teba tiež,“ akoby to bola tá najprirodzenejšia vec na svete. Nebola prekvapená, ani naňho šokovane nepozrela. Len sa vrátila do sladkých driemot.

Luciferove oči sa opäť zaliali slzami. Ak niekedy preňho exitoval mier, práve ho našiel.

Amira sa nenápadne usmiala. Jej veľký zlý démon má rovnako krehkú dušičku ako ona. Nechcela nič viac než ju uvidieť. Aby si bola istá, že aspoň v niečom sú si podobní. Možno konečne nájdu v sebe oporu začať liečiť staré rany. Preplietla im prsty a pobozkala ho na hánky. „Spi, Lucifer. Som tu s tebou a je mi príliš pohodlne, aby som odišla.“

Démon sa zasmial. Večnosť s Amirou bude absolútne dokonalý chaos!