Úsvit archanjelov 12

 

Alejandro otvoril oči. Bol to sen? Bola to spomienka? Pozrel na Sophie mierumilovne odfukujúcu na jeho hrudi a hnev a nenávisť zo sna nahradil príjemný pocit tepla. Čo najnežnejšie ju uložil na podložku a bosý sa vytratil zo stanu. Vonku bola zima, ale nevadila mu. Odhodlane kráčal do lesa, obklopený energiou stromov a prvých ranných lúčov. Zastal mimo vychodenej cesty a zdvihol si dlaň pred oči. Cítil na nej malé častice svetla. Pohrával sa s nimi. Doslova. Nahromadil ich, vypustil a roztrúsil. Bol nimi fascinovaný.

Je anjel?

Dokážu toto anjeli?

Pozrel sa priamo do slnka. Nežmurkol. Neoslepol. Hľadel na tú žeravú guľu ako na slabú lampu a prestal sa brániť sile, ktorá sa v ňom neustále predierala na povrch.

Nie, nie je človek. Už to cíti. Je viac než oni. Je silný.

Roztiahol ruky a nechal sa zahrievať slnkom. Zhlboka sa nadýchol a cítil život okolo seba. Rozumel mu. Od drobného mravca v chodbičkách v zemi, až po mušku na najvyššom konári stromu.

Áno, toto je jeho svet.

A tento svet môže meniť!

Uvoľnene sa zasmial a keď sa spamätal, zistil že ho niečo ťaží na chrbte. Obzrel sa.

Krídla!

Má krídla!

Striebristé, takmer biele. Chladné. Išiel z nich chlad. Na zem z nich padal sneh.

To ho konečne vykoľajilo. Vydesil sa a krídla zmizli. Skontroloval, či ho nikto nevidel a čo najrýchlejšie sa rozbehol naspäť k Sophie, k tej pri ktorej našiel pokoj mysle.

 

Po skromných raňajkách boli znovu na ceste. Tabuľa ich upozornila na blížiace sa hranice a aj keď si to navzájom nepriznali, pokúšala sa o nich nervozita. Sophie sa mrvila na sedadle ako neposlušné dieťa a Alejandro priam drvil volant.

Čisto teoreticky by nemali byť znepokojení. Všetci si myslia, že je stále v Dánsku. Nikto predsa nevie, že v čase masakru bola o štát ďalej. Ibaže Clarisse to môže tušiť. Vie, že sa Sophie pokúsi dostať domov.

Hranice boli na dohľad. Alejandro vzal Sophie za ruku a preplietol im prsty. Nikde nevideli žiadne hliadky a ani kontroly. Autá pred nimi hladko prešli na pôdu Francúzska.

A oni tiež. Len tak. Jednoducho. Žiadna divoká naháňačka sa nekonala. Mierumilovne pokračovali ďalej podľa navigácie, ktorá hlásila, že do hodiny budú v Štrasburgu.

Sophie sa zvonivo rozosmiala úľavou a aj Alejandrove pery sa zvlnili. Dokázali to! Nemotorne sa objali a pokračovali bez prestávky.

V Štrasburgu im začínal dochádzať benzín a na ďalšiu nádrž nemali peniaze. Sophie navigovala Alejandra k okraju mesta, kde boli postavené sklady. Jeden z nich patril neznámej firme a bol otvorený. Sedel v ňom síce vrátnik, ale nevenoval im pozornosť. Nepýtal sa otázky a nepožadoval doklady totožnosti. Len ich nechal prejsť.

Sophie prešla chodbou do miestnosti podobnej bankovému sejfu so stovkami schránok rôznych veľkostí. Vydýchla si úľavou, keď našla tú svoju. Zabezpečoval ju desaťmiestny kód, ktorý našťastie nezabudla. Otvorila ju a našla svoj poklad! Zlaté a diamantové šperky, hotovosť, mobil pre prípad núdze a cenné starožitné mince. Všetko hneď zhrabla a ukryla do batohu. „Nebudeme hladovať!“ vyhlásila nadšene.

Alejandro ju objal a spoločne opustili pochybný sklad. Bol si takmer istý, že v ostatných sejfoch sa nachádzajú zbrane, drogy a ďalší nelegálny tovar.

Kúpili si dve veľké pizze a zaparkovali pred opustenou budovou neďaleko skladov. Sophie vypočítala, že ak dajú predmety do záložne, mohli by dohromady dostať tisícky eur. To už je lepší odrazový mostík.

Sophie, hoci nerada, znovu zapla mobil, aby skontrolovala ako vyzerá situácia v Dánsku. A vyšetrovanie. Hlavne vyšetrovanie. Opretá o dvere otvorila prehliadač.

Titulky správ však boli odlišné od toho, čo očakávala.

Psychicky narušená Sophie spustila paľbu v nemocnici. Dvanásť mŕtvych a desiatky zranených rozprávajú o horore, v ktorom nedostali ani šancu utiecť. Polícia prosí verejnosť o spoluprácu.

Mobil jej vypadol z ruky.

Dvanásť. Dvanásť životov. Zahmlelo sa jej pred očami. Toto nemôže byť pravda! Ani Clarisse nie je tak krutá!

Alejandro si v poslednej chvíli všimol, že sa niečo deje a zachytil ju, než by spadla na zem. „Sophie? Sophie?“ Uložil ju na zadné sedadlá. Dýchala normálne. Zvedavo pozrel na mobil a od zúrivosti ho rozdrvil.

Tentoraz prekročila všetky medze!

Nežne ju prikryl a posadil sa za ňu, opretý o dvere, aby časť jej tela odpočívala na ňom. Takto to nemôže ďalej pokračovať. Tie vraždy Sophie zničia. Aj keď s nimi nemá nič spoločné, vedel že svedomie ju trápi a navždy bude. Nielen že prišla o slobodu, prišla aj o možnosť očistenia svojho mena.

Pohladil ju po modrých vlasoch. „Keby si len vedela, aká si silná duša,“ zašepkal. Je málo duší ako ona. Také, ktoré sa nezlomia pri akomkoľvek utrpení, len ho v tichu znesú a napriek tomu dúfajú v lepšie časy a ak môžu, pomáhajú iným.

Sophie sa po chvíli prebrala a hneď sa jej vrátili spomienky na správu, ktorú si prečítala. Prepukla v plač. Pevné ruky ju držali pri teplom tele a Alejandro jej šepkal upokojujúce nezmysly, len aby počula jeho hlas.

„R-robí to kvôli mne,“ habkala. „Clarisse ma chce vylákať.“

„O čom to hovoríš?“ Alejandro ju k sebe otočil.

„V-vie že mi to nedá. Toľko smrti. Len čo sa objavím, prestane. Je to spôsob ako ma vylákať z úkrytu.“

To je neskutočne choré. „Je tá ženská normálna?“

Sophie musela náhlivo vybehnúť, aby sa vyzvracala. Alejandro k nej hneď pribehol s obrúskami, kefkou, pastou a ústnou vodou. Vďačne si ich vzala a dala sa do poriadku. Sotva dokázala vstať. Oprela sa o Alejandra a pevne ho objala. „Nemôžem ju nechať zabíjať ďalších ľudí.“

Nie, nemôže. Pretože aj ju to pomaly zabíja. „Ideme do Paríža,“ rozhodol pevným hlasom.

Sophie prekvapene zdvihla hlavu. „Prosím?“

„Nájdeme tvoju schránku, pošleme video polícii a médiám a potom nájdeme aj tú psychopatku a zastavíme ju.“

„Zbláznil si sa?“ Zdrapla ho za golier a pritiahla bližšie k sebe. „Sám si tvrdil, že je to samovražda! Nepustím ťa k nej ani na kilometer!“ Jej srdce by neznieslo Alejandrovu smrť. Po tom všetkom, čím si prešli? Nie, Clarisse sa k nemu ani nepriblíži!

„Možno. Okrem nás ale nikto nepozná pravdu. Nikto iný túto bitku nevybojuje.“ Prstom jej prešiel po línii nosa a čela. „Aj tak by si to urobila, keby som vtedy súhlasil odpojiť sa od teba.“

Áno, ale to by bol v stávke len jej život. Ako môže s čistým srdcom riskovať ten jeho? „Prosím, nerob to.“

Alejandro ju pomaly, jemne pobozkal na čelo. Zachvela sa a vzhliadla k nemu. „Sme tím. Ochránim ťa,“ sľúbil jej. A v tej chvíli vedel, že na to má moc.

 

 

 

Vasily sedel v rohu luxusného baru a popíjal drahý alkohol. V tlmenom svetle pozoroval Stefana komunikovať s vysmiatou blondínkou. S nenávideným špiónom strávil dosť času na to, aby spozoroval ako nepríjemne sa pri nej cíti. Clarisse našli v Paríži, kde prebývala v päťhviezdičkovom hoteli a mala pochybné telefonáty a návštevy. Sophiena nevlastná matka má tridsaťpäť rokov, správa sa na osemnásť a vyzerá na... ani to nedokázal určiť. Plastiky ju kompletne zmenili. Stefan sa priam dusil pachom botulotoxínu a silikónu tiahnuceho z jej tela. Chudák chlapec. Po prvý raz ho Vasily úprimne ľutoval. Už hodinu s ňou flirtuje a Vasily sa stavil, že by v tej chvíli radšej zápasil v bahne.

Stolička vedľa neho sa odsunula a obsadil ju vysoký, svetlovlasý upír v obleku s neutrálnym výrazom tváre.

Vasily ani nebol prekvapený. „Michel,“ oslovil kráľa francúzskych upírov. Svoj príchod mu podľa zákonov ohlásili a keďže táto pijavica má fetiš všetko kontrolovať a mikromanažovať, nenechal si ujsť ani túto záležitosť.

„Ako to vyzerá?“

„Myslím, že Stefan ju do piatich minút zaškrtí.“

Clarisse sa zvodne usmievala a neustále sa Stefana dotýkala na ramene, krku, vlasoch alebo stehnách. Niečo, čo upír z duše nenávidí. Aj keď Vasilymu pretiahol polovicu dvora, nikto sa ho nedotýka bez povolenia. Obecne to platí v celej ich populácii.

Špión vrhol trpiteľský pohľad na dvoch kráľov a kopol do seba ďalší pohár Whisky. Aj on sa prinútil k dotykom, hoci mu tá žena bola vyslovene odporná. Po tomto stretnutí si bude musieť dať celibát a vykúpať sa v dezinfekcii. Bude rád, ak sa mu ešte niekedy postaví.

O ďalšiu polhodinu ho konečne pozvala k sebe na izbu. Bolo na čase! Nasledoval ju ako poslušný psík a Vasily s Michelom pomaly tiež. Len čo sa za nimi zavreli dvere, vyslovil tiché zaklínadlo a luskol prstami.

Clarisse stratila vedomie a klesla na zem.

Králi dorazili práve keď ju nie práve citlivo ukladal na posteľ v apartmáne. „Uf, už som v rukách držal veľa slizkých vecí, ale táto ženská je rozhodne v prvej desiatke,“ fučal.

„Len v prvej desiatke?“ podotkol Vasily.

Čiernovlasý upír sa uškrnul. „Už si niekedy vytrhol črevá cez ústa? Je to veľmi nechutná práca a keď sa dostaneš k pľúcam-“

„Jasné, jasné, chápem,“ zastavil ho Vasily. „Moja chyba, že som sa pýtal.“

Traja muži systematicky prehľadali jej izbu. Našli dva mobily s kontaktmi na mafiu, nájomných vrahov a iné pochybné existencie, veľký obnos peňazí, tablet s informáciami o Sophie a plány ďalšieho masakru.

„Najala si detektívov,“ povedal Vasily, keď sa prehrabal záplavou informácií. „Sophie je podľa nich vo Francúzsku.“ Zamračil sa. „Ako sa sem dostala?“

Stefan odstrčil Clarisseino telo, aby sa pohodlnejšie posadil na posteli. „Michel, mal by si varovať autority. Naplánovala bombový útok v Štrasburgu.“

Kráľ vyskočil na nohy. „Sakra, práve tam zasadá parlament!“ Vytiahol mobil a odbehol do vedľajšej miestnosti, aby zmobilizoval svojich agentov.

Stefan vážne pozrel na Vasilyho. „Prešla hranice troch štátov. Neexistuje, aby to dokázala sama a tak rýchlo.“

„Sachiel,“ dovtípil sa Rus. „Využíva svoju moc.“

„Zrejme veľmi obmedzene. Predpokladám že im splašil auto. Je otázne, odkiaľ majú peniaze na jedlo a benzín.“ Prehrabol si husté vlasy. „Je možné, že sa na Sophie emocionálne naviazal. V sanatóriu bol na dne a ona ho dostala von. Cíti sa jej zaviazaný. Alebo mu povedala pravdu o sebe a ak jej uveril...“

Vasily sa zaksichtil. „Ide si po Clarisse.“

Špión si okamžite zariadil videohovor s Kristinou. Povedal jej o svojich zisteniach. „Je možné že si Sachiel spomína kvôli situácii?“

Doktorka premýšľala. „Pokiaľ budeme predpokladať, že jeho spomienky neboli vymazané, ale len potlačené, je to možné. Aj keď si neprešiel evolúciou ako ľudia, ktorá im dala určité obranné mechanizmy podvedomia a vedomia, je stále uvedomelou a slobodnou bytosťou.“ Upírka si vzdychla. Vyzerala, že nespala a nejedla celé dni. „Ak je pod dostatočným tlakom a cíti sa ohrozený, jeho moc sa môže prirodzene predrať na povrch. To je bežná reakcia. Hej, to je mŕtvola jej macochy, koho vidím na pozadí?“

Stefan pootočil mobil. „Len spí. Mám z nej urobiť mŕtvolu?“

Kristina si precvičila päste. „Nie, nechaj ju na mňa. Kde ste?“

„V Paríži.“

„Priletím prvým možným lietadlom.“ Zložila.

Vasily si obzeral plastikovú blondínku a analyzoval ju svojím čuchom. Nenašiel nič nezvyčajné. „Myslíš, že je psychicky chorá?“ nadhodil.

Stefan si odfrkol. „Nie každý zločinec je psychicky chorý. Niektorí sú len blbci.“

„Netvrdím že nie, ale ak je psychopatka, nie je to jej vina. Nemá empatiu. Mozog má vypnuté určité funkcie.“

„Naozaj ju práve brániš?“ oboril sa naňho Stefan.

„Nie. Chcem mať dobrý pocit z toho, že ju potrestáme. Preto chcem vedieť, že si ten trest zaslúži.“

Špión už začal baliť zhabané veci. „Nemáme čas na psychologickú analýzu. Ak to chceš zistiť, uhryzni ju.“

Kráľa naplo. „Ty ju uhryzni!“

„Ani omylom!“ ustúpil. „Je mi odporná už na pohľad a to je čo povedať. Rozhodne sa od nej nenapijem.“

Vasily zastonal neochotou a vzal do ruky jej prst. Prepichol ho tesákom a ochutnal jedinú kvapku krvi. Čo nezachytí upírsky nos, to doplnia chuťové bunky. Priemerný jedinec ich druhu dokáže zistiť celú genetickú sekvenciu, keď sa snaží. Veci ako depresia, psychopatia, autizmus a ďalšie diagnózy sú jednoduché. Všetko necháva fyziologickú stopu.

Tá krv bola neskutočne odporná. Plná chémie. „Nie, rozhodne nie je psychopatka.“ Odskočil od nej a naprázdno sa dávil, až kým mu Stefan do úst nestrčil silnú mentolku.

„Ďakujem.“

Špión len nezaujato kývol hlavou, zahlásil Michelovi odchod a všetci traja sa pobrali preč.