Úsvit archanjelov 23

 

O mesiac neskôr...

„Moje mesto je preč!“ zrevala Bel na celé poschodie a vydesila aj samotnú Jophiel. „Niekto mi ukradol celé mesto!“

Sachiel zdvihol pohľad od stola, pri ktorom sedel s Amirou a Luciferom. Mali veľmi obmedzený pohyb, ale napriek tomu sa im dostalo nadmerného luxusu. Vyskúšali milión spôsobov ako sa dostať preč alebo aspoň kontaktovať spojencov, ale nič sa nevydarilo. Ich dve väzniteľky boli pri plnej sile, čo znamená že skutočne nezabudli. A odmietali s nimi vyjednávať alebo im hoci povedať čo sa deje. Buď sú na pokraji bláznovstva, alebo vedia že ani len racionálne jednanie na Sachiela nestačí.

Naozaj bol tak skazený?

Čo sa zmenilo? Ktoré jeho ja je skutočné?

„Čo tým myslíš, že ukradol?“ zhrozila sa Joph, keď dobehla Bel na pristávacej ploche.

„Tým myslím, že už nie je schované na Hyperborey! Bola som si tam zobrať niekoľko zásob a zmizlo!“ rozčuľovala sa démonka a od zlosti jej narástli rohy a pazúry.

Amire klesla sánka. Ďalší archanjel alebo archdémon? Len to nie! Posledné čo potrebujú je tretia strana.

„Cítila si nejakú reziduálnu mágiu? Čokoľvek?“

Traja väzni sa presunuli k dverám vedúcim do spoločenskej miestnosti, kde sa rozčuľovala démonka.

„Cítila. Neznámu. Nikdy predtým som s ňou neprišla do kontaktu. Čo to má sakra znamenať?“ Posledné slovo zrevala tak nahlas, až sa zatriasli dekorácie.

Obe ženy pozreli na trojicu pri vchode, akoby u nich mohli nájsť odpoveď.

„No čo?“ rozhodil rukami Lucifer. „Nepohli sme sa odtiaľto.“

Bel sa chystala niečo povedať, ale všetkých zaliala silná vlna mágie. Ako jeden sa zvrtli k presklenej stene a klesli im sánky. Z diaľky sa k nim pomaly ale isto blížilo rovnaké mesto vznášajúce sa nad zemou.

Joph vyvalila oči. Kto je, do pekla, toto?

 

 

 

Sophie mala srdce až v krku. Ak toto divadielko dotiahne do konca, za odmenu si dá tri balenia zmrzliny! Zahalená v plášti s kapucňou ako nejaká paródia na Dartha Vadera stála na samom okraji ukradnutého mesta, ktoré len tak-tak držala pod kontrolou. V ruke držala niekoľko tenkých lán pripevnených o obojky spojencov, ktorí sa dali na túto šarádu. Cítila sa ako otrokár a klaun zároveň.

„Kľúčom je sebaistota,“ šepla Winter stojaca pred ňou. „Musíš ich presvedčiť že si schopná na mieste vyhladiť mesto pod tebou.“

Áno, to je presne ona. Tá, ktorá nezabila ani pavúka v kúpeľni. „Sme si istí, že ma nechceš vymeniť?“ pípla.

Winter nadvihla kútiky pier. Rozhodne má horšiu povesť než zlatíčko Sophie, ale jej rola je iná. „Odťali ti hlavu,“ pripomenula mladej žene, aby ju vyprovokovala.

Sophie striaslo. Pozrela na vládkyne jesene, jari a leta, ako tiež obetavo stoja s obojkami na krkoch, spolu s dvoma Jazdcami – Morom a Hladom, ktorých sa podarilo nájsť a presvedčiť k malému výletu.

Útočné letky sa okamžite zamerali na nový objekt, ale tak ako Sachielovo mesto, aj toto malo okolo seba odolný štít. Sophie absolútne netušila ako to robí a nebyť silných a skúsených vládkyň ročných období, toto mesto sa ani nezdvihne.

„Nemôžem uveriť že som sa na toto dal nahovoriť,“ frflal Vasily, takisto s obojkom. On a Stefan boli na kolenách, ruky spútané za chrbtom, hlavy zvesené.

„Akoby si to robil prvý raz,“ posmieval sa mu Stefan.

Vasily ho prepálil pohľadom. „Ozýva sa expert, hm?“

„Na kolenách ti to svedčí. Mal by si to robiť častejšie. Och, ešte by to chcelo niečo do úst.“

Vasily sa naňho chcel vrhnúť, ale Rebecca, vládkyňa jesene ich zastavila. „Prestaňte! Ste otroci! Žiadne sťažovanie, žiadne nadávky, žiadne podpichovanie, žiadne dvojzmyselné narážky, žiadne vystatovanie, žiadna kritika, žiadne znudené pohľady a neopovážte sa hádať!“ vymenovala príkazy.

Mesto sa priblížilo dostatočne blízko, aby sa ochranné štíty zrazili. Nebojovali však proti sebe, pretože mestá neboli dizajnované na vzájomné nepriateľstvo. Dve kupoly sa spojili a vytvorili jednu veľkú, aby ochránili oba objekty proti stíhačkám.

Sophie sa zhlboka nadýchla. Stiahla si kapucňu ešte hlbšie do tváre a pocítila závan mágie, ako jej Winter urobila čosi s hlasivkami, aby neznela ani ako muž, ani ako žena.

Bel s Joph dobehli na okraj mesta, aby na seba nemuseli kričať z platforiem. S očami dokorán pozorovali zahalenú Sophie držať v zajatí jedny z najmocnejších bytostí tejto planéty.

„Kto si?!“ štekla Bel, až Sophie naskočila husia koža. Toto nezvládne! Bohovia, čo si myslela? Že obalamutí miliardy rokov staré bytosti schopné vytvárať čierne diery? Srdce jej búšilo až v krku. Stefan na ňu zavrčal aby ju upozornil, že tlkot prezradí jej nervozitu.

„Niekto, kto v momente zničí zem pod vami, ak mi nevrátite Amiru, Lucifera a Sachiela!“ povedala Sophie so všetkou autoritou, ktorú v sebe naškrabala. Zámerne nespomenula Sachielovo meno prvé, aby nevzbudila podozrenie.

Joph sa zamračila. „K tomu nemáš moc,“ odfrkla si.

Sophie sa nenávidela za to, čo musí urobiť, ale trhla obojkami vládkyň a tie v momente zdvihli ruky, aby nad Francúzsko privolali protichodné fronty schopné vytvoriť tornádo o veľkosti Paríža. „Myslíš? Nie všetci sme o ňu prišli, nemám pravdu, sestrička?“

Obe zaspätkovali.

Mor zastonal a tiež zo seba dostal nespokojný zvuk.

„Alebo sa pozrieme ako bude svet vyzerať, keď začne pršať Yersinia Pestis?“ pritvrdila. „To určite preriedi vaše predrahé ľudstvo.“

„To nemôžeš urobiť,“ povedala Bel pokojne. „Prisahali sme na naše životy. Žiadne využívanie Jazdcov alebo vládkyň.“

Sophie trhla všetkými obojkami. „Tak si to overme,“ povedala razantne a pozrela na Hlad. Ten sa tváril akoby bol neznámou silou nútený použiť svoju moc a rozšíril ju na celý Paríž. Vznášala sa nad ľuďmi, ktorí absolútne netušili ako blízko sú krutej smrti.

Joph zalapala po dychu.

„Nie všetci sme prisahali. Nie všetci sme vznikli ako vy. Pustite Amiru, Lucifera a Sachiela, inak urobím to, čoho ste vy neboli schopní. Nehovoriac o tucte krásnych atómových bômb, ktoré má pod kontrolou tuto súdruh.“

Vasily zaškrípal zubami.

Bel zvierala pery. „A keď ti ich dáme? Čo ti zabráni v ničení?“

„Ó nie, nie, nie. Toto nie je výmena. Toto nie je vyjednávanie. Nedlhujem vám sľuby. Vráťte mi mojich spojencov! Inak začnem ničiť krajiny!“

Bel s Joph si vymenili vydesené pohľady. Stále celkom netušia čo sa deje a ako môže existovať archanjel nezasiahnutý prísahou.

„Myslíte, že blafujem?“ Sophie urobila krok vpred, aby bola na samom okraji mesta, laná k obojkom stále v rukách. Stála len kúsok od žien, ktoré jej bezcitne sťali hlavu. Stálo ju všetko premáhanie netriasť sa. Zároveň ju ale napĺňala zúrivosť a moc, ktorú z nej čerpali vládkyne, aby vôbec udržali mesto v oblakoch, sa znásobovala. „Upír?“ oslovila Vasilyho. „Poprosím demonštráciu.“

Vasily sa snažil o trhané pohyby, ako z vrecka vytiahol komplikovaný ovládač a čosi postláčal. Z pristávacej platformy v meste sa vzniesla raketa. Obrovská, smrtiaca raketa. Letela nahor, ale spomaľovala.

„Asi o päť minút sa obráti proti povrchu. Paríž úplne vyhladí. Rádioaktivita odstaví prakticky celé vnútrozemie. Toto nie je nejaký trápny Tlsťoch. Toto je Cár bomba. Chceme ju detonovať uprostred Európy? Pretože mám tri ďalšie namierené na údolie Nílu, Peking a Asunción.“

Joph konečne spanikárila. „Zastav to! Hneď!“

„Najskôr tí traja,“ prilievala olej do ohňa Sophie. „Inak prikážem upírovi zahodiť ovládač.“

Bel pozrela za seba. Sachiel, Lucifer a Amira stáli kúsok od nich, ešte viac napätí. Ani im sa nechcelo k akémusi maniakovi oháňajúcemu sa bombami.

Bomba spomaľovala.

Joph sa podlamovali kolená. „Výmenou za vládkyne a Jazdcov!“ vykríkla.

Sophie ustrnula. 

„A-a upírov!“

Winter nenápadne pohla rukou na znamenie, aby Sophie poslúchla.

„Fajn,“ súhlasila.

Bel v momente uvoľnila štít okolo mesta, aby archanjel a archdémoni mohli preletieť. Nikto sa ale k letu nemal.

„No tak!“ urgovala ich Bel. „Padajte! Hneď!“

Amira sa otočila k Luciferovi so Sachielom. „Nemôžeme tomu bláznovi dovoliť detonovať Cára. To by bol koniec!“

„To máme vymeniť jedno zajatie za druhé?“ rozčuľoval sa Sachiel.

Amira pozrela na zahalenú postavu. Mala určité tušenie, kto sa pod kapucňou skrýva, ale nechcela to povedať nahlas. „Prosím,“ pípla. „Poslúchnime šialenca s bombou.“

Lucifer vzal Sachiela za ruku a prikývol. Nemôžu obetovať ľudí pre svoje hašterenie.

Všetci traja teda roztiahli krídla a zamierili k susednému mestu, zatiaľ čo Sophie prehodila laná k obojkom Joph a Bel, ktoré ich okamžite zachytili. Vládkyne, Jazdci a upíri preskočili z jedného mesta do druhého.

Všetko sa odohralo nesmierne rýchlo. Len čo trojica pristála, moc vládkyň zoslabla a mesto sa len-len že držalo na oblohe. Sophie sa otočila k Luciferovi a prikázala mu: „Prevezmi kontrolu nad mestom! Okamžite! Inak ho pustím na Paríž!“

Lucifer prekvapene zamrkal, ale poslúchol ju.

„Odleť nad oceán. Čo najďalej!“

Mal snáď na výber? Vydal príkaz a mesto sa stratilo z dohľadu.

Joph s Bel vydesene hľadeli na padajúcu bombu.

„Zastav to!“ kričala Bel na Vasilyho.

Kráľ len vyrovnane stál v hlúčiku spojencov a ani sa nepohol.

Bomba padala a padala.

A padla priamo na mesto.

Poskočila.

A znovu.

Potom sa ustálila uprostred sadu.

Vasily sa uškrnul.

Bel klesla sánka. „Gumová maketa?!“ zvrieskla.

V tej chvíli si vládkyne, Jazdci aj upíri zložili obojky, keďže nikdy neboli zotročení žiadnou silou. Po Mor a Hlad si prišli majestátne kone, na ktorých urýchlene odcválali do neznáma. Jar, Leto a Rebecca sa odmiestnili a Winter zhrabla Vasilyho a Stefana a vzala ich späť na Severný pól.

Bel s Joph sa nestihli spamätať. Neveriacky civeli. Práve boli oklamané ako ešte nikdy.

 

 

 

Sophie si vydýchla. Bol to dlhý, predlhý výdych. Mesto bolo nad Atlantikom, kdesi medzi kontinentmi. Divadielko vyšlo. Otočila sa k neistej trojici, pre ktorú toto všetko obetovala, a zložila si kapucňu.

Sachiel zabudol dýchať, keď uvidel vysmiatu tvár jeho osobného anjela. Sníva sa mu? „Sophie!“ vykríkol a rozbehol sa k nej, aby ju mohol objať. Nikdy v živote necítil takúto úľavu. Zvieral svojho človiečika v náručí a prehmatával ju, aby sa uistil že je celá. Po lícach mu stekali slzy. „Si to naozaj ty? Videl som tvoju hlavu a...“ nedokázal pokračovať. Pobozkal ju a bol pripravený nikdy viac ju nepustiť.

Sophie sa tiež rozplakala. Winterina mágia z jej hlasiviek vyprchala. „Som to ja,“ uisťovala ho medzi bozkami. „Som nažive. Tie dve suky nás napadli keď ste boli preč a... je to veľmi, veľmi dlhá história.“ Zavesila sa na Sachiela a čerpala teplo jeho tela.

„Šššš. Už ťa nikdy nenechám osamote,“ sľuboval šeptom a zotieral jej slzy z tváre.

Sophie ho pevnejšie zovrela. „Sľubuješ?“

Pohladil ju po vlasoch. „Na všetko čo mi je sväté.“