Prenasledovaná Hladom 7

 

Ellinor si cez plecia prehodila relatívne prázdny batoh a objala Selenu. „Do mesiaca by som sa mala vrátiť.“

Doktorka si povzdychla. Nebolo nezvykom, že sa Ellinor vydávala na dlhšie výpravy za potravou, ale aj tak sa jej nepáčilo, že túto zodpovednosť na seba táto mladá žena zobrala. „Buď opatrná, prosím. Tento svet je... pre ženy zase nebezpečný.“

Ellinor zazrela na Farisa, ktorý postával obďaleč. Stálo ju to trochu manipulácie, ale nakoniec ho presvedčila, aby šiel s ňou. Rozhodne ho nechcela nechať v jaskyniach bez jej dozoru. Aj jeden démon dokáže zmasakrovať stovky ľudí a ona stále nevedela, ako je na tom jeho morálny kompas. „Neboj sa, budem mať so sebou živý štít.“ Jej morálny kompas nemá jediný problém obetovať ho vo vlastný prospech. Na to ju väzenie zocelilo dostatočne.

Selena zovrela pery. Ani ona vo Farisovi nevidela práve anjela, ale nemohla tušiť čo o ňom vie Ellinor. Aj keď sa ľudia očividne dozvedeli o existencii Jazdcov a archanjelov s archdémonmi, stále žijú v blaženej nevedomosti o mnohých rasách nesmrteľných. Ellinor možno bola nevzdelaná, ale dokázala si predstaviť, že ak sa o nich niekedy dozvedia, nastane nová vlna inkvizície. „Aj tak by som spala so zbraňou pod vankúšom,“ doporučila jej doktorka obozretne.

„Toho sa báť nemusíš,“ sľúbila jej upírka a mávla na svojho démona, aby sa vydali na cestu.

Vyšli z jaskýň a Ellinor si zvolila najneschodnejší, kamenistý terén, cez ktorý by bolo prakticky nemožné vystopovať ich a odhaliť jaskynný úkryt. Faris fučal ako po maratóne, zvyknutý na cestovanie v konskom sedle. Obával sa však, že Ellinor by náhodný neumierajúci a vysoko inteligentný kôň bol dostatočne podozrivý, aby odhalila jeho identitu, tak ho nechal pred jaskyňou a cítil, že zviera ho nasleduje z väčšej diaľky. Našťastie nepotrebuje jesť a ani piť a mágia ho chráni pred živlami.

„Tak kam máme namierené?“ opýtal sa Jazdec zadychčane, keď sa dostali na vychodený chodníček a Ellinor zamierila na juhozápad.

Upírka sa obzrela a uškrnula sa nad jeho slabou výdržou. „Do Španielska,“ odvetila.

Faris ju dobehol. „To je veľmi široký pojem. A dlhá cesta. Som si istý, že jedlo bude aj bližšie.“

Áno, ale ona nechce len jedlo. Španielska kráľovská rodina upírov má extenzívnu zbierku kníh arabskej mágie a ona sa jej potrebuje priučiť, aby ju nič neprekvapilo keď pôjde vyslobodiť Linneu. Nikto by od nej neočakával že bude ovládať mágiu, ktorá jej nie je geograficky blízka. „Ak príliš vyčerpáme túto oblasť, niekto by si to mohol všimnúť a ísť po nás,“ vysvetlila mu. „Navyše potrebujem svoju špeciálnu stravu a na to musím vykradnúť upírsku usadlosť.“

Prečo by kradla? „Upíri by ti dali jedlo bez nutnosti kradnúť,“ pripomenul jej. Nikdy by nenechali svojich hladovať, aj keď nie sú z ich kráľovstva.

Elinor smutne privrela oči. „Povedzme, že som výnimka.“

Skutočne tomuto dievčaťu nerozumel. Je jej jasné, že aj keby nakráčala priamo do vlkolačieho brlohu, postarajú sa tam o ňu? Prečo sa skrýva medzi ľuďmi? A čo ju vôbec motivuje k tomu, aby im pomáhala? „Kam do Španielska?“ kapituloval.

„Barcelona. Mal by to byť približne týždeň cesty ak nás nič neprekvapí.“

Toto nemôže dopadnúť dobre. Hlad už teraz vedel, že niekde narazia na problémy. To dievča vyzerá, že je na ne magnet.

Prvé dva dni neprestajne kráčali. Doslova. Ellinor bola nadopovaná krvou a nechcela zastavovať. Ako mladá upírka stále potrebovala spánok, ale prekonávala sa.

Hlad tiež spánok nepotreboval, ale chodiť také vzdialenosti mu nerobilo najlepšie. Túžil po svojom koni, ktorý ich z bezpečnej diaľky verne sprevádzal.

Hranice Španielska prekročili na sklonku tretieho dňa a slovo hranice už viac-menej stratilo význam. Krajina sa tak ako všetky ostatné otriasla v základoch, padla monarchia a nakoniec aj celá vláda. Štát sa roztrieštil a aj keď sa ešte nedostal do občianskej vojny, nemá žiadnu konkrétnu vládnu štruktúru. Katalánsko sa oddelilo ako prvé a napriek snahám má ďaleko od suverenity.

Hlad tadiaľto prešiel relatívne nedávno. Polia sú neúrodné, potraviny sa kazia a ľudia umierajú.

Ellinor sa pred západom slnka prinútila zastaviť na skalách blízko pobrežia. Zúfalo potrebovala spánok. Viac pre psychické než fyzické pohodlie. Vysilene sa posadila pod masívny previs a oprela sa o batoh. Faris sa k nej pridal a spoločne pozorovali miznúce slnko na obzore.

„Prečo tak veľmi trváš na bojovaní s niečím, čo je nad tvoje sily?“ opýtal sa Faris so záujmom. „Si upírka. Teba sa nič z tohto netýka.“

Ellinor sa výnimočne nepustila do slovnej potýčky, pretože otázka nebola položená s kritikou, ale zvedavosťou. Oprela sa hlavou o skalu a hľadala správne slová. „Hlad je strašná vec. Na začiatku cítiš bolesť v bruchu, ktorá sa neustále stupňuje, až ti je z nej špatne,“ začala príliš pokojným hlasom. Rezignovaným hlasom. „Ale to je tá najjednoduchšia fáza. Bolesť prejde po troch dňoch. Hlad prestaneš cítiť. Nadobro. Nadíde otupenosť. A myslíš, že si ho premohol, ale opak je pravdou. Na začiatku tvoje telo spaľuje tuky a cukry, ktoré si uskladnilo, no aj tie zásoby sú obmedzené. Potom zistíš, že potrebuješ viac a viac spánku. Niekedy aj počas dňa. Po každej namáhavejšej činnosti. Klipkajú ti viečka a ty nevieš prečo, pretože necítiš nedostatok.“ Ellinor sa zlomil hlas a musela smrknúť. Odvrátila tvár, aby nebolo vidieť nepreliate slzy v jej očiach. „Všetko otupie. Tvoje telo... prestane žiť. Chce len odpočívať. Aj drobné zranenie je ako smrteľná rana, pretože nemá čím a ako bojovať. Nemá energiu. A nakoniec... už nemá ani vôľu. Pochopíš, že potrebuješ potravu, ale... už sa ti po nej nechce načiahnuť. Vložiť si ju do úst. Chceš len... dovoliť tej otupenosti pohltiť ťa. Aby to konečne skončilo.“

Hladu zovrelo žalúdok. Ellinor niekto vyhladoval. Nikto nedokáže popísať tento stav tak detailne, pokiaľ ho sám nezažil.

Kto len mohol vyhladovať túto princezničku? A kto jej nakoniec pomohol? Alebo na hlad umrela? Tak bola premenená?

Ellinor sa niekoľkokrát zhlboka nadýchla. „Neviem aké je to trpieť maláriou alebo cholerou, ale viem aké dehumanizujúce je mať obyčajný hlad.“ Pozrela na Farisa. „Netvrdím že si to mnohí nezaslúžia, ale nie všetci, Faris. Nie deti. Nikto sa nerodí skazený. Videl si koľko matiek je podvyživených, len aby mali ich deti aspoň nejakú stravu? Svet nie je čiernobiely. Aj keď neboli v živote dobrodinci, ešte stále si zaslúžia šancu. A dôstojnosť.“ Tak ako ona. Jej činy ju budú sprevádzať naveky, ale nezmení ich. Môže však zmeniť osudy iných. Zlepšiť. Aby netrpeli ako ona.

Hlad ju zatúžil objať a ísť pre ňu uloviť nejaké veľké zviera, len aby ju nakŕmil. Čo je podivné. Obvykle ho napĺňalo hladovanie všetkých možných úrovní. Odvážil sa prisunúť bližšie a pocítil, že sa napla. „Utekáš pred tým? Pred svojím životom? V ktorom si hladovala?“

Naprázdno preglgla a prikývla. „Utekám pred monštrom, ktorým som bola. Len aby som mohla jesť.“ A bohovia, čoho všetkého bola ona schopná... Nikdy si to neodpustí.

Faris nemal slov. Je iné hovoriť o hlade ako o abstraktnej veci, ktorá má naučiť ľudí skromnosti a vzájomnej pomoci, ale je niečo úplne iné vidieť a počuť niekoho, kto má skúsenosť z prvej ruky a naučil sa hodnotu obyčajného jedla.

Problém je, že jedna upírka nezmení jeho údel. Nezastaví ho. Jeho ženie sila staršia než život, sila rovnováhy a chaosu v jednom.

„Mrzí ma, že si to musela pocítiť,“ povedal nakoniec jemne.

Ellinor si zotrela slzy. „Nie je to tvoja vina,“ zamrmlala a začala vybaľovať stan. V rýchlosti ho postavila na relatívne rovnom povrchu a otvorila prednú časť. Stiahla ďalší sáčok krvi a zjedla dve energetické tyčinky. Ponúkla jedlo aj Farisovi, ale ten odmietol.

„Už sú to tri dni a nič si nejedol. Čo ti dodáva energiu?“ opýtala sa podozrievavo.

Zahryzol si do pery. „To je na dlhé vysvetľovanie.“

Mykla plecami. Ani ona sa nedelí o tajomstvá. „Dnes sa chcem vyspať,“ oznámila mu. „Je mi jedno čo budeš robiť ty, ale svoj stan oboženiem ochrannou mágiou. Máš vlastný.“

Hlad nemusel byť prorok aby pochopil, že Ellinor v neho nemá dôveru a už rozhodne nie v jeho činy už len z dôvodu, že má medzi nohami penis. „Nemusíš sa báť,“ uistil ju. „Až taký bastard nie som.“

Netvárila sa, že by mu nejako extrémne verila. Zazipsovala sa v stane, pätnásť minút odriekala zaklínadlá a potom stíchla.

Hlad pozoroval zelenú látku ukrývajúcu tú najpodivnejšiu upírku, akú kedy stretol. A to je pravidelným návštevníkom viacerých upírskych dvorov, vrátane toho najvyššieho.

Čo mu uniká?

Upíri nie sú odchovaní vo vatičke. Väčšina má rôzne traumy, posttraumatické stresy a množstvo fóbií. Prečo ona pôsobí odlišne?

Zamyslene si postavil vlastný stan a vliezol dovnútra, hoci o spánok sa ani len nepokúšal. Možno by mal zájsť na najbližší dvor a zistiť niečo nové. Teraz už vie jej meno a pozná jej výzor. Možno by ju niekto dokázal identifikovať.

Ibaže prečo uteká pred vlastnými?

Je hľadaná?

Zločinec?

Bol jej príbeh o hlade len vymyslená rozprávočka, prípadne niečo odkukané od iných?

Niekoľko hodín po polnoci začul, ako Ellinor čo najtichšie otvára stan a plíži sa von. Zvedavo vyzrel cez malý priezor a uvidel tú šialenú upírku len v spodnom prádle, ako kráča medzi vlnami pod nimi. Voda jej siahala po kolená a ona sa zohla, aby ju mohla vyšplechnúť do výšky. Keď zaostril, zistil že sa uvoľnene usmieva, hoci voda musí byť stále chladná napriek blížiacemu sa letu.

Vo svetle mesiaca si mohol prezrieť jej telo a ako predpokladal, dievča je podvyživené. Za tie roky vlastnej existencie sa naučil vnímať postavy a genetiku a odhadnúť, ako má kto prirodzene vyzerať. Ellinor by mala mať prirodzene oblejšie krivky. Uvedomuje si to? Bola niekedy v situácii, keď videla svoje telo aké má byť?

Ellinor sa takmer hodinu hrala vo vode ako malé dieťa, potom sa mágiou osušila a zmizla zase v stane.

Hlad bol len viac zmätený.