Úsvit archanjelov 27

 

Winterin palác bol neprirodzene tichý. Podozrivo tichý. Sachiel urobil niekoľko krokov vpred v trónnej sieni a inštinktívne postrčil Sophie za seba. Nikde necítil jedinú životnú energiu. Kam všetci zmizli?

„Sachiel?“ Sophie mu zovrela ruku.

„Sú preč,“ šepol, akoby sa obával že ich niekto začuje.

„Ako preč?“ preľakla sa.

To keby vedel! Zamieril ku komnatám a prehľadal aj salóniky, ale nikde nevidel známky boja. Žeby odišli dobrovoľne? Bez upozornenia? A prečo by opustili bezpečie paláca?

Vysvetlenie našli až v jedálni. Na stole na nich čakal tablet s video odkazom.

V zábere sa objavil vyzbrojený Vasily a zaostril na malú armádu za ním – Lucifer, Amira, Mor, Hlad, vládkyne a Stefan, všetci po zuby ozbrojení a oblečení do boja.

„Sachiel a Sophie, ak vidíte tento odkaz, sme preč. Prosím nepanikárte, nepokúšame sa vás zradiť. Nastalo však niekoľko... neočakávaných udalostí.“

„Michel je už druhým týždňom nezvestný,“ povedala ustaraná Amira. „Mal ísť po Noemi, ale ani jeden sa neozýva. Obávame sa, že ich majú tie dve šialené a musíme sa aspoň pokúsiť ich nájsť a zachrániť.“

Slovo prevzal Lucifer. „Nemyslite si, že nevieme ako neskutočne vás zožiera vina za to, čo sa stalo. Nesmiete sa obviňovať. Nič z tohto by ste nezastavili a my všetci za vami stojíme pretože chceme, nie pre to, že musíme. Chceme aby ste boli šťastní a preto sme sa rozhodli pomlčať o situácii. Prosím, neurobte hlúposť. Vrátime sa len čo to bude možné a palác je obohnaný dostatkom mágie, aby vás ochránila pred Bel a jej kamarátkou.“

Nasledovalo niekoľko inštrukcií od Vasilyho ako v prípade núdze kontaktovať najvyšší dvor, jeho kráľovstvo a Tajnú políciu.

Sachiel nahnevane odhodil tablet. Sophie zatínala päste.

„Sachiel, neviem presne čo si mysleli že robia, ale s istotou viem povedať, že sú v maléri,“ povedala bez váhania.

Archanjel prikývol. „Toto musí skončiť. Ideme za Bel!“

 

 

 

Jophiel vyšla z temníc, kde držali všetkých zajatcov a kopla do seba tri panáky vodky, ktoré jej Bel pripravila v salóniku. Nachádzali sa v Belinom meste, momentálne ukrytom uprostred Indického oceánu. Uniesť Noemi Shafirovú sa ukázalo ako tvrdý oriešok, pretože jej na pomoc prišiel Michel Francúzsky – prekvapivo mocný kráľ z Európy. Museli ich zobrať oboch a sotva sa im podarilo dostať ich do ciel, zjavila sa malá armáda na čele s Amirou Shafirovou, ktorá bojovala tvrdo, ale Bel s Joph nakoniec zvíťazili a všetkých napchali do ciel pod úrovňou terénu. Problémom bolo, že absolútne netušia čo teraz. Chceli len zastaviť Sachiela a teraz majú na krku veľmi mocné a veľmi naštvané bytosti. A dvoch neskutočne otravných upírov, ktorým sa nezavrú ústa!

„Myslíš, že keby sme ich zavreli do jednej miestnosti s jednou zbraňou, pozabíjajú sa?“ prskla Joph na adresu Vasilyho a Stefana.

„Nemám problém zaškrtiť ich osobne,“ zašomrala Bel.

Obe ženy na seba pozreli.

„Prehnali sme to, hm?“ konečne priznala Joph.

Prehnali to katastrofálne. Uniesli vládkyne ročných období, dvoch Jazdcov, vlastného brata s partnerkou, dvoch upírskych kráľov a dvoch ďalších nesmrteľných.

„Napadá ti čo teraz?“

Obe však boli v koncoch.

 

 

 

Sachiela mierne desil Sophien výraz v tvári, keď sa blížili k Belinmu mestu nad oceánom. Jeho mesto obe ženy opustili, preto ho znovu mohol použiť. Naskočili naň a len čo sprevádzkovali špeciálny senzor, vydali sa v ústrety novej katastrofe. Tentokrát šli prosiť o pomoc na najvyšší dvor upírov, ktorý bol v panike z toho, že stratil kontakt s jednou z kráľovien. Najvyšší kráľ Alec bol takmer bez seba. A zohnal prvotriednu pomoc. Jedinú pomoc, ktorá by presvedčila bytosti ako sú archanjeli a archdémoni.

Druhou možnosťou bola Sophie. Sophie, ktorá má naďalej moc mávnutím ruky ukončiť život ľudstva. Nechcela sa k tomu uchýliť, ale Sachiel pochopil, že to urobí bez váhania.

Zrejme by ho to nemalo vzrušovať, ale s tým prísnym výrazom, v kráľovskej róbe z najjemnejších materiálov bola neskutočne atraktívna. Ako jej moc silnela, volala tú jeho. Volala Sachiela. Prehovárala k nemu.

V určitej chvíli bola jej sila tak koncentrovaná, že sa Sophie zachvela a z chrbta jej vyrástol pár masívnych krídel. Prekvapene sa obzrela, stojac na pristávacej ploche najvyššej budovy, zatiaľ čo Sachiel sa vracal z poslednej rýchlej porady so spojencami, ktorí nateraz musia zostať ukrytí.

Sophiene krídla sa zaleskli na slnku. Zdali sa takmer priesvitné, ale začala z nich stúpať para.

Ľad.

Jej krídla sú z číreho ľadu.

Sachiel k nej hrdo podišiel a roztiahol svoje snehové. Dvaja vládcovia mesta sa chytili za ruky, blížiac sa k nepriateľovi.

„Keď toto skončí, mám v pláne si to s tebou rozdať aj s tými krídlami,“ oznámil jej, akoby hovorili o počasí.

Sophien dych sa zrýchlil a napriek absolútne zúfalej situácii zvlhla. Mať krídla bol zvláštny pocit, ale nie nepríjemný. Dokonca sa zdali byť podivne... citlivé. Krémová róba jej zaviala okolo kolien. Nikdy v živote sa necítila mocnejšia. Pootočila hlavu k svojmu anjelovi. „Keď toto skončí, chcem si zajazdiť,“ odvetila rovnako nonšalantne. „Priamo na tejto plošine.“

Sachielove oči sa rozšírili a jeho vlastná róba sa v oblasti rozkroku pohla. Naprázdno preglgol a musel odvrátiť pohľad. „Druhé kolo v celách pod palácom. Mám tam reťaze a okovy.“

Sophie sa takmer podlomili kolená. Ešte nikdy nebola spútaná za účelom, ehm, hrátok, ale zistila, že trauma zo sanatória sa preliala do túžby byť bezmocná a zviazaná. Kristina ju varovala, že to môže nastať. Zdrapla Sachiela za golier a pritiahla si ho k dlhému bozku. Ich krídla sa o seba obtreli, čo v oboch vyvolalo chvenie.

Neochotne sa od seba odtiahli.

Belino mesto bolo na dohľad. A obe ženy už čakali na jeho okraji. Sachiel so Sophie sa zniesli k zrázu, kde sa mestá dotkli, a užívali si šokovaný výraz démonky a anjela, keď ju uvideli.

„Prekvapko,“ povedala Sophie.

Joph mala ústa dokorán. „Čo si zač?!“

Sophie zdvihla bradu, keď prešla do jej mesta. „Tvoja nová sestra. Veľmi vytočená sestra,“ dodala.

„Vylúčené!“ zvolala Bel.

Sophie mávla krídlami. „Naozaj? No tak. Sústreďte sa. Čo zo mňa cítite?“ nadvihla kútiky pier. „Som nový archanjel. Vesmír ma premenil.“

Bel sa v ruke zjavil meč. „Tak to poďme overiť!“ rozbehla sa k Sophie a zahnala sa.

Meč bol zastavený žezlom, ktoré si privolal Sachiel, aby ochránil Sophie. „Raz si mi ju už vzala, druhý raz to nedovolím!“ povedal tvrdo. „Prestaň útočiť, Belphegor!“

Bel sa zháčila. Potom si uvedomila ako sa museli dovtípiť jej identitu. Odhodila meč a zavrčala na oboch. „Raz som ťa už uväznila. Plánujem to urobiť znovu.“

„Urob to a tvojím problémom sa stanem ja!“ vyhlásila Sophie. „Tvoje najdrahšie ľudstvo je krehké. A keď som nahnevaná, moja moc môže byť nestála... Čo ak ho omylom... ukončím?“ Hlas mala sladučký ako med. Nebezpečne sladký.

Joph stiahla Bel k sebe. „To nemôžeš! Zložili sme prí-“ Konečne pochopila. Vydesene zalapala po dychu.

Sophie sa len viac usmiala. „Takže keď sme si konečne vysvetlili kto tu skutočne má kontrolu,“ začala, „poďme si zhrnúť vaše možnosti. Pustíte našich spojencov a ja nebudem musieť experimentovať so svojou mocou. Dáte nám pokoj a ja vám nebudem znepríjemňovať život. Dcéry Jakuba budú zrejme naštvané viac – radím vám udobriť si ich iným spôsobom. Napríklad informáciou kto ich preklial.“

Joph si znechutene odfrkla. „Skutočne? Ako človek sa zastávaš tohto tu?“ ukázala na Sachiela? „Nebyť nás, celý tvoj rod neexistuje.“

„Nebudeme sa tváriť že by to bola strata,“ zašomrala Sophie trpko, potom pokrútila hlavou. „Vymazali ste mu pamäť.“

„Aby nepokračoval v tom, čo mal v pláne aj s jeho druhmi!“ rozhodila rukami Joph.

„Ale ja si to nepamätám!“ Aj Sachiel podráždene rozhodil rukami. „Nemám poňatia prečo som to chcel urobiť!“

Bel ho spražila pohľadom. „A to ti máme veriť? Spomenul si si na vlastnú identitu. Zhodou okolností ale nie na to, čo si stváral pred tisíckami rokov?“

„No tak ste asi posrali to mazanie spomienok. Ako ste to vôbec urobili?“

Ženy zovreli pery.

„Pustite našich spojencov,“ vrátila sa Sophie ku koreňu problému.

„Nie!“ vyhlásila Joph.

Sachiel si trel spánky. „A čo chceš dosiahnuť, hm? Držíš najvyššiu kráľovnú upírov. Dvoch lokálnych kráľov. Jazdcov. Nášho vlastného brata!“

Bel urobila krok vpred, ale akosi sa zdalo, že má zo Sophie hrôzu. „Nevieme kto nás zradil. Vieme však kto bol proti nám. Už si tento svet poničil dosť, Sachiel. Je v chaose aký ešte nikdy nenastal.“

„Ten chaos by nastal aj bezo mňa. Hovorili ste aspoň s Luciferom? Hovorili ste vôbec s niekým o tom, čo sa odohralo za posledných pätnásť rokov? Viete kto vládne nebesiam? Čo sa stalo s nesmrteľnými? Máte aspoň nejaký kontext?“

Ticho.

„Napadlo vám dvom expertkám, že Sachiel nemusí byť jediný?“ začala Sophie vážne. „Ak si spomenul on, mohli si spomenúť aj tí, ktorí skutočne začali toto ťaženie proti ľuďom.“

Joph uhla pohľadom. Tohto záveru sa báli.

„A ak by za všetkým stál Sachiel, nemyslíte že by už zháňal svojich starých spojencov? Napriek tomu spojil sily s Luciferom, ktorý vždy stál na strane ľudí. Och, a ešte jedna vec. Ak by aj Sachiel skutočne stál na nesprávnej strane, nedržal by pri sebe mňa. Pretože ďalšia novinka, sestričky. Už nie ste nezničiteľní. Vesmír na Zem poslal vaše protiklady a ja teraz mám moc Sachielovu existenciu eliminovať. Takže byť vami, oveľa viac sa trápim faktom, že niekde tu pobehujú vaše Nemesis – vaše protiklady. Vaša smrť.“