Úsvit archanjelov 20

 

Zatiaľ čo Sachiel dopriaval ľudstvu jeho prvú dávku vytriezvenia, Sophie zvádzala omnoho ťažší boj. Členovia delegácie boli nútení odísť za svojimi povinnosťami, keďže boli všetci dôležití jedinci vrámci svojich komunít. Sachiel však nástojil na tom, aby mala Sophie ochranu, inak ju tu osamote nenechá. A tak Michel Francúzsky, ktorého hlavu si až príliš často predstavovala na gilotíne, prišiel s nápadom povolať na túto dôležitú misiu upíra Stefana. Nikto jej presne nepovedal akú funkciu konkrétne zastáva, ale podľa pohľadov ostatných vydedukovala, že dôležitú.

Čiernovlasý obor s obozretnými tmavými očami nevyzeral nadšene, že mu prischla úloha ochranky, ale dal si námahu s priateľským úsmevom a Sophie z neho vďaka svojim rodiacim sa schopnostiam vycítila veľké množstvo dobrej energie zmiešanej s potlačovaným utrpením. Plus zopár znepokojivých tajomstiev.

Podivná to bytosť.

Sachiel bol preč sotva pätnásť minút a celosvetový prenos jeho prejavu v OSN začal (Stefan dotiahol silný satelit a po chvíli nadávania na akéhosi Vasilyho a jeho experimentálne technológie ho prepojil s tabletom, aby mohli vidieť čo sa deje.), keď sa celé mesto otriaslo a ochranný štít na chvíľu povolil.

Na pristávacej ploche sa zjavili dve bytosti – jedna so svietivými, druhá so zlatými krídlami.

Stefan v momente spozornel a zatlačil Sophie mimo okna, aby ju kryla stena. „Nepredpokladám, že tieto dve poznáš,“ zašomral a spoza opaska vytiahol ostrú dýku.

Sophie vydesene pokrútila hlavou. Nikdy tieto ženy nevidela, ale čosi jej nahováralo, že Sachiel zrejme áno. A nie je náhoda, že sa zjavili hneď po jeho odchode. „Čo urobíme?“

Stefan ju vzal za ruku a začal ju ťahať preč z hlavnej spoločenskej miestnosti v Sachielovej veži. „Myslím, že zdravé by bolo utiecť.“

V tomto sa nemienila hádať. Rozbehla sa s upírom po točitom schodisku, ale sotva prešli dve poschodia a v jedálni narazili na ružovovlasú okrídlenú ženu, z ktorej išiel strach. Stefan v momente Sophie zaštítil, ale mala pocit, že to ona by mala kryť jeho. Toto nie sú obyčajní anjeli. Toto sú Sachielove sestry. Sophie to cítila. Nevedela ako, sotva rozumejúc vlastnej premene, ale energia v týchto ženách bola stará a silná. Ani len zo Sachiela ju tak silno necítila. Ako to, že sú silnejšie?

Stefan sa zvrtol a zistil, že ich ďalší východ je zatarasený svetlovláskou, ktorá síce vyzerala ako delikátna princezná, ale budila viac hrôzy ako jej kamarátka. „Čo chcete?!“ vykríkol, aby na seba upútal pozornosť.

Má ten chlap sebevražedné sklony? Sophie pevne zvierala jeho ruku.

Svetlovláska nadvihla kútik pier. „Máš jednu jedinú šancu utiecť, upír. Teba nechceme.“

Sophie stiahlo hrdlo. Prišli si po ňu. A Stefan pre ne nepredstavuje žiadnu hrozbu. Stisnutím dlane mu naznačila, aby vzal nohy na plecia, ale tá vyšinutá hora svalov sa ani nepohla. „Kto ste?“ podarilo sa jej vysloviť bez koktania.

Svetlovláska na ňu uprela ostrý pohľad. „Sme tie, ktoré už raz tvojho milenca zastavili a sme schopné to urobiť znovu.“

Klesla jej sánka. „Vy ste mu vymazali pamäť?“ dovtípila sa.

Tá s ružovými vlasmi využila situáciu, aby sa k nim priblížila a odhodila Stefana k stene akoby bol handrová bábika. Potom zdrapla Sophie pod krkom a prinútila ju kľaknúť si. „Ako si ho prinútila spomenúť si?! Čo si s ním urobila?!“ dožadovala sa odpovedí.

Sophie lapala po dychu, bojovala proti zovretiu, ale žena pred ňou mala obrovskú silu.

Agresívna démonka ju v poslednej chvíli pustila. Sophie sa zviezla na zem a pred očami mala čierne bodky. „Čo... odo... mňa... chceš?“ kašľala. „Nechaj Stefana odísť. Nič vám neurobil.“ Niežeby im niečo urobila ona.

„Bez teba nikam nejdem,“ uistil ju upír a pozviechal sa na nohy. Okrem pár modrín sa nezdal byť zranený. Rozhodne však pobledol.

Svetlovláska len natiahla ruku jeho smerom a skončil pricapený o stenu ako motýľ na výstave, neschopný pohnúť sa. Napínal svaly, ale márne.

Sophie k nemu chcela pribehnúť, ale znovu bola chytená pod krkom a vytiahnutá na nohy. Všetko ju bolelo. Z posledných síl kopla ružovovlasú ženu do stehna a prekvapivo to narušilo jej koncentráciu a pustila Sophie. Tá zo zeme zhrabla Stefanovu dýku a zabodla ju do ženinho brucha, z čoho jej prišlo fyzicky zle.

Svetlovláska vykríkla a vydala sa kamarátke na pomoc, čo uvoľnilo Stefana z jej moci a hodil po nej svietnik – jediný objekt, ktorý mal poruke. Prudko narazil do jej hlavy, čo dalo Sophie a upírovi šancu na útek. Ozlomkrky sa rozbehli preč z miestnosti a po schodoch nižšie a nižšie. Neznáme ženy boli len pár poschodí nad nimi a očividne poznali mesto lepšie, pretože len čo vyšli z veže, už ich čakali pri východe. Sophie v poslednej chvíli odtiahla Stefana z prúdu moci svetlovlásky a zatiahla ho do porastu neznámych rastlín. A tak začal zbesilý útek pred mocou, ktorá úniku nemá. Dve ženy ich najskôr nasledovali po zemi, neskôr roztiahli krídla a Sophie so Stefanom príliš neskoro pochopili, prečo sa im tak dlho darilo utekať.

Boli zahnaní k okraju mesta, kde malebný sad končil útesom. Pod ním sa vynímal Paríž, príliš ďaleko aby ktokoľvek takýto pád prežil. Sophie vykríkla zúfalstvom a Stefan sa opäť postavil na jej obranu, príliš ľahko zmierený so smrťou.

„Prosím,“ Sophie sa znížila k proseniu. „Čo od nás chcete? Nikomu sme neublížili.“ V očiach mala slzy hnevu a bezmocnosti.

Svetlovláska sa zamračila, akoby ju práve vrcholne urazila. „Nikomu si neublížila?!“ Ukázala na mesto pod nimi. „Svet sa zrútil len a len kvôli tebe! Pretože Sachiel odhalil svoju existenciu! Tušíš vôbec čo si spôsobila? Civilizácia sa zrútila! A to neprešli ani len dva dni!“

Sophie sa triasla pera. „Útočili na mňa! Zastrelili ma! Nič z toho som nespôsobila!“ Mala po krk byť zodpovedná za správanie iných len kvôli tomu, že robila všetko pre to, aby mohla žiť.

Ružovovláska opäť mávnutím ruky odhodila Stefana z dosahu a upír zastonal ako dopadol príliš blízko útesu.

Sophie sa v sebe pokúšala nájsť silu, o ktorej jej povedal vesmír. Je predsa novým archanjelom, nie? Nemala by byť schopná sa im ubrániť? Nič však nepomáhalo. Ani len hnev v nej nevyvolal čokoľvek, čo by mala ovládať. S hrôzou sledovala, ako sa v rukách oboch žien zjavili desivo vyzerajúce meče. Začala cúvať, ale kam? Desať krokov a čaká ju pád. V panike pribehla k Stefanovi, aby mu pomohla na nohy. „Uteč,“ prosila ho.

Pokrútil hlavou. Kútikom oka zazrel ako sa svetlovláska pripravuje na útok a skočil pred Sophie. Meč mu preťal rameno a k hrôze mladej ženy mu odrezal celú pravú ruku. Upír od bolesti zreval a zapotácal sa. V momente ho podoprela a okamžite bola zmáčaná striekajúcou krvou. Stefan začal strácať vedomie. So slzami v očiach pozrela na ženy pred ňou, pripravená opäť prosiť o milosť, ale než čokoľvek vyslovila, prišla druhá rana mečom.

A tá jej až príliš ľahko sťala hlavu. Sophieno telo sa spolu so Stefanovým zrútili do ulíc Paríža.

 

 

Sachiel pocítil že niečo nie je v poriadku v momente keď sa premiestnil do svojho mesta s Luciferom a Amirou po boku. Energia okolo neho sa zmenila. Čosi v nej chýbalo. Reflexívne roztiahol krídla a obzrel sa po pristávacej ploche.

Pol sekundy na to ich všetkých zasiahol prudký výboj mágie, ktorý ich zrazil na kolená. Amira zbledla a takmer omdlela, stále nezvyknutá na vysoké koncentrácie primordiálnej mágie. Lucifer ju zaštítil vlastným telom. Z veže sa k nim zniesli dve okrídlené ženy – jedna so žiariacimi krídlami, druhá so zlatými. Sachiel v momente spoznal svoje sestry, ale netušil o koho sa jedná. Túto podobu na nikom nevidel a keďže aj pohlavia sa im všetkým pravidelne menili, mohlo sa pokojne jednať o kohokoľvek.

Žena so svetlými krídlami na nich mierila oboma rukami a jej mágia ich oslabovala, napriek tomu že boli traja proti jednej.

„Kde je Sophie?!“ vykríkol. Nič iné ho nezaujímalo.

„Myslíš žena, kvôli ktorej je celý svet v chaose?“ prskla tá s ružovými vlasmi a zlatými krídlami. „Tvoj úbohý človek?“

Sachiel sa pokúsil na ňu skočiť a vyškrabať jej oči, ale nedokázal ani vstať. Mágia týchto žien bola neskutočne silná. Neoslabená ako jeho alebo Luciferova.

Sachiel si s hrôzou uvedomil, že tieto dve vedia viac než on a to znamená, že neprišli o spomienky. Inak by ich moc nebola tak silná. Miléniá tréningu, na ktoré on zabudol, sa u nich neprejavili. Rýchlo si zrátal ten zvyšok. „Čo ste jej urobili?!“

Ružovovláska urobila dva kroky vpred. „Netušíš čo si spôsobil, archanjel Sachiel. Raz sme ťa zastavili a nemysli si, že to neurobíme znovu.“

Lucifer, stále slúžiaci ako živý štít pred Amirou, ich spražil pohľadom. „To vy ste nám vymazali spomienky!“ uvedomil si.

Svetlovláska uhla pohľadom. Len otrasená Amira si to všimla. Čo sa to deje?

„Neviem v čom ste ma chceli zastaviť, ale ani si to nepamätám!“ kričal Sachiel. „Sophie z toho vynechajte! Kde je?!“

„Túto hru na nás neskúšaj. Pokúšal si sa vyhladiť ľudí a ani si sa tým netajil.“ Tá ukecanejšia po všetkých prebehla pohľadom. „Nedovolíme ti znovu sa do toho pustiť. Urobil si viac než dosť.“

Amira konečne chytila dych. „On... neurobil... nič. Koniec... mal prísť... Predpovedala ho... už upírska veľkráľovná. Jazdci... sa vrátili.“ Nedokázala hovoriť v plných vetách, pretože mágia ju zväzovala ako neviditeľné popruhy.

Žena po nej fľochla pohľadom. „Dcéra Jakuba. Ako s nimi môžeš byť v aliancii?“ znela pohoršene.

Amira sa nenechala ponížiť. „Nie sú... nepriatelia.“

„Ty si tam nebola,“ povedala svetlovláska. „Netušíš aké plány mali. Netušíš čoho boli schopní.“

„Ale to ani my,“ pripomenul im Lucifer. „Kto sakra ste?“

„Na tom nezáleží.“ Ružovovláska opäť upriamila pozornosť na Sachiela. „Už sa medzi ľudí nevrátiš. Nepoužiješ svoju moc a neopustíš toto mesto, kým nevymyslíme čo s tebou! A vy tiež!“ ukázala na Lucifera s Amirou. „Démoni mali vo svojich radoch zradcu a nikde nie je napísané, že to nemohol byť práve dobromyseľný archdémon Lucifer.“

Lucifer rozhodil rukami. „Ja si to nepamätám!“ okríkol ich ako malé deti.

„Kde je Sophie?!“ vrátil sa Sachiel k tomu, čo ho ako jediné zaujímalo.

Tá so zlatými krídlami sa škaredo usmiala. Doteraz držala jednu zo svojich rúk za chrbtom, kde skrývala svoj tromf. „Berte to ako varovanie.“ A vytiahla Sophienu odseknutú, zakrvavenú hlavu, ktorú necitlivo držala za vlasy.

Sachiel zvrieskol ako ranené zviera. Od zúrivosti na chvíľu prekonal silnú mágiu a takmer zaútočil na ružovovlásku, ale blondínka zosilnila svoje pôsobenie a znovu ho zrazila na kolená. Keby nad ním nemala kontrolu, pravdepodobne by roztrúsil celé mesto pod nimi. Od hnevu. Od šoku. Od bezmocnosti. „Monštrá! Ste odporné suky!“

Lucifer sa preplazil k svojmu bratovi a zovrel ho. Nemal mu čo povedať, pretože vedel že keby bol v jeho situácii, šiel by cestou krvavého kúpeľa. Sachiel bojoval a bojoval proti sile blondínky, ale len viac a viac slabol. Po lícach mu stekali slzy a ceril zuby ako predátor. „Za toto vás budem mučiť po zvyšok večnosti!“

Žena sa nezdala byť vydesená a hodila pred neho Sophienu hlavu. „Berte to ako varovanie. Vieme že tam dolu je ďalšia dcéra Jakuba a nič nám nebráni vystaviť ju rovnakému osudu ako tu slečnu Sophie.“

Tentoraz vykríkla Amira a tiež sa pokúsila dostať k ženám, aby im vyškrabala oči. „Vy odporné kurvy, ani sa Noemi nedotknite!“

Lucifer zachytil aj Amiru a mal čo robiť, aby držal na uzde Sachiela aj ju, zatiaľ čo aj v ňom samotnom horel hnev. Čo si tieto dve myslia, že robia? Pozrel na ne, v očiach nekonečná temnota. „Toto ešte bude mať odozvu,“ zavrčal výhražne.

Blondínka zagúľala očami.

„Možno,“ povedala tá druhá a obohnala mesto silnou mágiou. „Ale dovtedy ste tu väzňami a svet pred vami opäť v bezpečí.“ Otočila sa k nim chrbtom a nebadane si vydýchla. Svet je pred archanjelmi opäť v bezpečí. Ale na ako dlho? Ak si spomenul Sachiel, znamená to že to hrozí aj ostatným.

Čo len budú robiť?