Prenasledovaná Hladom 5

 

 

„Ty!“ vykríkla v momente, keď uprostred políc vo vysokej, chladnej jaskyni uvidela toho chlapíka. Tak ako naposledy, mal na sebe čierne oblečenie a vlasy stiahnuté v gumičke. Z jeho postoja išlo neskutočné množstvo sebadôvery, ktorej ona nikdy schopná nebude.

Chlapík sa otočil a na perách sa mu pohrával pobavený úsmev. Premeral si ju ako nejakého pouličného psa, ktorý mal tú drzosť sa mu ukázať na oči. „Dobré ránko, princeznička,“ prehodil posmešne.

Ellinor sebou trhla. „Čo tu chceš?!“ prskla.

Drahí bohovia, ako toto miniatúrne stvorenie dokáže narobiť toľko škody? Vo svetle lámp vyzerala ešte krehkejšie a mladšie než naposledy. „Tiež ťa rád vidím. Ako sa mám? Fajn. Celý deň som trpel v bolestiach po tom, čo si ma bodla, ale prežil som. Vďaka za záujem.“

Odfrkla si. „Úbožiatko,“ napodobnila jeho posmešný tón. „Celý deň v bolestiach. Počul si už o menštruácii, amatér?“

Na celú sekundu prišiel o slová. Upírka je možno mrňavá, ale jazyk má teda podrezaný! „Zlatíčko, našiel som ťa v bezvedomí. Tiež nie si príkladom výdrže.“

Ellinor sa prudko nadýchla, aby samu seba odhovorila od toho, aby mu vyškriabala oči. Nie preto, že je to nesprávne, ale pre to, že by z toho krvácal a mohol by kontaminovať zásoby jedla, ktoré celkom nejde vydezinfikovať. „Prečo si tu?“ sústredila sa na podstatné.

Hlad bol stále v presvedčení, že má situáciu pod kontrolou (čo naozaj, naozaj nemal, ale ešte mu to nedošlo). Prekrížil si ruky na hrudi a pohodlne sa rozkročil. Popravde tu stojí už hodinu a márne sa snaží skaziť nahromadené jedlo. Ani len ten mizerný chlieb nesplesnivel! „Priniesol som ťa ako veľký hrdina a hneď som tu obľúbený. Títo ľudia ťa majú za bohyňu.“

Zaškrípala zubami. „Takže teraz tu trčíš pretože sa ti chce živoriť medzi podradným ľudstvom? Žobrať o jedlo? Chlape, tvoje nohavice sú od Gucciho!“

Tentoraz bol skutočne ohromený. Ako mohla spoznať niečo také? Má Gucci nejaký špecifický pach na svojich výrobkoch? Nehovoriac o tom, že už sú to roky, čo táto značka zanikla. Spolu so zvyškom podobných nafúknutých symbolov. Nenechá ju však v tejto slovnej prestrelke vyhrať! „To nie je všetko, moje spodné prádlo je od Calvina Kleina. Chceš sa pozrieť?“

Ellinor znechutene našpúlila plné pery. „Uf, radšej nie. Nepotrebujem potvrdenie, že svojím vystupovaním si kompenzuješ svoj mikroskopický penis.“

To bola lož a obaja to vedeli. Tie nohavice boli celkom tesné v určitých partiách. Hlad nadvihol kútik pier. „Maličká, ešte si moje vystupovanie nevidela, ver mi.“ A rád by ho predviedol, keby jeho mágia nebola odrazu impotentná!

Jeho prezývky ju vytáčali. „Nechceme ťa tu. Vráť sa do svojho privilegovaného života medzi nesmrteľných, nech si kto si, a predstieraj že miliardy okolo teba nehladujú a neprosia o poslednú omrvinku len aby utíšili tú slabosť ktorá ich oberá o posledné zbytky dôstojnosti!“

Zamrkal. „Dievčatko, aj ty si nesmrteľná,“ pripomenul jej.

Dosť, to bola posledná kvapka trpezlivosti. Ellinor po ňom hodila dýku a keďže to nečakal, skončila zabodnutá v jeho stehne. „Prestaň s tými prezývkami!“

Hlad potlačil bolestivý výkrik a vyčítavo na ňu pozrel. „To boli moje obľúbené nohavice!“ vytkol jej a dýku vytiahol. Rana sa okamžite zacelila a k Ellinorinmu prekvapeniu, aj nohavice. Výhody mágie Jazdcov. Vždy sú štýloví.

„Čo si sakra zač?“ zalapala po dychu, vyvedená z miery.

Hlad odhodil ostrý predmet na zem. „Niekto, kto by ti rád pripomenul, že je zakázané pomáhať ľudstvu. Toto nie je tvoja skúška, upírka. Odkráčaj a nechaj ich čeliť svojmu osudu!“

„Inak čo?“

Nuž, inak nič, pretože jeho mizerné sily sú nefunkčné! „Ellinor, na svete sú štyria Jazdci apokalypsy, ktorých skutočne nechceš naštvať. Položili národy. A to bola len predohra,“ dohováral jej. „Na nebesiach žijú takmer všemocní archanjeli a archdémoni, ktorých už rozhodne nechceš naštvať.“

Ona už naštvala bytostí... „Ja sa ich nebojím!“ vyhlásila a nedala na sebe znať nepokoj nad tým, že pozná jej meno. „Ak so mnou majú problém, nech len prídu!“ Mlčala už dlho. Nechala sa využiť, zničiť a zavrieť. Nikto sa jej nepýtal, nikto ju nevypočul a teraz... teraz už ticho nebude. Nebude sa ani prizerať skaze, ktorú možno nezastaví, ale aspoň zmierni. A nejakí Jazdci alebo archanjeli sú jej plne ukradnutí!

Hlad tiež začínal prichádzať o trpezlivosť. Pretrel si tvár. „Prečo to robíš? Vážne, prečo sa namáhaš? Ľudia nie sú ako ty. Už od nich nie si ako upírka závislá a ich skúšky sa ťa netýkajú.“

Rozhorčene zovrela druhú dýku. „Netýkajú? Tak netýkajú?“

Prikývol. „Nesmrteľní nemajú zasahovať do záležitostí ľudí. Také sú pravidlá.“

„No tak tie pravidlá sú nahovno, nemyslíš?“ rozhodila rukami. „Žijem s nimi v jednom svete. Cítim to, čo oni. Viem im pomôcť a nevidím jediný dôvod, prečo to neurobiť.“

„Pretože nie ste jeden druh.“ Ako inak jej to má vysvetliť?

Ellinor urobila krok vpred. „Máš pravdu, nie sme. Ja som silnejšia. Ja prežijem. A ja mám moc ich vytrhnúť z utrpenia.“ Prečo to nesmrteľným nedochádza? „Ja mám moc ich zjednotiť a naučiť potrebné. Ja mám moc potrestať tých, ktorí si to zaslúžia keď je na nich zákon krátky. Ja mám moc im zabrániť v deštruktívnych činnostiach. Ja mám moc zlepšiť život tým, ktorí trpia neprávosťou tohto sveta a presne to robím! Nemôžem uveriť, že nesmrteľní si sedia vo svojich vilách, zatiaľ čo miliardy kolabujú! Možno, zamysli sa v tej svojej prázdnej hlavičke, možno keby sme im pomáhali už od začiatku, tak by svet nebol v takej riti v akej je dnes!“

Hlad otvoril ústa, aby jej oponoval, ale Ellinor zdvihla ruku a pohľadom ho umlčala.

„Neskončila som! Mali sme technológie, vzdelanie a prostriedky. A nechali sme tých debilov vypustiť jadrové bomby! Takže vy ste si možno ohli svoju pravdu aby sa vám v noci dobre spalo, ale ja sa nebudem riadiť pravidlami, ktoré hovoria že mám nechať hladujúce dieťa umrieť uprostred cesty kde ho opustili rodičia, lebo ich spomaľovalo!“ Do očí jej vyhŕkli slzy. Bohužiaľ, ten posledný príklad bol reálny. „Chceš na mňa poslať Jazdcov?“ Desivo, takmer nepríčetne sa usmiala. „Prosím. Dovoľ mi poklebetiť si s nimi. Mám zopár názorov, ktoré si rozhodne nedajú za klobúk!“

Nastalo ticho. Hlad bol v tej chvíli na sto percent presvedčený, že ak by sem aj dorazili jeho bratia vrátane Smrti, Ellinor by ich reálne dokázala okríknuť, umlčať a zastaviť. Keď konečne našiel slová, mal čo robiť aby nekoktal. „Ak im pomôžeš, nikdy sa nenaučia.“

Ellinor zdvihla bradu. „Podľa tejto logiky by potom ani oni nemali svoje deti učiť chodiť, hovoriť alebo vzdelávať. Nech na to prídu sami, nie?“ Zagúľala očami. „Civilizácia má stáť na predávaní poznatkov a eliminácii chýb. Nie každý sa rodí do rovnakých podmienok. Ale ak máš možnosť niečo zlepšiť, urob to. Trápne výhovorky ako Ale tak sa nič nenaučia sú jednoducho úbohé.“ Ona o tom môže rozprávať eposy. Desať rokov pilne študovala, potajme, akoby vzdelanie malo byť niečo zakázané. Mala osemnásť, keď sa naučila takú jednoduchú vec ako Pytagorovu vetu. Dvadsať, keď zistila čo je to gravitácia. Dvadsaťdva keď pochopila, že Mesiac v noci nesvieti, ale odráža svetlo.

Hladu dochádzali argumenty. „To nemôžeš myslieť vážne!“

„Prečo?“ mykla plecami. „Lebo som sa znížila na úroveň úbohých smrteľníkov? Ver mi, toto je oproti môjmu skutočnému životu kráľovské zlepšenie,“ ukázala okolo seba. „Takže láskavo si zober svoje cenné nohavice, názory a sebavedomie niekde, kde budú použité na odôvodnenie hladomoru, chorôb a vojen ktoré dokážeme zmierniť, okej?“

Hlad si trel spánky. Skutočne by ho zaujímalo kto toto dievčatko vychoval, pretože jej predstavy sú viac rozprávkové ako reálne. „Fajn,“ povedal nakoniec. Bude na to musieť ísť ťažšou cestou. „Čo keby sme uzavreli malú stávku?“

Ellinor prižmúrila oči. „Prosím?“

„Ty tvrdíš, že títo úbožiaci ktorými si sa obklopila majú nárok na lepšie podmienky. Preto im pomáhaš, však?“

Prikývla.

„Ja s istotou viem, že akonáhle budú aspoň trochu zabezpečení, začnú podvádzať, hromadiť zásoby určené iným a obchodovať za účelom obohatenia. Ženy začnú byť ohrozované, deti radikalizované. Menšiny znevýhodňované. Dokonca si dovolím tvrdiť, že do roka sa tvoje cenné spoločenstvo zmení na bandu vlkov.“ To ľudia zvládajú bravúrne a za rekordne krátky čas.

Ellinor si odfrkla. „Do roka, vravíš? Čo dostanem, ak sa to nestane? Ak o dvanásť mesiacov budeme prekypujúca komunita založená na rovnosti a vzájomnej pomoci?“

Hlad mal neblahé tušenie, že sa zahráva s ohňom. Ale potrebuje jej dokázať aké prízemné je jej myslenie a hlavne potrebuje zistiť, prečo sú ľudia okolo nej imúnni voči jeho sile. Existuje snáď niečo lepšie než praktická ukážka? „Postarám sa o to, aby vás Jazdci nikdy nenašli,“ vyslovil šialený prísľub.

Ellinor sa takmer neudržala na nohách. „Také niečo by si dokázal?“

Mykol plecami. Celý príbeh jej rozhodne nepovie a áno, ak mu dokáže svoju pravdu, len pre tú srandu požiada bratov, aby túto komunitu nechali na pokoji. „Mám svoje konexie.“

„Neverím ti.“

Hlad vytiahol dýku a porezal si dlaň. „Prisahám na svoju krv, že ak do roka táto komunita nepadne a jej členovia sa nezačnú navzájom vykorisťovať a znevýhodňovať za účelom získania prostriedkov pre sebecké účely, ochránim všetkých pred pôsobením Jazdcov apokalypsy.“

Ellinor si od šoku prikryla ústa. Čo je tento chlapík zač? Musí to byť extrémne mocný démon. Aspoň predpokladala, že je démon – kríženec viacerých rás. Len démoni nie sú začlenení do celkov nesmrteľných, pretože sú považovaní za nečistých. A niektorí sú mocní. Veľmi mocní. Prisahať na vlastnú krv je najvyššia forma prísahy. Ak je porušená, majiteľ krvi zomrie. Je jedno kto je, koľko má moci alebo spojencov.

Hlad vyzývavo nadvihol obočie. „Prijímaš?“

Mladá upírka urobila krok vpred a sebavedome mu podala ruku. „Dohodnuté.“

Och, toto bude sranda! „Ale ak prehráš, opustíš túto šialenú krížovú výpravu,“ dodal Hlad. „Je mi jedno kam pôjdeš, ale už nikdy nepomôžeš jedinému človeku.“

Ellinor si bola vedomá, že je postavená pred pravdepodobne najväčšiu výzvu svojho života. Nielen morálne, ale aj politicky. Pretože ak sa jej podarí dokázať, že ľudia ešte zvládnu obrátiť kartu, bude to svetielko nádeje o ktoré sa začnú mnohí pokúšať.

A to si prisahala, že sa už do podobných ťahaníc nikdy nezapojí. Naposledy to nedopadlo najlepšie.

„Beriem.“

Hlúpe, hlúpe dievčatko. Mal by jej to vysvetliť? Možno si tým uľahčí prácu. „Veľa toho o tých opiciach nevieš, hm? Čítala si niekedy čokoľvek sociologické? Mať pod kontrolou skupinu viac než stopäťdesiatich členov je nemožné pokiaľ im nedáš boha, totem alebo ducha ktorý sa stane ich kompasom. Centrálnym bodom. Inak sa každá komunita rozpadne a bude bojovať sama proti sebe.“

Ellinor nadvihla kútik pier. Ak ju dokáže niečo nasrať, je to chlap s potrebou poučovať ju. Nikdy viac. „Zlatíčko, to ty si nečítal s porozumením. To platilo pre Neandertálcov a prvých Sapiens. Odvtedy sa pohli. Hovorí sa tomu evolúcia.“ Ustúpila od neho a zamávala mu. „Možno žijeme v jaskyniach, ale už vieme že dážď tancom okolo ohňa neprivoláme.“ A veselo odhopkala preč.

Akýsi vnútorný hlások Hlad upozornil, že túto slovnú prestrelku nevyhral.