Prenasledovaná Hladom 12

 

Stefan nahodil svoj najlepší španielsky prízvuk a z majiteľov hotela vymámil, že akási mladá slečna s Ellinorinými črtami sa u nich ubytovala, ale odišla pred necelou polhodinou. Vasilymu sa ale podarilo zachytiť jej pach a tak ju nasledovali kamsi do lesa ešte ďalej za mestom. Stefan dal echo miestnym agentom, aby sa pripravili. Nechcel ich zbytočne naháňať, obzvlášť keď si bol istý, že oni dvaja Ellinor zvládnu. Ovládajú mocnejšiu mágiu a sú trénovaní. Ona je ešte len dievčatko, pár mesiacov na slobode v rozbitom svete.

Dobehli ju v hlbokom lese, kde už nevládala s dychom. Jej svetlé vlasy odrážali mesačný svit a keď začula, že ju niekto prenasleduje, otočila sa k nim.

Než však Stefan stihol vykríknuť, že ju zatýkajú, dievča lusklo prstami a čosi sa mu zapichlo do zadku. Súdiac podľa Vasilyho výkriku, aj jeho kráľovské pozadie bolo zasiahnuté. Uvidel uspávaciu šípku a svet okolo neho sa ponoril do temnoty.

 

 

Ellinor stála nad dvoma bezduchými telami a prezerala si kráľa, ktorého by najradšej zbavila života, a neznámeho čiernovlasého chlapíka. Z tieňov sa k nej pridali Faris s Fabianou.

Ellinor zacmukala. „Kedy majitelia penisu prestanú konečne podceňovať majiteľky vagíny?“

Fabiana neobratne zhrabla Stefana za nohy a začala ho ťahať hlbšie do lesa. „Keď majiteľky vagíny doženú do takého extrému, že nebudeme mať čo stratiť a potom ich bohovia chráňte!“ fučala.

Spoločnými silami odtiahli dvoch upírov na náhodne vybrané miesto v lese a zahladili za sebou stopy. Ellinor sa dala do prehľadávania vreciek a vylovila špeciálne putá pre nesmrteľných, mobily, zbrane a jej fotografiu.

Hlad deaktivoval mobily, porozbíjal ich o skaly a odhodil ich do rokliny. Ellinor si privlastnila zbrane a potom so záujmom pozrela na putá. Zdvihla ich na úroveň očí a nadvihla kútik pier.

Fabiana po jej boku uznanlivo prikývla. Keď sa pohrali s putami, Ellinor sa opýtala princeznej, či pri sebe náhodou nenosí šminky.

Hlad mohol len ohromene civieť, ako po polhodine upírky vstali od plne nalíčených, spútaných a zviazaných upírov.

Bohovia, skutočne by ich nikdy nemal nasrať!

Krátko pred úsvitom slnka sa vynorili z lesa pri ďalšom útese a Fabiana objala Ellinor na rozlúčku. „Musím sa vrátiť do Portugalska, aby ma nespájali s touto šlamastikou.“ Zložila si batoh a vybrala z neho niekoľko sáčkov krvi a fľaše striebristej tekutiny. „Zober si to. Ja si zaobstarám ďalšie.

„Ďakujem. A Fabiana?“

„Hm?“

Ellinor jej pozrela do očí. „Ja Linneu dostanem von.“

Fabiana len melancholicky zažmurkala. „Prečo neutiekla s tebou?“

Ellinor smrkla. „Nemala odvahu. Bála sa. V base sa už naučila prežiť, držať hlavu vzpriamene. Našla svoje sebavedomie, ale zľakla sa sveta. Tak som jej sľúbila, že pre nás nájdem bezpečné miesto a prídem si po ňu.“ A vďaka bohom, že tak urobila! Linnea by sa tohto nového sveta zľakla ešte viac.

„Ak by si čokoľvek potrebovala...“

Ellinor pokrútila hlavou. „Nie. Neohrozím tvoje postavenie. Neriskuj viac, prosím.“

Fabiana vzala jej ruky do svojich. „Ellinor, mne je moje postavenie ukradnuté,“ vysvetlila jej zvláštne zraniteľným tónom. „Všetko mi je ukradnuté. A v momente by som to vymenila slobodu teba a Linney.“

Svetlovlasá upírka smrkla a znovu ju objala. „Opatruj sa, dobre?“

Fabiana prikývla a zazrela na Hlad. „Daj mi na ňu pozor,“ zavrčala.

Jazdec to mal v pláne. Plus ho malá portugalská princezná začala desiť. Len dúfal, že sa v nej a v Ellinor nemýli.

 

 

Vasily ospalo otvoril oči. V spánkoch cítil bolestivý tlak a potreboval krv. Zastonal a zistil, že sa nemôže pohnúť. Nie pre to, že by jeho telo nespolupracovalo, ale pre to, že je priviazaný o strom! Ako v zlom filme sedel na zemi a celé torzo mal omotané lanom, pričom jeho chrbát sa bolestivo trel o kôru. Čuchom zaznamenal, že nie je sám.

„Stefan?“ zastonal.

Nič.

„Stefan! Stefan!“

„Hm?!“ Rovnako omámený upír sa s trhnutím prebral a tiež zistil, že je priviazaný o ten istý strom, len na jeho opačnej strane od kráľa. „Do riti!“

Vasily sa pomrvil. „Dokážeš sa oslobodiť?“

Špión sa tiež chvíľu šuchtal, než si povzdychol. „Vzala mi nôž z vrecka. Budeme to musieť urobiť po starom.“

Upíri sú extrémne silní. Pretrhnúť povrazy nie je nič neobvyklé, ale námaha im zaberie čas a prídu o energiu. Pätnásť minút fučali a napínali svaly, než sa im podarilo vyslobodiť, len aby zistili, že na Vasilyho ľavej a Stefanovej pravej ruke sú zaklapnuté putá pre nesmrteľných, ktoré nejdú pretrhnúť žiadnou silou. Než však túto informáciu spracovali, uvideli si tváre a zvrieskli. Zistili, že im niekto namaľoval očné linky, viečka a pery. Je nutné dodať, že šlo o vskutku kvalitnú prácu.

Zvrieskli ešte raz.

A znovu.

„Čo do pekla to s nami urobila?!“ zdesil sa Vasily. Potom nadvihol ich spojené ruky. „Povedz mi, že máš kľúč!“

Stefan sa dal do prehľadávania vreciek a tajných priezorov vo svojich topánkach, ale po piatich minútach prišiel k hrozivému záveru. Nemusel nič hovoriť, Vasily to vyčítal z jeho tváre. Prišli o mobily. Nemajú ako zavolať o pomoc a keď sa obzreli, zistili že sú v neznámej časti lesa a keďže Ellinor zahladila stopy, nemajú sa ako po čuchu dostať späť do mesta.

 

 

Ellinor si spokojne vykračovala a predstavovala si dvoch spútaných upírov v mejkape, ako sa zúfalo pokúšajú dostať z lesa. Hneď jej bolo lepšie na duši.

Hlad kráčal po jej boku. Šli celú noc, aby mali čo najväčší náskok. Ellinor vypočítala, že krv a hyperborejská tekutina od Fabiany jej vystačia na viac než mesiac, čo jej ubralo na strese. Už len cestou naspäť nájsť nejaké jedlo alebo semená na pestovanie a ich misia bude úspešná.

„Kto je Linnea?“ odvážil sa konečne opýtať Hlad, keď to jeho zvedavosť nevydržala.

Ellinor váhala nad odpoveďou. „Linnea je asi najmladšia väznená upírka. Dostala sa do basy skôr než mala pätnásť. Skôr, než vôbec mohla pochopiť svet.“ Vzdychla. „Bola uväznená za rovnaký zločin ako ja. Sotva však vedela, čo robí.“ A to všetko kvôli nej. Ellinor sa snažila ju ochrániť, ale nakoniec všetko len zhoršila.

Hlad mal zmiešané pocity. Je Linnea vrahyňa, alebo len obeť systému rovnako ako Ellinor? Na druhej strane, Ellinor sa zatiaľ ukázala ako odvážna, nezištná upírka. Fabiana tiež. Určite by sa nespriahli s niekým skutočne nebezpečným. „Chceš jej pomôcť utiecť?“

Ellinor si hrýzla peru. Pozrela na Farisa a odhadovala, koľko mu ešte povedať. Už vie, že utiekla z basy a stále je pri nej, hoci mal milión možností zdrhnúť. Obaja vedia, kto je z nich dvoch silnejší a ona to nie je. „Linnea chce len pokojný život. Ďaleko od nesmrteľných. Zaslúži si ho. Nikdy nemala ani len detstvo.“

Faris jej pozrel do očí a uvidel odhodlanie zmiešané s vinou. Ellinor siaha na hranice svojich síl. Uvedomuje si to? „Preto tie knihy? Aby si sa naučila dostatok mágie na jej vyslobodenie?“

Upírka znovu uprela oči na cestu. „Väznica je na severe, strážená miestnou mágiou. Tá je neskutočne silná a nedá sa s ňou bojovať. Rozhodne nie keď som na to sama. Ale arabská mágia je iná. Nikto by nečakal, že bude použitá, obzvlášť nie mnou. Nebudú ju očakávať.“ Fabiana to vedela. Ona sama jej to naznačila, keď sa spolu zhovárali pri rutinných kontrolách ciel.

Hlad musel uznať, že to dáva logiku. Stále mal však pocit, že mu mnohé uniká. Vzal Ellinor za ruku a otočil ju k sebe. Od šoku zhíkla, ale po sekunde sa jej podarilo spamätať a nevytrhla sa mu. Len s prekvapením zistila, že je celkom príjemné byť tak blízko jeho teplého, pevného tela.

„A čo ty?“ šepol ustarane, ich tváre len pár centimetrov od seba. „Čo tvoje trápenie?“

Ellinorine oči sa zaplnili slzami. Smrkla. „Myslíš, že neviem aká som zlomená? Uvedomujem si to. Že potrebujem terapiu a... normálnu interakciu.“ To sa naučila ešte v base keď sa dala na štúdium psychológie, aby vôbec pochopila prečo je jej tak nanič, prečo ju nič v živote neteší. „Ale nie všetci máme to privilégium. Možno raz... o nejaký čas. Možno mi jedného dňa aj odpustia, hoci sama sebe odpustiť nedokážem.“ Bohovia, čo by len dala za odpustenie! Tie roky nočných môr, úzkostí a viny...

Hladu zovrelo srdce. Pohladil ju po vlasoch a keď sebou netrhla, nežne jej prstom prešiel po obočí, línii nosa a sánke. Ellinor privrela oči, užívajúc si jeho dotyk. „Skutočne si myslíš, že by ti upíri neodpustili? Po tom, čo zažili s Brianom, Juliusom, Zoe, Rayom a mnohými ďalšími?“

Ellinor si odmietala pripustiť udelenie milosti. Možno si ju sama neudelila. Pretože vie, že si ju nezaslúži. Po lícach jej stiekli slzy. „Nezaslúžim si to, Faris,“ vzlykla.

Hlad to nevydržal a objal ju. Držal ju pri sebe a hľadal cesty, ako sa za ňu prihovoriť na najvyššom dvore. Ich slovo je predsa najhlavnejšie. Ak sa nad Ellinor zľutujú oni, nikto nebude mať právo ju znovu uväzniť.

„Mám na dvore známych. Na najvyššom dvore. Tykám si s nimi.“ Odtiahol sa, aby jej mohol pozrieť do tváre. „Garda aj princezná Abigail by ma vypočuli.“

Ellinor zbledla. „Nie! Nie!“ zatriasla ním. „Nesmieš, Faris! Nerozumieš tomu, ja som... prosím...“

„Hej, hej, len pokojne.“ Sklonil sa a vzal jej tvár do dlaní. „Nikam nepôjdem pokiaľ mi to sama neodobríš. Len ti dávam návrhy.“

Krútila hlavou. „Prosím, do tohto osieho hniezda nepichaj. Nielen kvôli mne, ale aj kvôli Linney a Fabiane.“ Zotrela si slzy a urobila krok dozadu. „Pre ne je to ešte komplikovanejšie.“ A ona si nie je istá, či by dvor len nepritvrdil. To nemôže riskovať. Linnea takmer umrela.

Hlad mal chuť Ellinor zobrať kamsi ďaleko a naveky ju rozmaznávať, ibaže naňho doľahla tiaha jeho vlastnej existencie. Kamsi ďaleko preňho neexistuje. Je Hlad. Je Jazdec a svet je v jeho područí. On a jeho bratia tu teraz vládnu a jeho misia zďaleka nekončí. Sklopil pohľad a vzal Ellinor za ruku. „Niečo vymyslíme,“ sľúbil jej nakoniec. „Spoločne.“

Upírka chvíľu hľadela na ich spojené dlane. Ešte nikdy ju nikto nedržal za ruku. Nie takto. Buď ju ťahali alebo tvrdým zovretím desili, aby neurobila hlúposť a usmievala sa, hoci omdlievala hladom a bolesťou.

Takýto je to pocit? Keď sa dvaja držia za ruky? Hnaná zvedavosťou im preplietla prsty a usmiala sa. Faris tiež. Preblesklo medzi nimi tiché porozumenie a o niečo uvoľnenejšie pokračovali v ceste.