Úsvit archanjelov 28

 

Vasily so Stefanom si zase skočili do vlasov. Obrazne. Našťastie boli v oddelených celách, nanešťastie v susedných. Stáli oproti sebe, oddelení mrežami potlačujúcimi mágiu, a obviňovali jeden druhého z toho, že boli zajatí.

Rebecca ich už nedokázala počúvať. So zúfalstvom v očiach pozrela na rovnako frustrovanú Amiru, ktorá pre zmenu musela sledovať rovnaké hašterenie Noemi a Michela na opačnom konci temníc.

„Možno keby si ich nepriviedol rovno ku mne, nemusím tu trčať s tebou!“ kričala Noemi na kráľa francúzskych upírov, čo si za posledné storočia nedovolil snáď nikto. „Naozaj ten tvoj minimozoček zo žabích stehienok nepochopil, že keby ma chceli dostať, tak si ma dávno odchytia? Ukrývala som sa dobre! Ale armáda upírskych agentov nie je práve nenápadná! A ak by aj bola, zasraný blondiak v Palestíne, v obleku o cene budovy, rozhodne odhalil môj úkryt!“

Michel zvieral mreže, plne rozzúrený že ich nedokáže odtlačiť aby uškrtil Noemi. Alebo aby jej dal na zadok. „No možno keby si prijala pomoc a netrčala v jednej z najnepokojnejších oblastí uprostred doslovného konca sveta, nemusel by som sa trmácať na iný kontinent, aby som zachránil tvoje nevďačné pozadie!“

Noemi mu ukázala prostredník. „No to si ma naozaj zachránil! Pri mojom šťastí si ma odchytili tie isté bytosti, ktoré mojich predkov prekliali! Povedz mi, o koľko bezpečnejšie sa ti to v tom mikromozgu zdá, než pomáhať ľuďom?“

Michel si rozstrapatil obvykle dokonale uhladené vlasy. Aj keď sa nad útlou Noemi týčil ako hora, absolútne ju to nevydesilo. „V mojom kráľovstve by ťa nikdy nedostali!“

Odfrkla si. „V tvojom kráľovstve by som už sedela za kráľovraždu a všetci by mi ďakovali!“

„Dievčatko, sotva by si v mojom paláci našla cestu na toaletu a naspäť!“

Noemi zafučala ako býk. „Buď si istý, že by som sa posnažila, len aby som ti v nej mohla vymáchať ten tvoj bledý ksicht!“

„Deti, deti. Prestaňte sa hádať,“ prišiel pokojný, hlboký hlas od vstupnej brány.

Všetci sa ako jeden otočili k dvom vysmiatym postavám opretým o stenu väznice.

„Opal, Helio!“ vykríkla Rebecca nadšene.

Dvaja cestovatelia v čase mali na sebe čierne obtiahnuté oblečenie a absolútne sa nezdalo, že by ich desil fakt, že sa nachádzajú v meste nahnevaného archdémona. Otec najvyšších upírov a najstarší upír na svete sa ležérne prešiel pomedzi cely, zatiaľ čo Opal cupkala popri ňom. Obaja sem prišli z čias neznámych, pridobre informovaní o dianí, ktoré sa ešte len odohrá, a poväčšine sa držali mimo, aby nezabránili kľúčovým udalostiam.

„Ako ste sa sem dostali?“ nechápala Amira.

Opal našla skrytý mechanizmus na stene a jedného po druhom oslobodzovala. „Sophie so Sachielom nás priviezli na svojom meste. Zatiaľ čo zabavili Bel a Joph, prerúčkovali sme sem na lane,“ prezradila im.

„Joph? To blonďavé je archanjel Jophiel?“ zvolal Lucifer.

Prikývla. „Nemáme veľa času. Musíme vás odtiaľto dostať než im dôjde, že tí dvaja len zdržiavajú.“

„Mesto je obohnané mágiou. Ani len my sa nevieme premiestniť,“ varovala ju Rebecca.

„To máme pokryté,“ uistil Rebeccu Helio a pobozkal ju na čelo na privítanie, keďže je manželkou jeho syna a kedysi ho zachránila pred krutou smrťou. „Mágia má hranice a za nimi sa vaše schopnosti obnovia. Len sa za ne musíme dostať.“ Viedol ich von na kamenné námestie, kde bolo rozložených niekoľko padákov.

„Snáď po nás nechcete aby sme zoskočili?“ zhrozil sa Stefan. „Niektorí z nás nemajú krídla a ani sa nevedia premiestňovať,“ pripomenul očividné.

„A niektorým z nás sa nemusí úplnou náhodou otvoriť padák a skončia ako žrádlo pre ryby,“ dodal Vasily s pohľadom upretým na Stefana.

Noemi si odfrkla. „Tohto tu by vyzvracali,“ ukázala na Michela.

Opal s Heliom na seba pobavene pozreli. „Vlastne je to komplikovanejšie. Keď skočíme, potrebujeme prečkať až po hranicu. Tam sa tí, ktorí sa vedia premiestňovať, musia zbaviť padákov a každý si vezme jedného z tých, ktorí túto schopnosť nemajú. A musíte to urobiť za letu.“

Všetkým klesli sánky.

„To vám stupídnejší plán už nenapadol?“ frflal Michel nespokojne.

„Zaplatím ak ho niekto premiestni na opustený ostrov,“ povedala okamžite Noemi.

Michel na ňu vyceril zuby.

„Deti, deti,“ zopakoval Helio, stále s úsmevom na perách. Čo vie a oni nie? „Môžete sa na chvíľu udobriť a dohodnúť?“

Rebecca zagúľala očami. „Vezmem si vás dvoch,“ povedala Heliovi s Opal.

„Och, nie. My zostávame. Je potrebné to s dievčatami hore vybaviť, raz a navždy. Ale nie keď majú rukojemníkov,“ ozrejmil jej Helio.

„Ste si istí?“ obávala sa Winter.

Prikývli. „Skutočne nepotrebujeme, aby sa medzi sebou bili spojenci. Bel aj Joph sú len zmätené. Takže, ako sa rozdelíte?“

Winter si povzdychla. „Ja si beriem tamtých rozhádaných manželov,“ ukázala na Vasilyho so Stefanom.

„No dovoľ!“ prišlo jednohlasne.

„A ja tamtých,“ pridala sa Rebecca, kývnuc Noemi a Michelovi, ktorí tiež nahodili vražedné pohľady. „Lucifer, máš Amiru?“

Démon prikývol. Amira síce je schopná premiestňovania, ale nie za takýchto pohnutých podmienok. Je mladá a stále len trénuje.

„Po nás si prídu kone,“ dodal Hlad.

„Výborne!“ zatlieskala Opal. „Dostaňte sa na Severný pól a len čo sa všetko vyrieši, pošleme za vami aj Sophie so Sachielom.“

„Ste si istí, že to vyjde? Sú to archanjeli a archdémoni,“ varoval ich Lucifer. „Moje sestry.“

Opal ho pohladila po ramene. „Čoskoro sa s nimi budeš môcť porozprávať. Ver mi, ony nie sú tie, ktoré zradili, aj keď to tak nevyzerá.“

Démon nemal na výber len veriť tým, ktorí budúcnosť videli a zažili. Prikývol a pripásal si padák. Ostatní ho nasledovali a nechali sa odviesť k nenápadnému zrázu na opačnom konci mesta, kde jeden po druhom pozoskakovali v ústrety chladnému oceánu.

 

 

Bel, Joph, Sophie a Sachiel sa ocitli v patovej situácii. Stáli oproti sebe a hádzali po sebe ťažké argumenty ohľadom ich samotnej existencie.

„Neexistuje sila protichodná našej,“ hádala sa Bel. „My sme chaos a rovnováha v jednom.“

Sophie neustúpila. „Ste hmota. Hmota je eliminovateľná. Každý protón má antiprotón. Vesmír tak rozhodol. Ja to nezmením.“

„Blafuješ.“

„A ako podľa teba prežila sťatie hlavy, drahá sestrička?“ zavrčal Sachiel. „Čo si, mimochodom, ešte vybavíme!“

Bel zovrela pery.

Sophie si prekrížila ruky na hrudi. „Fakty sú nasledovné. Nielenže by ste sa mali obávať či je váš protiklad vôbec na vašej strane alebo aspoň ochotný si vás vypočuť, ale ešte k tomu som tu ja, ktorá som nikdy neprisahala nezničiť vaše predrahé ľudstvo. Môžete veriť dvom veciam – že ako bývalý človek mám v sebe dosť dôstojnosti sa k niečomu takému neznížiť a obetovať vlastnú existenciu keby sa o to pokúsil Sachiel; alebo ma majte za tú, ktorá to urobí v momente keď mňa, Sachiela, Amiru alebo Lucifera opäť ohrozíte. Oboje mi vyhovuje.“

Bel s Joph boli zahnané do kúta. Ako sa sem dostali? Zastavili vojnu na nebesiach, spacifikovali silu samotného vesmíru a teraz ich odzbrojí niekto, koho vek má úbohé dve cifry?

Sachiel hrdo krivil pery. Och, ľudstvo nemalo ani poňatia akú silnú osobnosť u seba malo a takmer ju zabilo. Sami sa odsúdili a už o tom viac nepochyboval. Keby Sophie dostala šancu viesť čo i len jeden národ, možno by naklonila váhy skazy preč od nutnosti zásahu Jazdcov. Premýšľal koľko takýchto jedinečných bytostí ľudstvo zničilo a ukrylo, len aby mocní viac mocneli.

„Sachiel stál na strane nepriateľov,“ povedala Joph trpko. „Plánoval vyhladiť ľudí. Boli sme tam. Videli sme to. A ty sa ho zastávaš?“

„Nie. Zabijem ho v momente keď sa o to pokúsi,“ zahlásila Sophie jednoducho.

Sachiel mal tohto šialenstva akurát dosť. „Ja si nič nepamätám!“ rozhodil rukami. „Nemám rád ľudí, ale nedám si tú námahu ich ničiť. Ak som to plánoval kedysi, musíte sa zmieriť s faktom, že som sa zmenil. Boli to miléniá, sestričky. Ľudia sa menia v rozmedzí dekád. Vaša snaha sa zrejme vyplatila. Vymazali ste nám pamäť a dali nám novú identitu. Tá sa vyvinula. A zmenila nás. Videl som vrahov, videl som genocídy. Videl som manipulantov. Videl som zlo a nebudem ho nasledovať.“

„A veriť ti máme pretože...“ nadvihla obočie Bel.

„Pretože hovorí pravdu,“ prišla odpoveď spoza nich.

Ženy sa v momente otočili a zalapali po dychu, keď do nich narazila jedinečná energia dvoch cestovateľov v čase. Opal s Heliom dostali svojich spojencov do bezpečia a okamžite pribehli na pomoc Sophie so Sachielom.

„Čo ste zač, sakra, vy?!“ vykríkla frustrovaná Joph.

Helio s Opal prešli k dvojici archanjelov, v tvárach pokoj. „Prišli sme z budúcnosti,“ vysvetlil upír. „Budúcnosti, kde poznáme vás obe, archdémon Belphegor a archanjel Jophiel.“

Sachiel zamrkal. „Joph? Si to ty?“

Joph mávla rukou. „Ako ste sa sem dostali?“

„To je extrémne dlhý príbeh,“ povedala Opal. „Radi vám ho porozprávame, ale toto šialenstvo musí prestať. Sophie a ani Sachiel nie sú vašimi nepriateľmi. Ani Lucifer s Amirou.“

„Na základe akého dôkazu?“ dožadovala sa Joph.

Helio sa zhlboka nadýchol. „Pretože v našich časoch robili všetko čo mohli, aby pomohli ľuďom a hlavne nesmrteľným zastaviť toho, kto túto vojnu skutočne započal.“

„Kto to bol?“ otočil sa k nemu Sachiel.

„To dodnes nevieme. Vedeli sme však, že sa znovu o niečo pokúša. Príchod Jazdcov mu dodal povzbudenie. Vedel, že sám osem miliárd nevyhladí, ale v chaose ktorý nastal sa o to znovu pokúša. Nevieme ako, nevieme kto, ale je medzi vami a tiež nezabudol. Tým sme si takmer istí. A ak nám neveríte, zavolajte hoci aj armádu vlkolakov, ktorí vám naše slová potvrdia,“ odkázal sa upír na rasu, ktorá ako jediná vycíti klamstvo.

„A tiež vieme, že ste to neboli vy, kto všetkým vymazal pamäť,“ dodala Opal, čím si získala plnú pozornosť oboch žien. „Mysleli ste si, že ste boli zradené, ale opak je pravdou. Váš spojenec bol odhalený a obetoval sám seba, aby misiu dokončil.“

Joph to nevydržala, urobila dva kroky vpred a zatriasla Opal. „Kde je? Kto nás odhalil? Hovor!“

Opal sa jej rázne vytrhla. „Uveríš mi ak ti poviem, že len došlo k nedorozumeniu? A ak zasiahneme, svet bude v ešte väčších problémoch?“

Joph naprázdno preglgla.

„Vrátia sa. Vaši bratia a sestry sa vrátia, silnejší než predtým. Múdrejší než predtým. Ale tak ako Sachiel, musia sa oslobodiť sami. Jediné čo vám môžem so stopercentnou istotou povedať je, že váš spojenec vás nezradil. A ten ktorý začal vojnu je záhadou aj pre nás. Stretli sme sa s vašimi súrodencami. Sú blízko. Ale ak budete naďalej bojovať proti Sachielovi alebo Luciferovi, len to viac povzbudí toho, kto vás rozdelil už na počiatku,“ dohovárala jej Opal. „Prestaňte s týmto ťažením. Dcéra Jakuba a ani Sophie by nikdy nedovolili svojim partnerom urobiť to, z čoho ich obviňujete.“

Z Bel a Joph sa vytrácala všetka sebaistota. Sophie to videla. Podišla k nim. „Po tisíckach rokov ste našli svoju rodinu. Nechcete sa znovu spoznať? Nechcete vidieť ako žijú nesmrteľní? Byť opäť obklopení svojimi?“

Joph ustúpila a Bel ju nasledovala. Stále boli obozretné.

„Choďte,“ povedala nakoniec Jophiel. „A vezmite so sebou aj väzňov.“

Opal sa nevinne zazubila. „Tí sú už preč.“

Démonka a anjel ju spražili pohľadmi.

„Nemajú s vašou vojnou nič spoločné. My dvaja sme ochotní zostať a detailnejšie sa pobaviť o tom, čo vieme. To je naša ponuka,“ povedal Helio, naďalej pokojný a vyrovnaný.

„Fajn,“ precedila pomedzi zuby Bel. „Padajte!“ ukázala na susedné mesto.

Sophie v obavách pozrela na dvojicu, ktorá im prišla na pomoc.

„To je v poriadku,“ uistil ju Helio. „Poznáme ich, hoci ony nás nie. Budeme v bezpečí. Ozveme sa neskôr. Choďte.“

Sachiel vzal Sophie za ruku a spoločne sa vrátili do jeho – ich – mesta. Opal s Heliom im povzbudivo zamávali na rozlúčku a Sachiel zamieril s celým kolosom naspäť do Francúzska.