Úsvit archanjelov 19

 

Sophie sa v hlave zlievali mená, len pozície ju desili. Vlkolaci. Bosorky. Valkýry. Toľko rás, toľko vládcov... V akom svete to žila? Hľadela na hologramy a všimla si jednu vec – nikto nemal v tvári vpísaný strach alebo obozretnosť. Nikto sa netváril nepokojne a zdalo sa, že sa všetci navzájom poznajú aj na inej než politickej úrovni.

„Teší ma,“ prehovoril Sachiel oficiálne. „Dopočul som sa o mnohých vašich... dobrodružstvách.“ Nadvihol kútik pier. Potom upriamil pozornosť na dvojicu oproti nemu. „Som rád, že nebesia majú vládcov, ktorí chápu rôznorodosť ich povinností.“

Carys s Juliusom si vymenili obozretné pohľady. „Budeš žiadať naspäť svoj trón, archanjel Sachiel?“ opýtala sa Carys narovinu.

Anjel vyprskol do smiechu. „Ani za všetky peniaze sveta.“ Možno ešte nevie, kde je jeho miesto, ale vedel že na tróne nebies to nie je. Nikdy viac.

„Stála za to?“ prišla trochu ostrejšia otázka od Juniper, vládkyne Valhally. „Stála za spadnutie celého sveta?“ Valkýra ukázala na Sophie, ktorá sa zháčila. Je to snáď jej vina?

Sachiel v momente zvážnel. „Stála by aj za vyhladenie celej ľudskej rasy, ale to mám nanešťastie zakázané,“ odvetil s absolútnym pokojom.

Sophie sa v hlase pomaly rozozvučali poplašné sirény. Niečo tu skutočne nie je v poriadku. Podarí sa jej niekedy Sachiela pochopiť? Určitá zvrátená časť jej ja sa však cítila... poctená? Že niekomu stála za toto všetko?

Juniper si odfrkla. „K tomu tvoju pomoc nepotrebujú. Aktivovali všetky jadrové zbrane.“

Sophie si v hrôze prikryla ústa. „Musíme niečo urobiť!“ vykríkla a upriamila na seba všetku pozornosť. Očervenela, ale odolala nutkaniu sklopiť pohľad. V krátkom tichu, ktoré nastalo, zbierala odvahu. Je tu jediný človek, jediná ktorá ich môže zastupovať. „Nemôžu vypustiť atomóvky! No tak, všetci vieme aké to ponesie následky!“

Amira kúsok od nej sa povzbudivo pousmiala. Ona sa už v tomto naučila chodiť. „Sophie má pravdu. Nezastavíme pád, ale mohli by sme aspoň kontrolovať rozsah ekologických katastrof. Ako povedal Michel,“ nepriateľsky zazrela na Francúza, „zdroj potravy by nemal byť kontaminovaný.“

Naozaj označila ľudí za zdroj potravy? Sophie vyskočila na nohy, rozhorčená. Čo najhoršie jej môžu urobiť? Bola bitá, vyhladovaná, obvinená z vrážd a prakticky zastrelená. Pravdepodobne sa vyspala s psychopatom a ak v spánku nehalucinovala, je novým archanjelom – to však ešte nemá overené. Rozhodne je však dostatočne šialená na to, aby pokarhala vládcov bytostí, o ktorých sa točili horory. „A ako povedala história, nikto by nemal trpieť celoživotnými následkami radiácie, vidieť vyhladené celé mestá alebo len tak mimochodom vypúšťať zbrane schopné rozložiť DNA!“ okríkla zhromaždenie. Napoly očakávala, že ju Sachiel stiahne späť na stoličku a umlčí ju, ale anjel sa ani nepohol. Nechal jej voľnú ruku.

„Nie sme za ľudí zodpovední,“ povedal Michel.

Sophie zaškrípala zubami. „Máte moc ich ochrániť pred katastrofou.“

„A prečo by som to robil?“ kráľ sa pohodlne oprel o stôl.

„Pretože sú medzi nimi spravodliví! Pretože sú medzi nimi deti! Bezbranní!“ rozhodila rukami.

„To sme boli aj my, keď nám vypaľovali domy, priväzovali nás na hranice, znásilňovali naše ženy, kradli naše deti a robili na nás pokusy,“ argumentoval Michel.

„Práve si ich označil za stádo!“ pripomenula mu. „Nemyslím, že ti niečo dlhujú.“

„Och, dlhujú mi toho dosť!“

Sophie si predstavovala, ako ho škrtí.

„Či sú ľudia hodní záchrany je debata, ktorá nemá správny alebo nesprávny záver,“ skočila im do reči Carys čo najpokojnejšie. „Sachiel, tvoje objavenie otriaslo miliardami veriacich. Dostávame informácie o ľudských obetách v niektorých častiach sveta. Náboženskí vodcovia hlásajú jeho koniec. Nastáva anarchia. Štyri krajiny už padli. Doslova. Vatikán žije v smiešnej nádeji, že by s tebou mohol vyjednávať aby si utvrdil ich pozíciu. Ľudia hromadia potraviny a vykonávajú pochybné rituály. Niekde nastali občianske vojny. Tisícky páchajú samovraždy. Pomedzi to všetko na Francúzsko mieria tisícky bombárderov, pozemné vojská a NATO presúva veľmi nebezpečné zbrane. Musíš niečo urobiť. Oni nevedia čo si zač. Nevedia prečo si tu. Alebo ako sa zachovať. A to nie je všetko...“ povzdychla si a sklopila pohľad.

Sachiel spozornel. „O čo ide?“

Slovo prevzala Amira. „Jazdci apokalypsy sa vydali na svoju cestu. Vojna začal v USA. Mor v Afrike a Smrť s Hladom kosia Južnú Áziu. Začalo to včera. Ľudia to ešte nepostrehli, ale upíri áno.“

Sophie klesla sánka. Ešte aj Jazdci apokalypsy? Čo to len spustila? Mala na tej ulici zomrieť! Nie, mala umrieť v tej cvokárni!

„Ste s Jazdcami v kontakte?“ zaujímal sa archanjel, stále pokojne. Akoby práve nepreberal utrpenie celého ľudstva.

„Viac-menej,“ potvrdil Ray. „Smrť ale trochu...“

„Trafený,“ doplnila Erin Anglická sarkasticky.

„Smrť bol dlho mimo diania, nie z vlastnej vôle,“ ozrejmila im Kristina. „Súčasná situácia na Zemi presiahla množstvo extrémov. Jazdci sa mali objaviť už dávno, ale bez Smrti to nešlo.“

Sophie zvieralo hruď. Toto nemôže byť pravda. Nemôže skutočne stáť v miestnosti plnej nadprirodzených hologramov, v lietajúcom meste, dohadovať sa o osude celej civilizácie. Zakrútila sa jej hlava a musela sa posadiť.

Sachiel si okamžite všimol jej nervozitu a zovrel jej dlaň. On nikdy nebol v jej postavení – ľudia vždy boli celok oddelený od jeho existencie. Pre Sophie je to osobné, pretože je to Sophie. Patrí k nim, žila medzi nimi a pokúšala byť dobrým človekom. A zaplatila za to.

„Ľudia majú množstvo svätých kníh,“ začala Sophie vážnym tónom. „Hovoria o tom, ako musia nasledovať všemocného tatka na oblohe, ktorý ich potrestá pokiaľ sa mu nebudú klaňať. Nikdy ho nevideli, nikdy s ním nehovorili, nikdy nenašli ani len dôkaz o jeho existencii. Napriek tomu mu prispôsobili zákony, zotročili celé rasy, vylúčili zo spoločnosti masy jedincov. Sú ochotní potláčať práva a slobody, mučiť a zabíjať v jeho mene len pre malú šancu, že by mohol existovať. V mene tohto tatka bola zničená história, zakázaná veda, pozastavený pokrok.“ Sophie sa nadýchla a narovnala sa. Všetky pohľady boli upreté na ňu. „Buďte lepší ako toto monštrum a doprajte im aspoň poznanie, že sú vám zvysoka ukradnutí a vo svojich sračkách sú sami. Netestujete ich, neskúšate ich vieru, nezastavíte utrpenie ak sa budú dostatočne modliť alebo keď prinesú dostatok obetí. Po prvý raz dajte ľuďom poznať, že na všetko, aj na vykúpenie, sú sami. Bez pomoci. Osloboďte ich od ďalšieho kultu, ktorý predstavujete ako mocnejšie bytosti, ktoré môžu, ale neukončia ich utrpenie. Aspoň toto milosrdenstvo si zaslúžia.“

Sachiel vnímal bolesť a trpkosť jej slov. Pochopila, že to čo sa deje nejde zastaviť, pretože je tu len jedna strana ktorá koná. On, Lucifer a ani Amira nezaútočia, nevystúpia proti nikomu. Nie sú vo vojne s ľuďmi. Ľudia sú vo vojne sami so sebou a tým, čo vytvorili.

Erin Anglická súhlasne prikyvovala. „Súhlasím so Sophie. Aj držanie niekoho v neistote je zločin. Rozhodne v prípade bytostí ako my.“

Amira sa tiež pridala. „Môžeme odpovedať na otázky, ktoré momentálne trápia asi každého. Jedno verejné vystúpenie.“

Sophie sa sarkasticky zasmiala. „Aby ste si umyli ruky nad tým, čo spôsobia vlastnými činmi. Kde som to už len čítala?“

 

 

 

Sachiel sa aj s Amirou a Luciferom premiestnil na určené súradnice do budovy OSN preplnenej ozbrojenými zložkami a delegátmi. Pred jej bránami sa zišli desiatky tisíc ľudí, viacerí s prapodivnými transparentmi odkazujúcimi na rôzne náboženstvá.

Trojica mocných bytostí prešla chodbou na osvetlené pódium s mikrofónmi. Oproti nim sedeli pri stoloch prezidenti, premiéri, králi a predstavitelia cirkví. Všetci mali v očiach čosi podobné strachu, hoci sa to pokúšali maskovať.

Sachiel sa nezdržiaval formalitami. Pristúpil k mikrofónu. „Volám sa archanjel Sachiel a nemám najmenší záujem s vami akokoľvek bojovať. Nie som boh, nie som vás spasiteľ a akokoľvek budete útočiť na moje mesto, nič to nespraví. Trčím tu už pár stoviek miliónov rokov. Moje technológie sú patrične napred. Nebudem s vami vyjednávať, nepridám sa k žiadnej strane ktorá sa tu zišla a úprimne povedané, vy ľudia ste mi zvysoka ukradnutí. Pozabíjajte sa ak chcete, mne to apetít nevezme. Prekročili ste všetky hranice ktoré ste mohli. Povstali Jazdci apokalypsy, takže očakávajte choroby, vojny, hladomor a v konečnom dôsledku smrť. Nič z toho som neprivolal ja. Úprimne, keby ste použili kritické myslenie a zastali sa Sophie namiesto tej vrahyne, ktorá vás zmanipulovala, ani o mne neviete.“

Sachiel očakával ticho, ale politici pred ním sa začali prekrikovať v otázkach, až to v sále znelo ako v úli. Anjel zagúľal očami a pozrel na Lucifera. Ten len pokrútil hlavou, že to za to nestojí. Počkali asi pätnásť minút, než sa všetci vykričali.

„Si anjel!“ prišlo od vatikánskej delegácie v rohu. „Aj ty patríš nášmu Bohu! Sme jeho oddaní služobníci. Nemôžeš odsúdiť nás všetkých!“

Lucifer sa plesol po čele. „Nechaj to na mňa, braček,“ povedal a zišiel z pódia. „My nepatríme nikomu. Sme bytosti vesmíru. Nad nami nestojí nikto a nič,“ hovoril cestou medzi stoly. „Vaše rozprávkové knihy nemajú pravdu. My vás nesúdime – odsúdili ste sa sami. Nikto vás sem nepríde spasiť, nikto na vás nedohliada, nikto pre vás nepripravil raj – hoci peklo sme pre vás museli vytvoriť. Čo mi pripomína,“ Lucifer sa zastavil uprostred pléna a uškrnul sa. „Väčšina z vás v ňom už má miesto.“ Ukázal na kardinála z vatikánskej delegácie. „Viac než osemdesiat obetí sexuálneho násilia. Všetky maloleté.“ Otočil sa a mrkol na prezidenta náhodnej krajiny. „Otrokárstvo, bránenie prístupu k zdravotnej starostlivosti, pokusy na ľuďoch, mučenie, znásilnenia a vykorisťovanie.“ Lucifer prešiel o stôl ďalej. „Zločiny proti ľudskosti, trénovanie detských vojakov, odopieranie práv miliónom žien, ktoré neľudsky trpeli.“ Lucifer si chodil hore-dolu, nahlas prezrádzajúc zločiny vysokopostavených politikov, ktorí bledli a bledli každým slovom.

 „Ako vidíte, vážení, skutočne na nás nebude fungovať vaše smiešne vyjednávanie a podplácanie. Zmierte sa s tým – nie ste stredobodom tohto sveta a žiadne peniaze, moc, vplyv a kontakty nič nezmôžu proti nám. Aby som neklamal – sme tu len pre to, že drahá Sophie – dobrosrdečná, starostlivá Sophie – si to želala. Aby sme vám vysvetlili situáciu. Aby ste prestali s obetami, modlitbami, rituálmi a ja neviem čím ešte, keď je to zbytočné. Nie sme z vašich kníh, nepotrebujeme obety, uctievanie a ani modlitby. Nedlhujeme vám zázraky, milosť a už určite nie vykúpenie. Žili sme tu dávno pred vami a bolo nám dobre. To vy ste všetko pokazili. Takže robte si čo chcete – choďte do vojen, ktoré tak zbožňujete, zabíjajte sa, zotročujte, utláčajte, manipulujte, klamte, podvádzajte, zničte si planétu, otrávte vody, pokojne aj vypustite jadrové bomby. Nič to s nami neurobí. Čo ako sa vám to prieči, budeme tu a už sa nemienime skrývať, aby ste mohli žiť vo svojej ilúzii koruny tvorstva. Ako sa s našou existenciou vysporiadate je nám rovnako ukradnuté.“

Odkiaľsi zo strany odrazu na Lucifera dopadli kvapky vody. „Zmizni, démon!“ zakričal ktosi.

Lucifer vyvrátil oči k stropu. „Práve som vám povedal, že vaše rozprávkové knihy nemajú pravdu. Prečo máte pocit, že svätená voda bude mať akýkoľvek účinok?“ otočil sa k vodcovi jedného zo silno kresťanských štátov. „Chlape, stvoril som peklo. Čas od času tam chodím na dovolenku. Kam mám asi ísť? Môžem ti dokonca povedať, že ty v ňom máš pridelený pavilón. Rovnaký ako Donald a Kim. Tiež podotýkam, že tam dolu momentálne vládne Persefona, ktorá tu trpela stáročia blbcov ako ty, ktorí si myslia, že môžu rozhodovať o právach žien na ich telá a vlastníctvo. Byť tebou, začal by som sekať dobrotu.“

„Nepočúvajte ho! Diabol sa pokúša pomútiť naše mysle!“ prišlo z opačnej strany.

Už aj Amira gúľala očami.

„Nuž, povedali sme čo sme potrebovali,“ zhodnotil Sachiel a mykol plecami.

Lucifer sa premiestnil naspäť na pódium a všetci traja sa odmiestnili.