Úsvit archanjelov 15

Mesto archanjela Sachiela bolo plne funkčné a pripravené k používaniu. Žiadne zanesené trúbky, zatuchnuté budovy a zhrdzavené vybavenie. So Sophie v náručí pristál na platforme na najvyššej veži a odniesol ju do nadrozmernej postele s nebesami potiahnutej najjemnejším materiálom. Celá miestnosť o veľkosti menšieho parkoviska vyzerala ako zo zelenomodrého skla. Na stenách sa hadili popínavé rastliny, podlahu pokrýval mäkký koberec a osvetľovali ju predmety podobné diamantom.

„Zvládneš ju uzdraviť?“ prehovoril k nemu Lucifer v obavách.

Či to zvládne? V tomto stave by ju hoci aj oživil! Položil dlaň na jej hruď a vyslal do nej liečivú silu. Projektily z nej vyšli a rany sa zacelili bez jedinej jazvy. Dych sa jej hneď upokojil.

Až keď mu do hlavy doputovala informácia, že Sophie je v bezpečí a živá, naňho konečne doľahla situácia. Odstúpil od postele a stiahol krídla. Obzrel sa. „Lucifer?“

Démon sa spokojne usmial. „Vitaj naspäť, braček.“

Pohľad mu pristál na neznámej čiernovláske, ktorá pristúpila k Sophie. Sachiel z nej cítil krv prastarého rodu. Rodu Jakuba.

„Len pokojne. Toto je Amira,“ predstavil ju Lucifer. „Moja... partnerka.“

Amira potlačila pri tom názve smiech. Ešte stále s Luciferom neprišli na vhodné pomenovanie ich vzťahu. Dotkla sa Sophienej krvavej ruky. „Dovolíš mi pomôcť jej?“ opýtala sa Sachiela. „Je v špinavom oblečení.“

Sachiela ovládla majetníckosť. Jeho Sophie! Lucifer mu však zovrel predlaktie a zmierlivo prikývol. „Amira je jedna z nás a nikdy by jej neublížila.“

Neochotne súhlasil. Ukázal na medzeru v stene. „Je tam šatník.“ A na ďalšiu. „Voda s čistiacimi účinkami.“

Amira vyzerala, že nemá poňatia o čo ide. Lucifer sa teda dotkol sotva badateľnej medzery a odhalil posuvné dvere vedúce do šatníka a kúpeľne.

Z diaľky k nim doľahlo hučanie silných motorov. Sachiel vyšiel cez balkónové dvere na pripojenú platformu veľkú ako pristávacia plocha pre menšie lietadlo. „Čo to...“

Lucifer k nemu dobehol. „Vojenské stíhačky.“ V diaľke sa už vytvárala formácia. „Zlomil si fungovanie tohto sveta. Obdivuhodné.“ Absolútne mu to nebolo ľúto.

Sachiel sa nezdal byť zastrašený útočnými strojmi. „Aj tak za nič nestál.“ Rukami urobil komplikovaný pohyb a celé mesto obklopil energetický štít. Obaja sledovali, ako stíhačky márne strieľali na jeho domov. „Ešte nevedia, s kým majú tú česť, hm?“

„Zabudli na nás. Sme len postavy v ich svätých knihách.“ Lucifer pozrel na zem pod nimi. „Musím ti toho veľa povedať.“

Sachiel ho k sebe náhlivo otočil. „Chceli sme ich vyhladiť,“ povedal so slzami v očiach. „Lucifer, ja a moji bratia... my sme sa pokúsili zabiť celý ľudský rod.“ Potreboval to zo seba dostať.

„Ja viem, braček.“ Démon mu stisol rameno. „Amirin rod vás zastavil.“

„Prečo sme to robili?“

„Dúfal som, že mi to povieš ty.“

Ibaže on nemá ani len poňatia!

 

 

Bel z ruky vypadol kebab, keď uvidela zábery z Paríža na nadrozmernej obrazovke v jej luxusnom byte. Joph sediaca na pohovke vedľa nej sa začala dusiť čajom.

Celé minúty len nemo civeli.

A civeli.

A civeli.

Reportéri habkali nezrozumiteľné vety, stanice prerušili vysielanie aby priniesli šokujúce správy, internet sa zaplnil statusmi, amatérskymi videami a citátmi zo všetkých možných náboženstiev. Na uliciach nastala panika, kostoly sa naplnili, politici, diktátori, prezidenti a šľachtici boli tajnými službami odvedení do bezpečných úkrytov a boháči sa zabuchli v protiatómových krytoch vybavených zásobami na celé dekády. Trhy padli.

„To všetko kvôli ľudskej žene?“ neverila vlastným očiam Joph.

„Tak ako kedysi.“ Nie je to prvý raz, čo sa Sachiel zahľadel do človeka. Jeho vtedajšia láska bola predaná ako tovar a veľmi rýchlo umrela. Archanjel vtedy znenávidel ľudí na úplne novú úroveň. S tým rozdielom, že to nedotiahol do dnešného extrému.

„Čo urobíme? Je takmer pri plnej sile. Nebesia, vyprcháva to, však? Vymazanie pamäte bolo predsa len dočasné!“ panikárila Joph.

Mohli sa však diviť? Je zázrak, že trvalo viac než tri tisícky rokov! Nechať svojich druhov tak dlho zmätených nebolo v pláne, ale niečo sa pokazilo a ony dodnes nevedia čo. Bel tuho premýšľala. „Vyčkáme. Uvidíme, čo urobí. Jedna vec mi ale nie je jasná.“ Pozrela na bledú Joph. „Čo tam robila dcéra Jakuba?“

 

 

Michel otvoril svoj palác všetkým nesmrteľným z krajiny, ktorí sa chceli ukryť pod jeho ochranu. Ubehlo len pár hodín a svet sa ponoril do chaosu, ktorý nemal žiadny precedens. Bolo to desivé. Najvyšší dvor kontroloval všetky kráľovstvá a zachraňoval čo sa dalo medzi nesmrteľnými. Našťastie, väčšina bola pripravená. Keď pred rokom povstal posledný Jazdec apokalypsy, nesmrteľní sa zabezpečili pre všetky možné alternatívy. Nečakali síce túto, ale sú flexibilní.

„Je niekto zaseknutý mimo?“ zisťoval u svojho prvého muža Sama, keď pomáhal pri vstupe a ubytovávaní. Nech mu ešte niekto vyčíta, že si postavil taký obrovský palác!

„Minimálne desať rodín z hraničných oblastí. Cesty sú neprejazdné,“ prišla odpoveď.

Michel mu vytrhol tablet z ruky. „Ja sa postarám o prišelcov. Pošli po našich vrtuľníky a zhromaždi ich na vhodnom letisku. Máš k dispozícii moje lietadlá.“

„Armáda zastavila letovú prevádzku. Súkromné a ani komerčné lety nesmú vstúpiť do vzdušného priestoru.“

Zanadával. „Kontaktuj džinov a bohov. Je mi jedno ako, ale tie rodiny chcem mať do večera u seba!“

Sam náhlivo odbehol.

Michel pribehol k helikoptére, ktorá pristála na trávniku. Bolo v nej sedem mladých upírov zo stredných a vysokých škôl. Pomohol im vystúpiť. „Sú vaše rodiny v kontakte?“

„Mali by byť na ceste sem,“ odpovedala mu upírka s batohom na chrbte a vydeseným pohľadom. „Ľudia zošaleli!“

„Už veľmi dávno, dievča.“ Poslal ich dovnútra. „Moji agenti vám pomôžu s ubytovaním a dohliadnu na vaše rodiny.“

Blázinec. Toto je blázinec! Nad hlavou mu preleteli stíhačky a podľa správ jeho agentov v teréne, na ceste sú bombardéry. Sú ľudia normálni? Zjaví sa im archanjel, je schopný odraziť guľky a povolať mesto odolávajúce gravitácii a oni považujú za chytré poslať naň bombardéry?

Tieto opice nikdy nepochopí.

Po trávniku k nemu pribehol Stefan. „Je to zlé. Američania vypli GPS. Internet je v niektorých oblastiach tiež nedostupný.“

„Vasily?“

„Džinovia ho dostali do Ruska. Pracuje na aktivácii našich satelitov aby sme mohli komunikovať, ale pár dní mu to potrvá.“ Rozhodne teraz nechcú robiť čokoľvek cez ľuďmi kontrolované kanály. „Na dráte máš Salvatora!“

Čo len môže britský kráľ chcieť? Vrátil sa do paláca a agent mu hneď podal satelitný telefón. „Čo je?“ prskol.

Salvator sa nenamáhal úvodnými rečami. „Do Francúzska prúdia útočné lety. Pokúsia sa zostreliť mesto z oblohy.“

„Povedz mi niečo, čo neviem.“

„Pošlem ti bosorky?“

Zarazil sa. On mu chce pomôcť? „Bosorky?“

„Neochránia celý Paríž, ale môžu zabezpečiť palác a okolie a možno aj pár rezidencií tvojich upírov.“

Michel sa rozhliadol po svojom pozemku. Do večera uňho bude minimálne tisícka upírov vrátane detí. „Sú ochotné?“

„Sú zbalené a nastúpené s metlami v rukách. Môžu byť u teba do menej než hodiny.“

Bláznivé ženské! „Pošli ich!“

Salvator niečo zamrmlal mimo mikrofónu. „Môžeš ich očakávať.“

„Salvator?“

„Hm?“

Michel sa nadýchol. „Ďakujem.“

 

 

Lucifer so Sachielom sa posadili v spoločenskej miestnosti o poschodie nižšie. Jej steny mali červenkastý nádych a zariadenie bolo do zlata. Mäkké sedačky a malé stolíky v sebe mali zabudované nespočetné technológie na ovládanie svetla, tlaku, vône, teploty a niekoľko diskrétnych otvorov v stene bolo určených na servírovanie jedla. Keďže však mágiou poháňaná kuchyňa nebola plne aktivovaná, strava na tomto mieste ešte stagnuje.

„Čo sa deje, Lucifer? Čo sa stalo so svetom?“ bola Sachielova prvá otázka.

Démon si povzdychol. „Veľa vecí. Nesmrteľní sa zjednotili, cestovalo sa časom, nebu vládne kríženec, peklu bohyňa, Jazdci apokalypsy sa chystajú do akcie a my sme prišli o celé miléniá spomienok.“

„Kde sú naši bratia?“

Mykol plecami. „Si prvý, ktorého sme vypátrali. Sachiel, chceli sme ti pomôcť. Preto sme ťa dali do ústavu. Kristina je potomkom prvého rodu upírov a skúsená psychologička. Dúfali sme, že ťa... nejako preberie.“

Sachiel si trel spánky. „Všetko mám rozkúskované. Posledná jasná myšlienka je na ten masaker v...“

„Jebel Sahaba,“ doplnil Lucifer. „Tak je to miesto nazývané.“

Jebel Sahaba. Prvý krát čo sa človek obrátil proti človeku. Bolela ho hlava. „Povedz mi všetko. Potrebujem... nechápem nič čo sa deje.“