Úsvit archanjelov - Epilóg

 

Opal popíjala čaj v Belinom meste. Po opadnutí prvotného napätia sa ona aj Helio rýchlo skamarátili s dvoma nebezpečnými ženami. Ešte stále neboli pripravené čeliť Sachielovi s Luciferom, ale aspoň sa stiahli a nerobili viac problémov.

„Nemali ste v budúcnosti ani len podozrenie?“ dobiedzala Joph, ktorá sa napchávala sušienkami. Sedeli na malom balkóniku a pozorovali more pod nimi.

„Nie,“ odvetil smutne Helio. „Vedeli sme však vylúčiť Lucifera, Sachiela a, samozrejme, Hammuela.“ Ďalšie mená nespomenul, aby nenarušil sled dôležitých udalostí. Len on a Opal vedeli, že ďalšími nevinnými sú pravdepodobne Iblis, Ashmedai a Leviathan. „Vieme však, že je aktívny. Apokalypsa mu len nahráva do karát. Musíte sa zjednotiť, Joph. Urýchlene.“

„A ako keď ani nevieme kto je kto a väčšina má vymazanú pamäť?“ rozhodila rukami Bel a takmer prevrhla svoj hrnček. Aby sa upokojila, začala si masírovať spánky. „Prosím, aspoň mi povedzte že niekto zahrdúsi tých dvoch debilov Stefana a Vasilyho.“

Opal pobavene pozrela na Helia, ktorý sa pokúšal ukryť škodoradostný úsmev. Odkašľal si. „Povedzme, že aj ich si karma nájde. Ale nateraz ich potrebujeme. Nemôžeme sa ich zbaviť.“

„Ale mrzačenie je stále možné!“ zavrčala Bel.

Opal ju sústrastne pohladila po ramene. „Bel, drahá. Videla si ich osudy, však? Neprišla si o moc, preto to musíš vidieť. Ich karma je už teraz spísaná.“

Démonka len nespokojne zafučala. „Aspoň jedna ďalšia odseknutá končatina,“ vyjednávala.

Opal len krútila hlavou. „Stefan si už vytrpel práve dosť.“

„Fajn,“ Bel zagúľala očami a vzdala sa svojich násilných plánov. Odpila si z čaju a niekoľkokrát sa zhlboka nadýchla. „Tak mi povedz, na čo sa máme pripraviť v najbližších rokoch?“

 

 

 

Nie všetci nesmrteľní mali ten luxus vedieť čo sa vo svete deje. Niektorí len prežívali na mieste kam sa nikto nechce dostať. Zatiaľ čo padali vlády, horeli mestá a šírilo sa násilie, choroby a hlad, a malom kúsku zeme mladá upírka usilovne prala a triedila prádlo. Tlačila ho do nadrozmerných práčok, naliala do nich potrebné prostriedky a keď všetky stroje hučali, unavene sa prešmykla do svojho úkrytu za stenou, kde sa zviezla na kopu handier. V hrudi cítila tlak, ktorý sa stal jej každodenným spoločníkom. Potichučky sa vyplakala. Potom sa prinútila otvoriť neveľký zápisník a učebnicu geografie.

Kam sa podeje len čo utečie z tohto väzenia?

 

 

 

Sophie sa ladne spustila z veže až do sadu, kde na ňu čakal trpezlivý Sachiel s natiahnutými rukami. Aj keď lietanie trénujú už vyše roka, pristávanie jej stále nejde. Strnulo dopadla do jeho náruče a on ju bezpečne postavil na pevnú zem.

Vďačne sa usmiala. „Ďakujem,“ povedala len čo lapila dych. Všade okolo nich prekvitala zeleň a všetko voňalo kvetinami. Sophie mala na sebe róbu lemovanú zlatom, presne ako Sachiel predpovedal, a dlhé vlasy jej zdobil veniec z lístia. Zatiaľ čo Sachielova moc bola viac abstraktná, k Sophie prehovárala príroda. Cítila lesy, stromy, živočíchy a faunu. Každé ráno si kdesi v sade našla nový veniec ako dar od Matky Zeme.

Sachiel ju zatočil vo vzduchu, aby z nej vylúdil uvoľnený smiech, ktorý mu vždy zahrial srdce.

Sophie sa oňho oprela a užívala si jeho objatie. Zľahka ho pobozkala na krk. Nikdy za svoju existenciu sa necítila viac nažive, v bezpečí a milovaná. Ľudia sa síce naďalej čas od času pokúšali zostreliť mesto z oblohy, vyjednávať, prosiť alebo sa im vyhrážať, ale nič z toho nepadlo na úrodnú pôdu. Aký svet si vybudovali, v takom sú. Ona ich nespasí. Konečne sa s tým zmierila. Nikto ich nespasí. Možno, jedného dňa, keď sa rozhodnú vypočuť hlas rozumu, sa medzi nich archanjeli a archdémoni vrátia, ale nateraz zostali všetci vo svojich mestách. Bel a Joph zostali kdesi nad oceánom a izolovali sa. Nikto ich neotravoval.

Lucifer s Amirou a Noemi však pravidelne chodili na návštevu. Tak ako Kristina a mnohí ďalší vládcovia nesmrteľných. Sophie sa okamžite skamarátila s Erin Anglickou a vládkyňami z Verony. Mala pocit, že si ju prakticky adoptovali. Odrazu mala sestry a šialené tety a ufrflaných strýkov a, samozrejme, uhundraného Michela, ku ktorému sa so Sachielom sami pozývali na večeru minimálne raz do týždňa, aby mu udržali zdravý krvný tlak.

S láskou pozrela na Sachiela a stiahla krídla. „Dnes je to rok čo sme sa stretli,“ oznámila mu prekvapivý fakt.

Sachiel zažmurkal. „Skutočne? Ty si to pamätáš?“

Pokrútila hlavou. „Ja nie. Kristina. Pripomenula mi to pre prípad, že by sme to chceli osláviť.“

Sachiel ju v momente zdvihol do náručia. Už je to rok čo jeho pohľad pristál na žene, ktorá v ňom videla viac než šialenca. Je ťažké uveriť, že zo spania v rozpadnutej chatke, prakticky bez jedla, sa dostali až sem. Do paláca na nebesiach, do bezpečia a prosperity. K rodine.

Archanjel roztiahol krídla a za Sophienho zvýsknutia vyletel do vzduchu, aby ju odniesol na miesto, kde môžu svoje výročie patrične osláviť.

 

 

Pádom ľudstva sa začalo písať mnoho príbehov a do pohybu sa dali driemajúce sily.

V prísne stráženom väzení mladá upírka začala plánovať svoj útek na slobodu, hoci netušila že utečie ešte do horšieho.

Štyria mocní jazdci klusali svetom netušiac, že ani oni nie sú neporaziteľní.

Odhodlané ženy na Blízkom Východe sa dali do boja proti sile, ktorá dominovala svetu po tisícročia – proti nadvláde mužov. Jedna z nich na sebe niesla jazvy od tých, ktorí ju mali chrániť a ktorým sa postavila v mene rovnoprávnosti a bola kruto potrestaná. Tá druhá vedela len jedno – toto nie je prvý raz, čo vidí obrie lietajúce mestá.

Traja muži s neúplnými spomienkami zostali uväznení uprostred smrtiacich nepokojov a nezostalo im nič iné než zatlačiť proti ľuďom a položiť celú kráľovskú dynastiu tyranov.

Ďaleko, preďaleko od tohto chaosu sa malá, mierumilovná komunita prebudila k správam o obmedzení prídelov jedla.

Jedna z dcér Jakuba sa dostala na stopu príbehu vojny na nebesiach.

Upírsky kráľ a špeh naďalej viedli tichú vojnu, nevediac, že ich cesta ešte len začala a príde čas, keď budú musieť spojiť sily.

A zatiaľ čo chaos len započal, keď sa nikto nepozeral, z neznámeho miesta do vesmíru vyletela neveľká raketa sprevádzaná pohľadmi dvoch odhodlaných bytostí, z ktorých o správnosti tohto činu bola presvedčená len jedna.

„Po dobrom alebo po zlom, zbavím sa týchto ľudských krýs,“ povedal pokojne v tieňoch ukrytý archanjel.