Úsvit archanjelov 24

 

Carys, vládkyňa nebies a kráľovná anjelov vošla do trónnej siene odkiaľ kedysi dávno vládli archanjeli. Keďže Sachiel nemal práve záujem vrátiť sa do nepohodlného kresla ktoré prischlo jej a Juliusovi, obaja pokračovali v povinnostiach ako obvykle. Ich šestnásťročná ratolesť Kaden sedel na schodíkoch spolu s otcom a spoločne preberali jeden z milióna vzniknutých problémov, ktoré sú nevyhnutné pre apokalypsu. Len čo však uvideli jej výraz, odložili tablety a vstali.

„Čo sa deje, mami?“ opýtal sa Kaden s obavami.

Carys si hrýzla peru. Zhlboka sa nadýchla a vydýchla. „Ja viem že som to nemala robiť, ale s tým čo sa deje vo svete a čo ho čaká som to nevydržala,“ povedala na úvod.

Julius, démon ktorý ten svet takmer zničil sám celkom nedávno, nadvihol obočie. „A?“

„Šla som skontrolovať inkarnácie bývalých najvyšších anjelov.“

Najvyšší anjeli vládli nebesiam po miléniá. Keď však Julius prevzal kontrolu, odmietli s ním spolupracovať a dobrovoľne sa zaradili do cyklu reinkarnácie, aby začali odznovu. Boli to múdri muži, ibaže príliš prísni. Triasli sa pri pomyslení na archanjelov a bránili sa zmenám v strachu, že sa to vyšším bytostiam nebude páčiť. Vo veľkom však pomáhali Carys keď prišla z budúcnosti, aby zastavila odlišný koniec sveta. Mala k nim rešpekt.

„Prečo si to robila? Chceli čerstvý štart. Bez akejkoľvek spojitosti s nebesiami,“ pripomenul jej Kaden.

„Ja viem. Ale ako som povedala, so všetkým čo sa deje som sa len chcela uistiť, že ich inkarnácie to zvládnu a nebudú trpieť,“ vysvetlila svoje konanie. „Po všetkom čo urobili pre nebesia si zaslúžia kľud.“

„Súdiac podľa tvojho výrazu sa im ho nedostalo,“ domyslel si Julius vážne.

Carys naprázdno preglgla. „Všetci traja sa znovuzrodili ako ženy. Jeden ako detská otrokyňa v Bangladéši, druhý do sekty náboženských fanatikov, ktorí veria v bitie žien a tretí ako transgender žena v Saudskej Arábii.“

Juliusovi klesla sánka. Kadenovi tiež. To sú jedny z najhorších osudov, vyhradené len pre extrémne prípady, ktoré sa len-len že vyhli peklu. „Si si istá, že si sa pozrela správne?“

„Skontrolovala som to dvakrát. Ich karma je katastrofálna, Julius. Nedosiahli ani na hladujúce menšiny v Afrike.“ Carys bola bledá. Niečo im uniklo. Niečo veľké. O mužoch, ktorých si vážili.

Kaden tomu odmietal uveriť. „Boli to anjeli. Ani na Zem nepáchli. Čo také hrozné mohli urobiť, že ich to odsúdilo na život plný utrpenia?“

 

 

Sophie so Sachielom sa dlho, predlho objímali než ich bol Lucifer nútený prerušiť. „Nerád vám kazím idylku, ale tu nesmieme zostať. Tá nahnevaná ženská si bude chcieť prísť po mesto.“

Sophie sa odtrhla od Sachiela a zamračila sa. „Prečo?“

„Nuž, pretože patrí jej. Ako ste ho vôbec dostali von?“

Sophie uhla pohľadom. „To je... na dlhšie vysvetľovanie.“

Amira sa pousmiala. „Si nový archanjel, však? Preto si prežila a preto si vedela zdvihnúť mesto.“

Sophie stiahlo hrdlo a Sachiel celý stuhol. Vydesene si ju premeral. „Nový archanjel?“

Neodpovedala.

Sachiel jej zovrel dlaň, aby ju prinútil pozrieť mu do očí. „Sophie, si archanjel? Si ako ja?“ Bolo to nadšenie v jeho hlase?

„Ehm... áno. Vesmír mi to povedal keď som bola zastrelená. Ja... som čosi ako tvoj protiklad. To, čo je Amira Luciferovi,“ priznala neochotne.

Sachiel vedel, že by mal byť vydesený. Sophie môže ukončiť jeho existenciu. Ibaže jediné na čom mu v tej chvíli záležalo bol fakt, že jeho človiečik je nesmrteľný a takmer nezničiteľný. Bohovia, aké bolestivé pre ňu muselo byť prísť o hlavu? Keď dostane tie dve suky do rúk...

Sophie si vôbec nebola istá Sachielovým výrazom. „S-Sachiel? J-ja som chcela žiť. Preto som to prijala. Prosím, nehnevaj sa na m-“

Sachiel ju umlčal ďalším bozkom. Potom zovrel jej tvár v dlaniach. „Nikdy vo svojom živote som necítil väčšiu úľavu,“ povedal vážne.

Sophiena tvár sa rozžiarila. „Naozaj?“ Po celý čas sa triasla strachom, že ju znenávidí keď zistí, že sa dostala na jeho úroveň.

Prehrabol jej vlasy a znovu ju objal. Týždne trúchlenia a zúfalstva ho opustili. Pozrel na Lucifera, ktorý tiež láskyplne zvieral Amiru a hneď vedel, že je to v poriadku. Sophie nie je jeho nepriateľ, je jeho druhá polovica. Aj keď ho tá polovica môže zabiť. Jej čistá duša by to však neurobila z rozmaru. A preto v nej našiel seberovnú.

„Vážne by sme mali vypadnúť,“ pripomenul im Lucifer.

Hneď sa spamätali. Rozhodne nič nevyhrali. Tie dve šialené po nich naďalej pôjdu. „Čie mesto si to vôbec šlohla?“ zaujímalo Sachiela.

Sophie mykla plecami. Vyberali úplne náhodne. „Archdémona Belphegora.“

Lucifer vyvalil oči. „To ružovovlasé bola naša Bel?“ znel takmer hrdo.

„Bel?“ zopakovala Sophie s nadvihnutým obočím.

„Archdémon objavov,“ vysvetlila Amira. „Démonologické náuky ju ukazujú ako démona, ktorý dával ľuďom vynálezy z ktorých mohli zbohatnúť. Náboženskí fanatici ju považovali za démona lenivosti.“

„Nemôžem uveriť že ma uväznila vlastná sestra, ešte k tomu Bel!“ rozčúlil sa Lucifer.

„To preberieme inokedy. Vážne by sme mali zdrhať,“ povedal Sachiel. „Bel si po svoje mesto príde.“

„Všetci čakajú na Severnom póle u Winter,“ ozvala sa Sophie.

Upreli sa na ňu tri zmätené pohľady.

„No čo? Bolo to divadielko. Snáď si nemyslíte, že by som dokázala ovládnuť toľko bytostí? Nafingovali sme to.“

Sachiel mal v očiach slzy. „Nikdy som na teba nebol pyšnejší.“

 

 

 

Len čo sa zjavili u Winter v trónnej sieni, všetci si zborovo vydýchli. Vládkyniam ročných období nerobila prítomnosť archanjelov a archdémonov dobre, ale prekonali sa. Vyhrali bitku, ale nie vojnu. Toto je ich jediné útočisko, než vymyslia čo ďalej.

„Noemi,“ bolo prvé Amirino slovo, keď sa so strachom v očiach obrátila na Vasilyho so Stefanom. „Tie dve nás vydierali. Povedali, že ak sa o čokoľvek pokúsime, ublížia jej.“

Amirina sestra bola naposledy v Palestíne ako dobrovoľná doktorka, ale so všetkým čo sa deje s ňou stratili kontakt. Amira vedela, že jej sestra sa nestratí – koniec-koncov ani ona nie je smrteľná, ale začínala sa báť, že ani to nepostačí proti absolútnej moci ktorú proti sebe poštvali.

Vasily prikývol a vytiahol jeden z mála fungujúcich satelitných mobilov. „Postarám sa o to.“ Odkráčal mimo skupinky, aby kontaktoval svojho druhého najmenej obľúbeného známeho.

„Nejaké vysvetlenie, prečo mi nad mestom tienili dva levitujúce kolosy?!“ prskol Michel namiesto pozdravu.

„Noemi je v nebezpečenstve,“ povedal Rus bez obalu. Michel Amirinu sestru nemal rád v žiadnom slova zmysle, ale po všetkom čo sa odohralo ňou bol až príliš fascinovaný, aby jej dal pokoj. Všetci vedeli, že na jej ochranu poslal do Palestíny agentov. „A potrebujem aby si nikomu neprezradil že si so mnou v kontakte, alebo že vieš odkiaľ volám.“ Pretože mocou posadnutý Francúz už určite zameriava signál.

Michel sa prudko nadýchol. „O čo ide?“

„Krátka verzia?“

„Ideálne.“

Vasily pozrel na nesúrodú skupinku pred ľadovým trónom. „Objavili sa ďalšie dve všemocné bytosti, ktoré nemajú rady Lucifera a Sachiela a Sophie musela predstierať že ide zničiť ľudstvo, aby ich vytiahla zo zajatia a teraz sú nasrané. Jedna z nich je archdémon Belphegor.“

Michel na druhej strane porazene gúľal očami. „Ste všetci v bezpečí?“ precedil medzi zuby, akoby ho štvalo že má obavu o niekoho iného než o seba.

„Nateraz.“

„Fajn. Nechaj Noemi na mňa.“ A bez rozlúčky zložil.

 

 

„Nuž, zdá sa že nateraz je môj palác vaším domovom,“ povedala Winter zúčastneným rezignovane. „Radím vám prísť s riešením rýchlo. Nemôžeme viesť vojnu tohto typu.“

Sophie pevne zovrela Sachielovu dlaň, akoby sa cítila vinná. Ona to všetko spustila. Ona vyprovokovala Belphegor a tú druhú slečnu. Ako im len vysvetliť, že ona a ani Sachiel nechcú nič len kúsok pokoja?

Sachiel na ňu zmierlivo pozrel a pohladil jej zápästie.

Winter sa nad nimi zľutovala. „Vaša izba je pripravená hneď vedľa mojich komnát,“ povedala a nasmerovala ich na schodisko. „Pohovoríme si zajtra, keď sa všetci vyspíme a upokojíme.“

Skormútený pár jej pohľadmi poďakoval a s úľavou zdrhol. Aj ostatní sa začali rozchádzať.

„Vy dvaja!“ zvolala Winter podráždene a ukázala na Vasilyho so Stefanom. „Nie tak rýchlo.“

Upíri sa zháčili a zvedavo pozreli na stoickú vládkyňu.

„Vy máte komnaty na opačných stranách. Jeden vo východnom krídle, druhý v západnom. Na samom konci,“ oboznámila ich Winter.

Obaja nevinne zamrkali. Ostatní zhromaždení potláčali smiech.

„Čo sme urobili?“ ohradil sa Stefan.

Winter vyvrátila očami. „Vážne? Čo ste urobili? Kvôli vašim hádkam  mi popraskali steny, rozbili ste mi dve fontány, traumatizovali služobníctvo a jeden z vás idiotov mi hackol počítač!“ vymenovala.

Vasily so Stefanom zružoveli. To hacknutie bolo súčasťou hádky o to, kto je lepší v kódovaní.

„Opačné strany paláca. Okamžite!“ prikázala im vládkyňa zimy a poslala ich preč ako neposlušné deti. Upíri nespokojne poslúchli.

V miestnosti zostali len vládkyne a Jazdci. Winter si len povzdychla. „No?“ Stisla si koreň nosa. „Nejaké kreatívne nápady ako sa nenechať zabiť?“

Rebecca ju súcitne objala. Na rozdiel od ostatných vládkyň, ona bola zvyknutá na stres z interakcie s inými bytosťami. „Som na teba hrdá, že si im pomohla, sestrička.“

„Prejav mi tú vďačnosť tým, že ma ich zbavíš,“ zafrflala Winter.