A čo nás čaká ďalej?

 

Zdravíčko holky!

 

Ďalšia poviedka je za nami a poviem vám, posledné kapitoly som dopisovala asi tak týždeň pred ich zverejnením. Uf. Prosím, opäť postavte oltár a klaňajte sa mojej drahej korektorke Márii :-)

 

 

Ako to už po ukončení poviedok býva, boli upravené a pridané popisy postáv, ktorých osudy sa objavili alebo zmenili, a odkazy na kapitoly sú skompletizované v podzložke Úsvit archanjelov (v tejto oblasti som mala vážne nedostatky).

 

Ako obvykle ďakujem za všetky krásne a povzbudivé komentáre – čítam každý jeden a vždy mi urobia radosť. Ja viem že už dlhšie som dosť neaktívna, ale bohužiaľ život nám nie vždy vychádza a ja sa momentálne snažím bojovať na viacerých frontoch a nie vždy víťazím. Nikto by nemal stáť pred rozhodnutím, či zachrániť svoje fyzické alebo psychické zdravie. Ak ste rodičmi, prosím počúvajte svoje deti a tínedžerov a neznevažujte ich emócie, city a problémy, nech sú akékoľvek. Pretože netušíte do akej bolesti niečo také vie prerásť v dospelosti.

 

 

Ale už trochu na veselšiu tému! Prvých 12 kapitol novej poviedky je poslaných na opravu (opäť poklona pri oltári mojej predrahej korektorky) a budeme pokračovať v rovnakom rytme ako obvykle. Vo štvrtok dostanete anotáciu aj s prológom a hor sa do nového dobrodružstva!

Čo očakávať tentokrát?

Svet, v ktorom je všetko inak. Jazdci apokalypsy brázdia Zem, ľudia bojujú o prežitie, peniaze stratili význam a civilizácia ako sme ju poznali je preč. Technologický pokrok je preč. Pravidlá, zákony, samotné štáty sú preč.

Samozrejme, naši drahí nesmrteľní sa naďalej majú ako vo vatičke. Pre nich táto skúška nie je potrebná. Archanjeli pátrajú po vlastných spomienkach a nebesia zase pátrajú po stratenom príbehu prvej ženy s odrezanými krídlami.

Niektorí pátrajú po zdravom rozume, ktorý kdesi vytratili, ale márne (ehm, Vasily, Stefan, ehm).

A uprostred tohto chaosu máme našich dvoch hrdinov pátrajúcich primárne po spôsobe, ako sa navzájom nepovraždiť. Aspoň nie pred svedkami.

 

Ešte raz ďakujem za všetku vašu podporu, krásne slová a trpezlivosť! Ste moja záchrana v temných chvíľach :-)

 

A ako malý úplatok, pripájam pár úryvkov z novej poviedky:

 

 

Chlapík sa otočil a na perách sa mu pohrával pobavený úsmev. Premeral si ju ako nejakého pouličného psa, ktorý mal tú drzosť sa mu ukázať na oči. „Dobré ránko, princeznička,“ prehodil posmešne.

Ellinor sebou trhla. „Čo tu chceš?!“ prskla.

Drahí bohovia, ako toto miniatúrne stvorenie dokáže narobiť toľko škody? Vo svetle lámp vyzerala ešte krehkejšie a mladšie než naposledy. „Tiež ťa rád vidím. Ako sa mám? Fajn. Celý deň som trpel v bolestiach po tom, čo si ma bodla, ale prežil som. Vďaka za záujem.“

Odfrkla si. „Úbožiatko,“ napodobnila jeho posmešný tón. „Celý deň v bolestiach. Počul si už o menštruácii, amatér?“

Na celú sekundu prišiel o slová. Upírka je možno mrňavá, ale jazyk má teda podrezaný! „Zlatíčko, našiel som ťa v bezvedomí. Tiež nie si príkladom výdrže.“

Ellinor sa prudko nadýchla, aby samu seba odhovorila od toho, aby mu vyškriabala oči. Nie preto, že je to nesprávne, ale pre to, že by z toho krvácal a mohol by kontaminovať zásoby jedla, ktoré celkom nejde vydezinfikovať. „Prečo si tu?“ sústredila sa na podstatné.

 

...

 

Stefan sa triasol bezmocnosťou. Mal by varovať agentov, preveriť možné kontakty, zistiť kto ju v base navštívil, znovu vypočuť Linneu... Namiesto toho je na vyhliadkovej vychádzke pripútaný k idiotovi, ktorý si úmyselne sťahuje porno z tých najnebezpečnejších serverov, aby zavíril Stefanovu sieť.

„Poďme,“ povedal nakoniec špeh a trhol Vasilym smerom po prúde.

„Nie som pes!“ štekol Rus.

Stefan našľapoval po kamenistom teréne. „Isteže nie, to by si bol aspoň poslušný a nepapuľoval,“ šomral.

 

...

 

 

Stefan si prehrabol už aj tak strapaté vlasy. „Prečo vždy keď s tebou niekam idem, skončím v tej najnemožnejšej situácii?!“ obvinil Vasilyho, akoby to nebol on kto ho pôvodne vytiahol do terénu.

Kráľ ho spražil pohľadom. „Nebol som to ja kto ti odťal ruku a do komnát si mi s plošticami vliezol sám!“ pripomenul mu.

„Ty si skončil v mojom šatníku!“ opáčil mu to Stefan.

„A dodnes ma to traumatizuje,“ uistil ho Vasily. „Aspoň ti neustále nelozím do sprchy.“

„Dvakrát. Vliezol som ti do sprchy len dvakrát!“ Stefan sa pokúsil rozhodiť rukami, ale takmer spadol zo stromu.

„Čo je o dva razy viac než by mi bolo príjemné.“

Špión zagúľal očami. „Neboj sa citlivka, nemáš nič čo by som už nevidel.“

Vasily zaškrípal zubami a privrel oči, aby si mohol predstaviť ako Stefana škrtí. „Dôstojnosť. Už si niekedy o nejakej počul?“