Úsvit archanjelov 21

Sophie otvorila oči. Sípavo sa nadýchla a ruky jej vyleteli ku krku, ktorý si predlho prehmatávala. Zdalo sa jej to, alebo si práve odskúšala osud niekdajšej francúzskej aristokracie? Čo sa stalo? Nechápavo civela na oblohu.

Mesto.

Vznášajúce sa mesto.

Dve ženy, ktoré ich napadli.

Zvýskla a dostala sa do sedu. Bola celá lepkavá od krvi – vlastnej aj Stefanovej. Zistila, že sa nachádza na streche neznámej budovy a pár metrov od nej leží bezduché telo muža, ktorý sa postavil na jej obranu. Chýbala mu ruka a mal pod sebou priveľkú kaluž krvi. Celá dolámaná sa k nemu preplazila, pretože bola príliš roztrasená aby sa postavila.

„Stefan! Stefan!“ zatriasla ním. Vyskúšala tep, ale nič necítila. Na druhej strane – je to upír. Potrebuje, aby mu bilo srdce? „Stefan!“

K jej šoku sa upírovi podarilo ospalo otvoriť oči. Pozrel na ňu. „Vasily,“ vyslovil takmer nečujne.

Zamračila sa. „Prosím?“

„Vrecko. Vasily. Pomoc.“ Rozkašľal sa. Potom opäť upadol do bezvedomia.

Chvíľu nechápavo hľadela, než jej zapracovali mozgové bunky, ktoré mali byť oddelené od jej tela, a prehľadala mu vrecká nohavíc. Našla nezdravé množstvo zbraní a niečo, čo vyzeralo ako vysielačka, ibaže to malo len jedno tlačítko. Pokúsila sa ho stlačiť, ale nič sa nestalo. Zahľadela sa na zariadenie. Po chvíli pochopila, že tlačítko je zároveň skener. Vzala Stefanovu existujúcu dlaň a pritlačila naň jeho palec.

Zariadenie vydalo krátky zvuk a to bolo všetko.

Pozrela na upíra. Prestával dýchať a napriek tomu, že mu nebilo srdce, krv z neho stále vytekala prúdom. Nedokázala sa na to pozerať. Sachiel jej toho o upíroch veľa nepovedal, ale to že pijú krv aby prežili pochopila aj sama.

Práve jej niekto odťal hlavu a prežila.

Prežije aj toto?

Je toho vôbec schopná? Dať mu svoju krv?

Myseľ jej pripomenula posledné roky plné drog, bitiek, zrady, straty súkromia a života, šialeného úteku a smrti. Umrela dvakrát a stále je tu.

Do horúcich pekiel, jasné že je toho schopná! Pritiahla si upírovu hlavu do lona a priložila mu k ústam predlaktie. Zaberie to? Alebo potrebuje krk ako vo filmoch? Bude to bolieť?

Zaváhala.

Tento magor bol schopný obetovať život pre obranu ženy, ktorú nepoznal a o ktorej vedel len to, že položila svet. Nemal by umrieť. Ešte nie. Cítila, že nesmie. Jeho osud ešte neskončil. Ani jeho poslanie. Netušila, kde sa táto vedomosť vzala, ale jednu vec mal tento muž vpísanú v osude, ktorú nejde zmeniť – jedného dňa bude kráľom.

Prekonala teda paniku, strach a miernu nevoľnosť a otvorila mu ústa. Jeho tesáky automaticky našli žilu a zahryzli sa. Stefan však bol prislabý aby vedel čo sa deje a nevstrekol jej do obehu endorfíny na utlmenie bolesti.

Sophien krik sa niesol okolím a vydesil aj niekoľko pouličných holubov. To uhryznutie bolelo. Poriadne. Odmietla však ustúpiť a nechala Stefana piť až kým sa jej nezačalo zahmlievať pred očami. Stefanovo krvácanie ustalo a zdalo sa, že rana po odseknutej končatine sa začína zaceľovať. S ďalším výkrikom ruku od jeho úst odtrhla a aj jej rany sa v momente zacelili.

Čo teraz? Ako dá Sachielovi vedieť čo sa stalo? Naozaj jej dorástla nová hlava? Kto boli tie ženy? Čo urobia Sachielovi?

Zhrozila sa.

Ako dlho bola v bezvedomí? Vrátil sa už Sachiel? Zabiť ho nemohli, ale veľmi očividne majú viac moci než on. Čo ak mu... prišlo jej zle. Čo ak mu povedali že umrela? Ak uvidel jej hlavu, nemá dôvod myslieť si niečo iné. Nikomu nepovedala čo sa z nej stalo. Bála sa. A teraz jej to zrejme zachránilo život, inak by jej mohli urobiť horšie veci.

Bohovia, toto je komplikované. Svet sa rúca, archanjeli sa vracajú a zdá sa, že ich nepriatelia tiež. Z tohto neexistuje cesta von.

 

 

 

Vasily bol uprostred náročného kódovania aby prebral väčšinu ľudských satelitov, keď mu počítač vypísal alarm – Stefanov poplach. Malý lokátor ktorý mu dal pre prípad núdze sa aktivoval a ukázal súradnice Paríža.

Kráľovi zovrelo žalúdok. Toto nie je dobré. Stefan by si radšej uťal ruku, než prosil o pomoc. Vystrelil z kresla a prikázal svojej malej armáde programátorov, aby pokračovali bez neho.

Nerobil si nádeje, že by sa v tomto chaose dovolal džinom, ktorí naďalej evakuujú nesmrteľných, a bol nútený žobrať o pomoc u anjelov. Tí prehodili túto povinnosť na najvyšší dvor a najvyšší dvor poslal na pomoc osobu, z ktorej majú strach všetky nesmrteľné bytosti – vládkyňu zimy Winter. Takmer všemocná žena, obávaná aj medzi nesmrteľnými, sa zjavila v jeho paláci v závane chladu. Je málo bytostí schopných premiestňovania a ona je jednou z nich. Vasily prekonal počiatočný strach a podal jej ruku. Winterin dotyk bol chladný. Neosobný. Napriek tomu vystrúhala úsmev. „Vasily Ruský,“ pozdravila ho a ľadovomodré oči sa jej zaleskli. Svetlé, takmer biele vlasy mala spletené v komplikovanom cope a obvyklú modrú róbu vymenila za jednoduché šaty. Winter je zo štyroch vládkyň najutiahnutejšia – má svoje paláce na póloch a tak ako jej sestry je príliš obávaná aby mala niečo viac než nevyhnutných spojencov. Jej sestra Rebecca, vládkyňa jesene, si tvrdo získavala priazeň nesmrteľných po tom, čo zasadla na najvyšší upírsky trón a dodnes sa nenájde nikto, kto by mal odvahu sa jej postaviť.

Winter je omnoho desivejšia.

„Winter,“ pozdravil ju kráľ. „Ďakujem, že si dorazila.“

Vládkyňa prikývla. „Kam sa potrebuješ dostať?“

Vasily jej ukázal súradnice a satelitný snímok miesta, odkiaľ zachytával Stefanov signál. „Vieš ma tam dostať? Stefan naposledy strážil Sophie – Sachielovu... ehm...“

„Viem kto je Sophie. Tiež mám televízor,“ uistila ho Winter a vzala ho za ruku. „Nádych,“ varovala ho a zvírila okolo nich mágiu, ktorá ich dostala na strechu budovy v Paríži.

Vasily sa v momente začal obzerať, až v rohu našiel schúlenú, zakrvácanú ženu a v jej lone bledého, roztraseného Stefana s modrajúcimi perami. V momente bol pri nich a s hrôzou pozrel na odseknutú ruku šéfa Tajnej polície.

Winter sa chytila za srdce a lapala po dychu. Narazila do nej sila, ktorú naposledy cítila pri Luciferovi a Amire. Tých ale nikde nevidela. Prastará energia, z ktorej vzišiel jej druh, vychádzala z vydesenej ženy zvierajúcej telo umierajúceho upíra. Klesla jej sánka. To snáď nie je možné!

Vasily nemárnil čas a z vreciek vytiahol balíky krvi, ktoré začal Stefanovi liať do úst. Bude potrebovať celé litre, aby sa uzdravil, ale ruka mu dorastie. Pozrel na Sophie. „Čo sa stalo? Si zranená?“

Pokrútila hlavou a prehmatávala si krk. Sama bola v šoku a už nevedela komu veriť.

Winter vzhliadla k oblohe. Mozog jej pracoval na stodvadsať percent. Sophie so Stefanom boli napadnutí. Nie je veľa bytostí ktoré by boli schopné dostať sa cez ochranný štít a napadnúť ženu, kvôli ktorej archanjel odhalil svoju identitu a poslal svet do chaosu. Zamerala sa na Sophie a uvidela záplavu krvi na golieri jej šiat, ale žiadne zranenie.

Sachielov prejav dávno skončil. Musel si všimnúť že Sophie nie je v meste. Musel uvidieť spúšť, pretože neexistuje aby sa dievča so Stefanom nebránili.

Navyše s ním boli Lucifer a Amira.

Ani jeden však nezletel dolu, aby po nich pátral.

Nikto nevyvolal poplach.

Winter prepadla panika.

Niekto silnejší než Sachiel, Lucifer a Amira dohromady obsadil mesto. Sophie odťali hlavu, nevediac že už viac nie je človek. A nikto nečaká že Stefan prežije bez litrov krvi a bez ruky.

Vládkyňa zimy urobila extrémne rýchle rozhodnutie. „Musíme vypadnúť!“ vykríkla a priskočila k trojici. Dotkla sa Vasilyho a Sophie, ktorí obaja držali Stefana, a všetkých premiestnila do bezpečia svojho paláca na Severnom póle.

Sophie zvrieskla. Ocitla sa v miestnosti z ľadu, avšak necítila zimu. Všetko bolo ladené do studených farieb a keby nebola na pokraji nervového zrútenia, považovala by to za nádherné. V obrovskej sieni sa vynímali ľadové kvety, ľadový trón so schodíkmi, steny étericky lámali svetlo a všade bolo ticho.

Vasily zdvihol pohľad. „Čo to robíš? Musíme sa dostať ku mne na ošetrovňu! Stefan potrebuje viac krvi!“ kričal a v hlase mal paniku. Sophie si všimla, ako kŕčovito zviera Stefanovu zostávajúcu ruku.

Winter rázne pokrútila hlavou. „Uhni!“ povedala mu a odstrčila ho. Vasily s ňou normálne začal bojovať, ale Winter mu smrteľne vážne pozrela do očí. „Dokážem ho zachrániť. Ktokoľvek ho napadol, bol Sachielov nepriateľ. Nikto nesmie zistiť že je so Sophie nažive, kým nezistíme čo to znamená,“ povedala čo najpokojnejšie. „Dovoľ mi zachrániť ho.“

Vasily ceril zuby.

Winter neustúpila.

Upír nakoniec prikývol.

Winter si vyhrnula rukáv a nastavila Stefanovi svoje predlaktie. Krv vládkyň ročných období je najsilnejšia zo všetkých, pretože boli stvorené takmer k obrazu archanjelov. Sophiena tiež urobila viac, než je bežné – jej mladý vek a neskúsenosť však spôsobili, že nepostačila.

Winter potlačila výkrik, keď sa Stefan zahryzol a napriek bezvedomiu začal sať. K šoku všetkých zúčastnených mu ruka začala dorastať, až po niekoľkých minútach bola celá, akoby o ňu nikdy neprišiel.

Vasily si vydýchol.

Winter odtiahla predlaktie, ktoré sa rýchlo zahojilo, len ona trochu pobledla. Vysilene sa oprela o stenu za nimi a trela si spánky. „Toto nie je dobré.“

Sophie dokázala len s otvorenými očami civieť.

Vasily skontroloval Stefanov tep a dýchanie.

„Bude v poriadku, len je v bezvedomí,“ zašomrala Winter.

„Č-čo teraz?“ konečne sa ozvala Sophie.

Vládkyňa na ňu pozrela ako na diabla. „Teraz musíme prísť na to čo za sily ste to vy dvaja prebudili a ako ich znovu upokojiť.“