Prenasledovaná Hladom - Prológ

 

Utiecť z väzenia nie je jednoduché. Utiecť z prísne stráženého upírskeho väzenia na ostrove je takmer nemožné.

Takmer.

Keď ste nesmrteľní, je jedna vec ktorej máte na rozdávanie – čas. A s časom prichádza kreativita a nápady. Tie sa sformujú do plánu a ten je základom úspechu.

A Ellinor mala dostatok všetkého. Trvalo to síce roky, ale ako už bolo spomenuté – nesmrteľní sa nikam neponáhľajú. V onen šťastný deň, keď sa rozhodla zabojovať o slobodu, sa celá špinavá vyhrabala spod zeme kúsok od skalistého severského pobrežia. Nadýchla sa slaného vzduchu a bez váhania skočila do rozbúrených vĺn uprostred noci. Okamžite na ňu zaútočil chlad, pripomínajúc jej, že je stále primladá na niektoré kúsky. Napriek tomu bojovala proti silnému prúdu a neprestávala sa hýbať, kým ju vlna nevyplavila na pobreží uzimeného Švédska. Keď sa tak spätne zamyslela, asi nebolo práve najchytrejšie pokúsiť sa o útek v novembri.

Nuž, učíme sa na vlastných chybách.

Dopotácala sa k ostrým skalám, aby sa mala o čo oprieť. Triasla sa zimou, celá zmáčaná, oblečená len v ľahkej bielej košieľke. Zlatisté vlasy sa jej lepili na tvár a krk. Bosé nohy pomaly modrali.

Potrebuje prístrešie.

A oblečenie.

Jazykom si prešla po ostrých tesákoch.

A jedlo.

Teplú, ľudskú krv.

Hlad.

Tak bol odjakživa nazývaný. Nikto si nedal námahu vymyslieť mu iné, ľudské meno. Nie je to nutné, nenarodil sa predsa ako človek. Jeho úlohou je ľudí likvidovať. Preriediť. Pozabíjať.

Naučiť, že nie sú najsilnejší. Že neporazia silu prírody. Že aj ich čas príde.

On a jeho bratia dlho odolávali svojmu poslaniu. Mor, Vojna a Smrť. Jazdci apokalypsy, postrach histórie a donedávna len mýtus.

Mýtus ožil. Smrť, najsilnejší jazdec, sa prebudil z dlhého spánku a pridal sa k Jazdcom. Dovolil im naplniť poslanie. Pretože bez smrti nemá Hlad, Vojna a ani Mor zmysel. Ľudia musia umrieť.

A umierajú. Vo veľkom. Svet sa ponoril do chaosu. Prastaré sily povstali. Archanjeli a archdémoni sa vracajú zo zabudnutia. Rasy nesmrteľných prekvitajú. A ľudia sa trasú strachom.

Majú sa prečo.

Hlad je neúprosný a je načase naučiť nenásytných, ako sa cítia tí, ktorým bolo pre pohodlie mocných odopreté jedlo.

Budú prosiť.

Budú trpieť.

A nakoniec ich čaká smrť.

Začína sa písať temná história ľudstva.