Úsvit archanjelov 17

 

Sachiel sa bál čo i len pohnúť. Stále mal roztiahnuté krídla, z ktorých na zem padali malé snehové vločky. Stálo ho všetko úsilie nerozbehnúť sa k nej aby sa uistil, že už nie je zranená a nič ju nebolí.

Bombardéry nad nimi podnikli ďalší útok a on vôbec nereagoval. Je v obkľúčení vojenských lietadiel a ním to ani nehne! Koľko moci v sebe skrýva, že si môže dovoliť ignorovať ľudské stroje schopné ničiť mestá?

Anjel k nej natiahol ruku.

Sophie urobila dva váhavé kroky vpred. Čo sa stane ak sa ho dotkne? Už sa ho predsa dotýkala. Ale vtedy to bol len neškodný, mierne šialený Alejandro. Takmer vystrašene vložila svoju dlaň do jeho. Sachielovo zovretie bolo teplé a jemné. Riskla ďalší krok a ocitla sa v jeho objatí. Pozrela mu do tváre a všetky emócie z ich posledných spoločných chvíľ sa predrali na povrch – strach, bezmocnosť, zúfalstvo, bolesť. Oprela sa mu o hruď a rozplakala sa.

Sachiel ju pevne podoprel. Pohladil ju po vlasoch a privrel oči, ako ju pri sebe držal. „Šššš,“ tíšil ju pokojne. „Si v bezpečí. Nikto ti viac neublíži,“ šepkal.

Rozplakala sa ešte usedavejšie. Ešte nikdy sa za ňu nikto nepostavil. Bol to pocit, ktorý jej mozog nedokázal spracovať.

Lucifer vzal Amiru za ruku a diskrétne ju odtiahol mimo dohľad, aby mala dvojica súkromie.

Trvalo dlhé minúty, kým sa Sophie upokojila a Sachiel ani na chvíľu neuvoľnil svoje zovretie. Keď k nemu znovu vzhliadla, v tvári mala vpísaných milión otázok. Roztrasenou dlaňou ho pohladila po jemnej, bledej tvári. „Konečne vyzeráš... nie rozpoltene.“ Chaos a zmätok sa z jeho sivých očí nadobro vytratili a nahradil ich zvláštny pokoj. Istota.

„Volám sa archanjel Sachiel,“ predstavil sa jej a pobozkal ju do dlane, aby sa netriasla. „Som energia z počiatkov vesmíru zhmotnená na Zemi a spútaná s ľudstvom.“

Takže to skutočne nebolo blúznenie. Vesmír k nej prehovoril. „Zachránil si ma.“

Pokrútil hlavou. „To ty si zachránila mňa. Vďaka tebe som si spomenul.“ Pohladil ju po vlasoch. „Keď som ťa videl umierať... bezbrannú... bez možnosti utiecť... bez nároku aspoň na spravodlivý súd...“

Striaslo ju.

Sachiel privrel oči, aby sa upokojil. „Musel som ich zastaviť. Podradné opice neschopné kritického myslenia,“ zavrčal na adresu ľudí.

Sophie jeho slová mierne znepokojili. „Som jedna z nich,“ pripomenula mu.

„Si extrémna výnimka.“ Pobozkal ju do vlasov.

Znepokojenie sa stupňovalo, ale rozhodla sa neprikladať mu priveľký význam vzhľadom k tomu, čím si za posledné týždne prešli. „Čo bude teraz?“ pozrela na oblohu, kde prelietala formácia lietadiel.

Sachiel tiež vzhliadol. „Netuším. Bol som rozzúrený, nepremýšľal som. Potreboval som ťa zachrániť a zastaviť ich a odrazu...“ Odrazu je tu, vo svojom meste a zanechal svet neskutočne zmätený.

Sophie sa ho pevne držala. Jeho teplo ju upokojovalo. „Toľko vecí mi nedáva zmysel,“ vzdychla.

Nuž, to sú dvaja. „Všetko ti vysvetlím.“ Mávol krídlami. „Desím ťa, Sophie?“

Zamyslela sa. Desí ju? Možno trochu. Ale nie je to nepríjemný strach, ktorý cíti. Nemá nutkanie utiecť. Sachielova energia ju priam volala a jeho prítomnosť v nej vyvolávala dodnes neznámy druh pokoja. „Desí ma nepoznané,“ odpovedala po pravde.

Sachiel sa usmial a ten úsmev ju zahrial rovnako ako jeho objatie. „Spoznáš toho mnoho,“ sľúbil jej.

Áno, s tým už tak nejako počítala. „Môžeš začať vysvetlením, kde sa to nachádzame?“

Sachiel ju vzal za ruku a odviedol k zrázu pristávacej plochy. Sophie sa z tej výšky zakrútila hlava. Nielenže boli vysoko ako mesto nad povrchom, boli aj vysoko v rámci lietajúceho mesta. Budova, na ktorej sa nachádzali, bola priamo v strede a zdala sa byť vyššia než Burj al Arab. „Toto je moje mesto,“ povedal archanjel jednoducho. „Bolo postavené približne v dobách, keď sa podmienky na Zemi začali podobať dnešným, milióny rokov dozadu. Je tvorené mágiou a pokročilou technológiou za hranicami ľudského chápania. Ja a mojich trinásť bratov a sestier sme mali každý jedno. Je to naše kráľovstvo.“

Kráľovstvo so všetkým, čo k tomu patrí, pomyslela si Sophie. Všetko vyzeralo tak majestátne, že aj najluxusnejšie paláce a orientálne mestá oproti tomu bledli. „Kde sú tvoji súrodenci?“

Sachiel posmutnel. „Pred štrnásť tisíc rokmi sme sa rozhádali a rozišli. Nie som si istý, čo nasledovalo, pretože sa zdá že nám niekto upravil alebo vymazal spomienky. Preto som bol pološialený. Spomínam si ako som utekal pred... niečím. Silou, ktorá pokryla planétu a vzala mi identitu. Pamätal som si len útržky svojho života a keď som si trochu spomenul, ešte viac mi preskočilo. Je to... dlhá história,“ povzdychol si.

Sophie mu pozrela do očí, v ktorých aj za týchto okolností dokázala nájsť mier. „Ako je možné, že si si odrazu spomenul?“

Sachiel naprázdno preglgol a pritisol ju bližšie k sebe. „Keď som ťa videl umierať, moja myseľ to nevydržala. Tú neprávosť, násilie, bezmocnosť. Myslím, že moje podvedomie konečne pochopilo, že je čas.“ Jemne ju pohladil po líci. Predstava, že by to líce bolo chladné a bez života ho naplnila hnevom a odhodlaním. Sophie sa nikto nikdy viac nedotkne!

Sophie vedela, že by mala cítiť mnoho vecí. Strach, neistotu a zdravú dávku hrôzy. Sachielove slová však mali iný účinok. Tak ako on, aj ona bola dlhé roky stratená a aby sa nezbláznila, musela sa odstrihnúť od emócií, ktoré sa po prvý raz vracali. Pretože aj keď sa nachádzala v lietajúcom meste obklopená bombardérmi, vedela že je v bezpečí. A zdá sa, že skončila v náručí jednej z najmocnejších bytostí vesmíru.

Ona.

Bohaté dievčatko poslané na trýzeň a smrť. Zastrelené pre túžbu po peniazoch.

Celým telom sa pritisla k svojmu anjelovi, ich tváre len pár centimetrov od seba. Spomenula si na ten krátky moment vášne keď sa museli ukrývať a prespávať v stane a jej telo ožilo. Jej dlane začali pomaly blúdiť po Sachielovom chrbte, až narazili na krídla. Zľahka pohladila chladné perie. Skutočne bolo zo snehu.

Sachiel zastonal. Krídla sú pre všetky bytosti vysoko citlivé. Sophiene jemné dotyky mali silný účinok. Zrýchlil sa mu dych a sklonil hlavu. Ich pery sa takmer dotýkali. Zahákol si prsty do jej hebkých vlasov a naklonil jej hlavu, aby odhalil hladký, zraniteľný krk. Je možné, že by po ňom túžila aj po všetkom, čo sa dozvedela? Dýchol jej na pokožku, z čoho sa zachvela, ale nepokúsila sa odtiahnuť.

Sophie privrela oči. Potreba dotýkať sa Sachiela sa stupňovala, až to prešlo do fyzickej bolesti. Boli vždy jej zmysly tak silné? Zúfalo čakala kedy prekoná tie posledné centimetre a konečne ju pobozká. Na čo čaká? Utiekli spoločne z blázinca. Prekročili hranice niekoľkých štátov. Utekali pred políciou, strieľali po nich a Sachiel pre ňu odhalil svoju existenciu.

Poslal svet na cestu deštrukcie.

Kvôli nej.

Stála mu za to.

Stiahla dlane z jeho krídel a presunula ich na pevnú hruď, ktorú majetnícky pohladila. „Prečo si ma zachraňoval, Sachiel?“ zašepkala mu do ucha.

Archanjel jej zovrel stehno a potiahol, až sa jej citlivý stred dotkol jeho bokov. Sophie sa podlomili kolená, ale včas ju zachytil. „Pretože patríš do tohto mesta a nie medzi ľudí,“ odvetil hlbokým hlasom a napol krídla. „Drž sa.“ Bolo to jediné varovanie, ktoré dostala než vzlietol. Držať sa však nemusela, pretože celá jej váha spočívala v jeho zovretí. Zvýskla prekvapením.

Sachiel preletel k susednej veži s rovnakou pristávacou plochou a dostal ich do jeho komnát zdobených zlatom a červeným zamatom. Spálňa mala rozmery olympijského bazéna a posteľ pri opačnej stene by sa nevošla do priemernej obývačky moderných bytov. Po stenách sa plazili neznáme rastliny a podlahu pokrýval smiešne mäkký koberec.

Sophie bola stále v šoku, keď anjel stiahol krídla a mávnutím ruky urobil z priesvitnej steny, slúžiacej ako vstupný portál, nepriehľadné sklo. Ďalší šok prišiel, keď bola tvrdo pritlačená o stenu s rukami nad hlavou. Sachiel ju uväznil a jej sa to páčilo. Tvrdo ju pobozkal. Všetky jej zmysly zapriadli spokojnosťou.

„Chceš sa na malú chvíľu ocitnúť v nebi, človiečik?“ zašepkal jej na pery.

Sophie nadvihla kútik pier. „Tam už predsa som.“

Anjel jej prešiel voľnou dlaňou po odhalenej pokožke krku a hrude, až sa dostal k lemu voľných šiat. Jediným pohybom ich roztrhol akoby boli z krehkého papiera. Sophie zhíkla, ale celá sa prehla smerom k nemu. Z akéhosi perverzného dôvodu ju to vzrušilo. Sachielove ruky na jej tele ju zahrievali. Privrela oči. V jednej chvíli jemne masíroval jej plné prsia, o chvíľu neskôr už prehmatával lákavé pozadie, ktoré pričasto lákalo jeho pozornosť. Sachiel si sotva spomínal kedy naposledy držal v náručí ženu. Alebo kohokoľvek iného. Teplo jej tela bolo opojné a chcel ho cítiť viac. Stačila jediná myšlienka a všetko jeho oblečenie zmizlo. Pokožka sa dotkla pokožky a Sophiene oči sa prudko otvorili.

Jej anjel pred ňou stál úplne nahý. Jeho biela pokožka a biele vlasy kontrastovali s jej tmavšími črtami. Na rozdiel od Lucifera, Sachiel bol štíhlejší a pružnejší. Éterickejší. Nadpozemskejší. Sophie neodolala a položila mu obe dlane na hruď. Prudko sa nadýchol.

„Chceš čosi vedieť o anjeloch?“ zamrmlal a zovrel obe jej zápästia.

Sophie zvedavo zdvihla pohľad a sekundu na to bola zvrtnutá a pritlačená chrbtom k mocnému telu, zatiaľ čo pred ňou sa na stene zjavilo zrkadlo. Celá očervenela keď uvidela ako stojí v Sachielovom náručí, rozhorúčená a mierne roztrasená. Anjel ju napriek jej výške o hlavu prevyšoval, až pri ňom vyzerala drobná. Sachiel sa na ňu usmial a odhrnul jej vlasy z krku, aby ho mohol pobozkať a jemne sa doň zahryznúť.

„Všetky tie ľudské povedačky o tom akí sme čistí a nevinní...“ Jednou rukou jej prikryl kľúčnu kosť, druhou cestoval nižšie a nižšie, až sa dostal medzi stehná, ktoré až príliš ochotne roztvorila. „Ako sa neoddávame slastiam...“ Pobozkal aj druhú stranu krku. „Sú výmysel.“

Sophie zastonala. Sachielove prsty našli jej klitoris a ona sa na všetko musela pozerať v zrkadle. Na svoj výraz, na Sachielov za normálnych okolností desivý úsmev, na všetko čo jej robil.

„Kto podľa teba naučil bohov orgiám?“ šepkal takmer výhražne, zatiaľ čo sa pohrával s najcitlivejšou časťou jej tela. A vedel veľmi dobre, čo robí. Sophie sa roztriasli kolená a jednou rukou sa musela oprieť o zrkadlo.

Sachiel si užíval pohľad na jej tvár. Sophie si vždy pamätal napätú, plnú obáv. Chcel vidieť ako vyzerá uvoľnená. A chcel počuť svoje meno z jej pier, ideálne vo forme stonov, ale uspokojí sa aj s výkrikmi. Nenútene pokračoval v predohre, zapájajúc len prsty, aby pripravil jej telo na pokračovanie. „A neboli to ľudia, kto prvý objavil mnohonásobné orgazmy,“ dodal.

Sophie sa z hrdla vydralo podivné kňučanie. Potrebovala pauzu, time-out, ale Sachiel ju mal vo svojej moci. Jeho pohyby sa zrýchľovali a keď sa pokúšala vyhnúť tej ostrej intenzite, ktorá ju zbavovala kontroly, len ju k sebe viac pritlačil. Ani len nevyzeral, že sa akokoľvek snaží alebo prehnane sústredí. Ona sa pred ním rúcala a on nebol ani zadýchaný.

„Sachiel!“ vykríkla v panike. Kolená sa jej podlomili, ako jej centrom vystrelil sladký kŕč. Už takmer zabudla aký je to pocit. Lapala po dychu a nebyť Sachielovho pevného objatia, dávno je na zemi.

Keď sa jej podarilo spamätať, pozrela na svojho anjela v zrkadle a videla len viac a viac intenzity smerovanej na ňu. Sachiel neskončil. Naprázdno preglgla a nechala sa uložiť na mäkkú posteľ. Sachiel sa preplazil nad ňu a zaútočil na jej pootvorené pery. Stiahol krídla, aby mu nepridávali na váhe a Sophie zaborila ruky do jeho hladkých vlasov. Len čo sa jej vrátil aspoň kúsok sily, zatlačila proti nemu a pretočila ich, aby bola nad ním. Sedela na jeho bokoch, centimetre od pevnej mužnosti, ktorá bola dôkazom že aj on si užíval predstavenie v zrkadle.

Sachiel ju pobozkal do dlane, čo pre ňu bolo neskutočne upokojujúce gesto. Dovolila si pohladiť ho po pevnej hrudi a bruchu, najskôr rukami a neskôr opatrne perami. Sachielovo spokojné mrmlanie jej dodalo odvahu. Dostala sa až k pripravenej tvrdosti a na skúšku ho tiež pobozkala na špičku. Tentokrát Sachiel zastonal a spevnel ešte viac. Pošteklila ho teda jazykom a zdá sa, že ho obrala o kontrolu, pretože ju odtiahol, znovu ich pregúľal a v jeho tvári videla boj o kontrolu. Skazene sa usmiala.

„Obrala som snáď veľkého zlého anjela o sebaovládanie?“

Sachiel zavrčal. Ako nespokojné mača. „Naopak, drahá.“ Roztiahol jej stehná a presunul sa medzi ne. „Zaujala si šelmu.“ Oblizol si pery a sekundu na to bol jeho jazyk na Sophienom stále citlivom klitorise. Mladá žena si musela pritisnúť ruky na ústa, aby utlmila výkrik. Anjelov útok neprestával kým sa znovu neroztriasla vyvrcholením. Sophie na malú chvíľu uvidela všetky hviezdy vesmíru. Prudko dýchala a mysľou jej prebehol nápad úteku pred Sachielovou intenzitou. Toto predsa nemôže prežiť v zdraví. Na druhej strane, už vstala z mŕtvych. Prečo to neosláviť?

Sachiel spokojne pozoroval svojho človiečika vznášať sa v opare vášne. Toto je osobnosť, ktorú ľudia takmer zničili. Sila, ktorá priviedla späť samotného archanjela. Nežne ju vzal za ruku a posadil sa, aby ju obkročmo stiahol na seba. Mohol tak objať celé jej telo a pozerať sa jej do očí.

Sophie im spojila čelá. Toľko spoločne bojovali o prežitie... sotva jedli, spali na prapodivných miestach, utekali. A teraz sú uprostred tej najluxusnejšej spálne akú kedy videla, a to je čo povedať na dedičku impéria, zatiaľ čo celý svet sa ich bezúspešne pokúša zničiť. Slobodní ako nikdy predtým.

Sachiel jej prstom prešiel po perách. Sotva badateľne sa usmial. Sophie tiež. Opatrne sa pohla a začala dosadať na jeho pulzujúci penis. Sachiel ju pevne zvieral. „Pomaly,“ zašepkal. Nechcel, aby sa cítila nepohodlne, hoci bola po dvoch orgazmoch vlhká a uvoľnená.

Sophie sa oňho opierala, nezvyknutá na pocit plnosti. Niekoľkokrát musela spomaliť a počkať, než mohla ísť ďalej. Sachiel ju po celý čas hladil pozdĺž chrbtice a bozkával na krku. Len čo sa celý ocitol v jej horúcom vnútri, Sophie naňho pozrela a z očí sa jej vykotúľali slzy.

Sachiel ju pobozkal. „Si v poriadku? Chceš prestať?“

Pokrútila hlavou. „Prosím, nie. Prosím nepúšťaj ma,“ vzlykla.

To nikdy neurobí. Pritisol ju ešte bližšie k sebe, až sa ich hrude dotkli. „To je dobré, drahá Sophie,“ šepkal. „Si tu so mnou. Sme v bezpečí. Nikto na teba viac nesiahne.“

Keby len vedel, koľko tie slová pre ňu znamenajú. Vzdala by sa všetkého luxusu a moci, len aby bola v bezpečí. So Sachielom. Aj keby mali žiť v polorozpadnutej chatke s latrínou. Zvierala ho ako záchranné koleso. Dostali sa do pomalého, zmyselného rytmu a jej vzlyky sa premenili na stony. Sachielov dych sa tiež zrýchlil. Nakoniec to bol on kto pri vyvrcholení zvolal jej meno pár sekúnd po Sophienom treťom zdrvujúcom orgazme. Unavene ochabla v jeho náručí a nechala sa nežne uložiť na posteľ, kde ju prikryl a zozadu objal. Sophie si s ním v polospánku preplietla prsty a ponorila sa do ríše snov s úsmevom na perách.