Prenasledovaná Hladom 9

 

Krásne Vianoce všetkým a malý darček odo mňa :-) 

Sedeli pri neveľkom ohnisku a Ellinor stiahla posledné balíky krvi. Jedlo im došlo už včera, ale upírka plánovala získať nové zásoby v meste. Okrem iných vecí. Opatrne pozrela na Farisa, ktorý na ňu posledné dni vrhal veľmi zmätené pohľady. Zrejme sa mu nepáči, že zase pomáha ľuďom. Nuž, jeho smola, pretože ona s tým neprestane.

„Máš niekde rodinu?“ opýtala sa ho v tichu, zabalená do deky vedľa neho.

Ustrnul, akoby sa dotkla citlivej témy. „Hm, mám bratov, ale stretávame sa len občas.“

Prečo sa jej zdalo, že ho to mrzí? Prisunula sa k nemu bližšie. Možno keby ho pochopila... keby v ňom našla dostatok emócií, pochopil by aj on ju. „Chýbajú ti?“

Mykol plecami. „Sme zvyknutí byť od seba. Znovu sa stretneme. Čo ty? Máš niekde... kohokoľvek?“

Zase osobná otázka. Vedela, že Faris sa snaží prísť na jej minulosť a zaradiť si ju. Škoda, že mu nemôže povedať pravdu, pretože ju zúfalo tlačí na hrudi a dala by čokoľvek za to, aby sa mohla vyrozprávať. Vzdychla, oči upreté do neznáma. „Moja rodina ma nenávidí,“ priznala nakoniec.

Konečne niečo! Hlad k nej obrátil hlavu a uvidel zdevastovaný výraz v jej tvári. Výraz, ktorí majú len tí, ktorí do poslednej chvíle verili, dúfali že ich blízki pochopia, ochránia, a kruto sa sklamali. Odrazu mu jej podozrivé schopnosti boli ukradnuté. „To pred nimi utekáš?“

Smutne prikývla a zotrela si slzy. „Moja... moja rodina bola neskutočne toxická. Zlomila ma sotva som začala vnímať svet. Teraz si to uvedomujem, ale je neskoro. Čo som vykonala nenapravím.“

Hlad mal pocit, že čokoľvek vykonala, bolo v zúfalom pokuse prežiť a vyhnúť sa ďalšej bolesti. Jemne sa dotkol jej ramena a Ellinor sa mu v strachu vytrhla, v očiach hrôza. Hneď sa stiahol.

Upírka porazene privrela viečka a vrátila sa k Farisovi. Prehrabla si vlasy, zničená z vlastného strachu.

Hlad bojoval sám so sebou, ale nakoniec z neho tá otázka vyletela: „Páchal na tebe niekto sexuálne násilie?“

Ellinor si zahryzla do pery. Srdce jej divoko búchalo a slová sa jej hľadali veľmi ťažko. Objala sa rukami, pretože to nikto iný pre ňu neurobil. Objatia v jej živote nefigurovali. „Nie. Naopak. Všetko ohľadom sexu bolo pre mňa tabu. Nesmela som o ňom vedieť, učiť sa.“ A čo je horšie, nedokázala to. Keď sa dostala ku knihám, kapitolu o sexe a pohlavných orgánoch vynechala z absolútnej hrôzy pred tým, čo by mohla zistiť.

Hladu stiahlo hrdlo. Táto žena bola obraná o vlastnú sexualitu! „A teraz? Chceš to vedieť?“

Striaslo ju a vyzerala neskutočne osamotene.

Hladu sa lámalo srdce už len pre to, že všetkým trápením si musela prejsť sama a nebol tam pre ňu nikto, komu by sa vôbec mohla vyplakať na ramene. Ako to mohli nesmrteľní dopustiť? Ako ju mohli nechať trpieť? Prečo sa jej nikto nezastal? Kde boli bojovníčky za ženy ako Erin Anglická, Angelica alebo princezná Abigail?

„Má to vôbec zmysel?“ zašepkala Ellinor svoje obavy. „Sex ma desí. Vlastné telo ma... desí. Pozná len bolesť a hlad.“ Z očí sa jej vykotúľali ďalšie slzy. „Tak prečo pridávať ďalšiu hrôzu?“

Hlad z nej neodtŕhal oči, zdesený z jej slov. Bol pripravený povolať svojho koňa a hoci aj násilím ju odtiahnuť k Erin Anglickej na terapiu, ale hneď si pripomenul, že musí existovať dôvod, prečo Ellinor nedostala terapiu už predtým. Niekto jej ju odoprel a on musí pochopiť prečo. A či je jej rodina ešte stále aktívnou hrozbou. „Tvoje telo je schopné aj iných pocitov,“ povedal nakoniec. „Samozrejme, nie je vylúčené že sexualita je pre teba niečo čo nikdy nepocítiš, pokiaľ si sa tak narodila, ale-“

Ellinor sa nechápavo zamračila. „Prosím?“

Hlad si musel pripomenúť, že táto upírka zrejme nebola vzdelaná vo viacerých oblastiach. „Hovorí sa tomu asexualita,“ poučil ju. „V podstate to znamená, že ťa sexuálne nikto nepriťahuje a nevzrušuje.“

„Také niečo je možné?“

„Iste. Ale v tvojom prípade nemôžeme hneď vedieť, či ide o strach a obranu tvojho tela pred niečím, čo sa malo prirodzene vyvíjať od puberty, alebo skutočnú asexualitu. Na to by bol potrebný odborník.“

Upírka bola zmätená. Vždy mala v hlave určitú abstraktnú predstavu, že keď všetko prekoná, keď nájde svoj mier, nájde si niekoho, s kým bude chcieť stráviť život, komu sa nebude báť zveriť svoje telo, ale čo ak... čo ak jej telo jednoducho nemá túto funkciu?

„Dá sa to liečiť?“ opýtala sa.

Hlad potlačil úsmev. „Nie. Pretože nie je čo liečiť. Niekto sa narodí s modrými očami, niekto s hnedými vlasmi a niekto ako asexuál.“

Ellinor sa cítila ako úplný hlupák. Plesla sa po čele. „Musíš si o mne myslieť, že som sprostá.“

Myslí si o nej mnoho, ale jej inteligenciu spochybňovať nemôže. „Tak to nie je. Keď som ťa našiel, mal som ťa za skúseného generála v utajení. Stala si sa vodcom a ochránila svoju komunitu. To, že niečo neovládaš neznamená, že nie si chytrá.“

Toto bolo prvý raz v živote, čo niekto Ellinor povedal, že nie je hlúpa a podradná. Pera sa jej roztriasla ako potláčala plač. „Poslali ťa nesmrteľní, však? Za mnou. Kvôli tomu, že som sa vzoprela Jazdcom.“

Hlad zasyčal. Mal by jej povedať pravdu? To by ju odrovnalo. Úplne klamať ale tiež nemá zmysel. „Mám zistiť, o čo sa pokúšaš,“ pripustil. A teraz je to ešte aj osobné, pretože aktívne pôsobí proti jeho sile, čo je viac než znepokojivé.

Odfrkla si. „Pokúšam sa len prežiť.“ Znovu si prehrabla svetlé vlasy. „Najvyšší dvor ťa neposlal, to by tu už boli nasáčkovaní ich agenti.“ Nerobila si ilúzie, že po nej nepátrajú.

„Nepracujem pre nikoho. Sme kamaráti, ale nič si nedlhujeme a toto je moja osobná misia,“ priblížil jej situáciu.

Aj to bolo niečo. Mala aspoň malú istotu, že nepobeží na najvyšší dvor s novinkou, že našiel podozrivú upírku, ktorá uteká pred vlastnými. „Nebojím sa Jazdcov,“ povedala po chvíli mlčania, čím opäť Hlad šokovala. „Iní nesmrteľní ich môžu považovať za nejakú ohromnú silu, ale ja nie. Trestajú ľudstvo, ale medzi ľuďmi sú aj dobré duše. Kolektívna vina neexistuje. Každý má svoj príbeh, každý vykonal dobré aj zlé skutky. Nie každý si zaslúži tento trest. Preto niektorým pomáham.“ Pretože aj ona si želala, aby kedysi niekto pomohol jej.

Hlad si pretrel tvár. Čo len bude robiť? Nechá ju pokračovať? Je vôbec možné ju zastaviť? Je očividné, že robí to, v čo on za celú svoju existenciu dúfal – filtruje. Doslova. Vždy keď sa musel prejsť po Zemi, ničilo ho že ubližuje nevinným. Že všetkých hádže do jedného vreca. Preto sa zbláznil aj Smrť. Bol zúfalý z toho, že berie aj nevinné duše.

Čo ak je Ellinor jeho vykúpením? Čo ak je ona tá, ktorá by uľavila jeho duši? Šiel proti nej, pretože narušila jeho systém, jeho misiu. Ibaže teraz vie jedno – Ellinor robí to, čo on nedokázal.

Tento záver otriasol jeho odhodlaním. Nemusí ju zastaviť. On ju skutočne nemusí zastaviť, pretože nenakláňa váhy spravodlivosti ako si myslel. Ona ich vyrovnáva!

Čosi v jeho vnútri sa uvoľnilo. Akási ťažoba vyprchala. Pozrel na tú bláznivú upírku a uvidel čistú dušu, ktorá si k nemu nejakým zázrakom našla cestu. „Ruším našu dohodu,“ povedal odrazu.

Ellinor ustrnula. „Prosím?“

„Vzdávam sa. Mýlil som sa. Pokračuj v tom čo robíš. Máš pravdu – niektorí si zaslúžia šancu. A vďaka tebe ju dostanú.“

Pre Ellinor to bol nový koncept. Niekto jej práve povedal, že má pravdu? Že urobila niečo správne? Že je... dobrá? Klesla jej sánka. „Žartuješ?“

„Nie.“ Hlad opatrne vzal jej drobnú dlaň do svojej a jemne ju zovrel. „Pokiaľ nezačneš pomáhať skutočným zlosynom alebo s nimi obchodovať, vykorisťovať iných a využívať slabších... neprezradím ťa nikomu a nepokúsim sa ťa ani zastaviť.“

Upírka zarazene pozrela na ich spojené dlane. Prešlo ňou zvláštne teplo. Necítila potrebu sa odtiahnuť.

Hlad vycítil jej vyčerpanie. Jej napätá myseľ nezvládla nápor emócií a sekundu pred tým, než sa usedavo rozplakala, si ju k sebe pritiahol a ona sa s nosom zaboreným v jeho hrudi rozvzlykala.

 

Ellinor sa upokojila až o dve hodiny neskôr, keď ju Faris uložil do stanu a zabalil do prikrývok. Plánoval ju tam nechať, ibaže z nejakého dôvodu ho nepustila a držala sa ho ako kliešť. Možno by mala byť vydesená, to ju predsa učili – je to chlap, silnejší a vyšší. Mohol by urobiť... veci.

Ibaže tak ako dokázala čítať v ľuďoch, tak jej čosi napovedalo, že Faris by toho nebol schopný.

 

 

 

Sotva desať kilometrov od Ellinorinej pozície stáli pri útese dvaja upíri a na skale pred nimi bol tablet, cez ktorý viedli videohovor s princeznou Abby, Erin Anglickou a Juliusom – vládcom nebies.

„Mieri na západ, ale nechápeme prečo,“ povedal Vasily Ruský po boku špióna Stefana, ktorého má asi tak rád ako pleseň vo svojej sprche. „Vyslal som do okolia drony, ale používa mágiu ktorá ju maskuje.“

„Dokážeš ju nájsť, Julius?“ ozval sa Stefan.

Čiernovlasý démon len krútil hlavou. „Odkedy sa zjavili Jazdci a archanjeli s archdémonmi, mágia sa valí svetom. Ellinor niečo blokuje. Buď je v prítomnosti silnej mágie, alebo je s niekým extrémne silným. Obávam sa, že ju budete musieť stopovať po starom.“

„Jej poloha mi je ukradnutá,“ povedala Abby. „Videla som jej poznámky keď študovala biológiu. Vyhýbala sa akýmkoľvek sexuálnym témam. To dievča je na smrť vydesené.“

Erin len smutne krútila hlavou. „Je k tomu dôvod, Julius?“

Vládca nebies zastonal. „Nikto ju neznásilnil, ak sa na to pýtate. Ale všetci vieme kde vyrástla...“

Upírska princezná škrípala zubami. „Erin? Musíme s tým niečo robiť. Prosím.“

Kráľovná britských upírov, nositeľka pôvodnej DNA upírov vďaka ktorej ich môže ovládať a zotročiť, sa odmietavo zamračila. „Aby som vám všetkým odpovedala – nie, nevstúpim do jej mysle, nie nevystopujem ju, pretože aj to by bol zásah do jej mysle a nie, neprihovorím sa za ňu po tom, čo urobila. Je zločincom a aj keď súhlasím, že možno potrebuje terapiu, patrí za mreže.“

Abigail nesúhlasne zaprskala.

„Netvrdím že mám pravdu,“ dodala kráľovná. „Ale tú zistíme len tak, že Ellinor dolapíme a nastrčíme na ňu Lenu. Alebo akéhokoľvek iného vlkolaka. To je moje stanovisko.“

„Ďakujeme, Erin,“ povedal Vasily a kráľovná sa odpojila.

Abigail sa zhlboka nadýchla, aby sa upokojila. „Neviete, čoho je schopná žena ktorá nemá čo stratiť,“ povedala chlapom a tiež ukončila spojenie.

Vasily Stefan a Julius na seba skrúšene pozreli. „Nájdite ju,“ poradil im Julius. „Inak bude najvyšší dvor v neustálom strese a nikto z nás nechce najvyšší dvor v neustálom strese.“

Stefan zagúľal očami. „A jednorožca by si nechcel?“

Julius ho spražil pohľadom. „Je to jedna mladá upírka. Aké ťažké môže byť dolapiť ju?“