Úsvit archanjelov - Epilóg

 

Opal popíjala čaj v Belinom meste. Po opadnutí prvotného napätia sa ona aj Helio rýchlo skamarátili s dvoma nebezpečnými ženami. Ešte stále neboli pripravené čeliť Sachielovi s Luciferom, ale aspoň sa stiahli a nerobili viac problémov.

Úsvit archanjelov 29

 

 Len čo sa premiestnili späť k Winter a oznámili, že Joph s Bel sa už viac o nič nepokúsia, každý sa vrátil do svojho života – vládkyne do palácov, upíri do svojich krajín, Jazdci do terénu. Michel frflal ešte niekoľko dní, keď zistil že má zase nad Parížom zaparkované mesto, ale nakoniec sa s tým zmieril.

Úsvit archanjelov 28

 

Vasily so Stefanom si zase skočili do vlasov. Obrazne. Našťastie boli v oddelených celách, nanešťastie v susedných. Stáli oproti sebe, oddelení mrežami potlačujúcimi mágiu, a obviňovali jeden druhého z toho, že boli zajatí.

Úsvit archanjelov 27

 

Winterin palác bol neprirodzene tichý. Podozrivo tichý. Sachiel urobil niekoľko krokov vpred v trónnej sieni a inštinktívne postrčil Sophie za seba. Nikde necítil jedinú životnú energiu. Kam všetci zmizli?

Úsvit archanjelov 26

 

O mesiac neskôr...

 

Sophie to nezvládala. Každý večer Vasily so Stefanom prinášali nové správy zo sveta a vždy keď si myslela, že to nemôže byť horšie, ľudia jej dokázali opak.

Úsvit archanjelov 25

 

Carys rozrazila zapečatené dvere, ktoré sa pokúšali najvyšší anjeli ukryť. Boli skôr verejným tajomstvom, ale napriek tomu že každý vedel čo sa za nimi skrýva, nikto sa neopovážil nimi prejsť.

Úsvit archanjelov 24

 

Carys, vládkyňa nebies a kráľovná anjelov vošla do trónnej siene odkiaľ kedysi dávno vládli archanjeli. Keďže Sachiel nemal práve záujem vrátiť sa do nepohodlného kresla ktoré prischlo jej a Juliusovi, obaja pokračovali v povinnostiach ako obvykle. Ich šestnásťročná ratolesť Kaden sedel na schodíkoch spolu s otcom a spoločne preberali jeden z milióna vzniknutých problémov, ktoré sú nevyhnutné pre apokalypsu. Len čo však uvideli jej výraz, odložili tablety a vstali.

Úsvit archanjelov 23

 

O mesiac neskôr...

„Moje mesto je preč!“ zrevala Bel na celé poschodie a vydesila aj samotnú Jophiel. „Niekto mi ukradol celé mesto!“

Sachiel zdvihol pohľad od stola, pri ktorom sedel s Amirou a Luciferom. Mali veľmi obmedzený pohyb, ale napriek tomu sa im dostalo nadmerného luxusu. Vyskúšali milión spôsobov ako sa dostať preč alebo aspoň kontaktovať spojencov, ale nič sa nevydarilo. Ich dve väzniteľky boli pri plnej sile, čo znamená že skutočne nezabudli. A odmietali s nimi vyjednávať alebo im hoci povedať čo sa deje. Buď sú na pokraji bláznovstva, alebo vedia že ani len racionálne jednanie na Sachiela nestačí.

Úsvit archanjelov 22

 

Vasily so Stefanom dostali vlastné komnaty a Sophie tiež. Winter sa jej v rýchlosti predstavila a priniesla nové oblečenie a prikázala jej osprchovať sa. Neodišla však a len čo Sophie vyšla z prekvapivo luxusnej kúpeľne, belasej a čistej tak ako všetko v paláci, našla ju sedieť na okraji nadrozmernej postele vyzerajúcej ako hranatý obláčik.

Úsvit archanjelov 21

Sophie otvorila oči. Sípavo sa nadýchla a ruky jej vyleteli ku krku, ktorý si predlho prehmatávala. Zdalo sa jej to, alebo si práve odskúšala osud niekdajšej francúzskej aristokracie? Čo sa stalo? Nechápavo civela na oblohu.

Mesto.

Vznášajúce sa mesto.

Dve ženy, ktoré ich napadli.

Úsvit archanjelov 20

 

Zatiaľ čo Sachiel dopriaval ľudstvu jeho prvú dávku vytriezvenia, Sophie zvádzala omnoho ťažší boj. Členovia delegácie boli nútení odísť za svojimi povinnosťami, keďže boli všetci dôležití jedinci vrámci svojich komunít. Sachiel však nástojil na tom, aby mala Sophie ochranu, inak ju tu osamote nenechá. A tak Michel Francúzsky, ktorého hlavu si až príliš často predstavovala na gilotíne, prišiel s nápadom povolať na túto dôležitú misiu upíra Stefana. Nikto jej presne nepovedal akú funkciu konkrétne zastáva, ale podľa pohľadov ostatných vydedukovala, že dôležitú.

Úsvit archanjelov 19

 

Sophie sa v hlave zlievali mená, len pozície ju desili. Vlkolaci. Bosorky. Valkýry. Toľko rás, toľko vládcov... V akom svete to žila? Hľadela na hologramy a všimla si jednu vec – nikto nemal v tvári vpísaný strach alebo obozretnosť. Nikto sa netváril nepokojne a zdalo sa, že sa všetci navzájom poznajú aj na inej než politickej úrovni.

Úsvit archanjelov 18

 

Sophie ležala v Sachielovom náručí a cez presklenú stenu pozorovala ďalší neúspešný nálet. Čokoľvek ľudia vytiahli, mestom to ani neotriaslo. Obzor sa zafarbil prvými rannými lúčmi.

Úsvit archanjelov 17

 

Sachiel sa bál čo i len pohnúť. Stále mal roztiahnuté krídla, z ktorých na zem padali malé snehové vločky. Stálo ho všetko úsilie nerozbehnúť sa k nej aby sa uistil, že už nie je zranená a nič ju nebolí.

Úsvit archanjelov 16

 

Sophie sa vznášala v prázdnote. Necítila nič – bolesť, chlad, teplo, ani len gravitáciu. Všetko okolo nej bolo tiché, nehybné. Podarilo sa jej otvoriť oči a uvidela hviezdy. Nekonečné množstvo hviezd v temnote. Farebné hmloviny. Asteroidy všetkých možných tvarov a veľkostí.

Úsvit archanjelov 15

Mesto archanjela Sachiela bolo plne funkčné a pripravené k používaniu. Žiadne zanesené trúbky, zatuchnuté budovy a zhrdzavené vybavenie. So Sophie v náručí pristál na platforme na najvyššej veži a odniesol ju do nadrozmernej postele s nebesami potiahnutej najjemnejším materiálom. Celá miestnosť o veľkosti menšieho parkoviska vyzerala ako zo zelenomodrého skla. Na stenách sa hadili popínavé rastliny, podlahu pokrýval mäkký koberec a osvetľovali ju predmety podobné diamantom.

Úsvit archanjelov 14

 

Neboli ešte ani v Paríži a problémy sa len kopili. Najskôr Sophie s Alejandrom spozorovali zvýšený počet policajných hliadok a jedna ich zastavila. Alejandro zatínal čeľusť. Sophie si rýchlo nasadila okuliare a nahrnula do tváre čo najviac vlasov.

Úsvit archanjelov 13

 

Novonadobudnuté peniaze Sophie a Alejandrovi pomohli. Mohli natankovať, kúpiť si zdravé a výživné potraviny, dopriať si sladkosti a hlavne si zohnať nové, padnúce oblečenie. Alejandro musel vyberať pre Sophie, ktorá nechcela riskovať odhalenie a neopustila auto. Dala mu však presné inštrukcie ohľadom veľkosti a prekvapivo, priniesol jej kúsky, ktoré by si sama vybrala.

Úsvit archanjelov 12

 

Alejandro otvoril oči. Bol to sen? Bola to spomienka? Pozrel na Sophie mierumilovne odfukujúcu na jeho hrudi a hnev a nenávisť zo sna nahradil príjemný pocit tepla. Čo najnežnejšie ju uložil na podložku a bosý sa vytratil zo stanu. Vonku bola zima, ale nevadila mu. Odhodlane kráčal do lesa, obklopený energiou stromov a prvých ranných lúčov. Zastal mimo vychodenej cesty a zdvihol si dlaň pred oči. Cítil na nej malé častice svetla. Pohrával sa s nimi. Doslova. Nahromadil ich, vypustil a roztrúsil. Bol nimi fascinovaný.

Úsvit archanjelov 11

 

Sophie sa prebudila o necelú hodinu a necítila sa o nič lepšie. Uvidela že sú na ceste a zvedavo sa obzrela.

„Ako ti je?“ vyzvedal hneď Alejandro.

Roboticky siahla po fľaši vody a celú ju stiahla. „Ako keby ma prešiel tank a ešte na mňa pre istotu aj nacúval.“