Prenasledovaná Hladom 11

 

Hotely v tomto zlomenom svete padli medzi prvými. Veľké reťazce sa zrútili a menšie zariadenia sa udržali podľa toho nakoľko boli závislé od technológií a aké bezpečie poskytovali. Fabiana sa ubytovala v neveľkom rodinnom hoteli kúsok od Barcelony, kde tvrdo pracujúci príbuzní poskytovali sedem izieb, reštauráciu pre pocestných a obchodovali s oblečením, ktoré sami šili. Keďže nesmrteľní sa vyhli chudobe a živoreniu, upírka nemala problém zaplatiť milej rodine za svoj týždňový pobyt. Dala im dezinfekčné prostriedky, niekoľko semien pre novú úrodu a kufrík plný liekov a vakcín. Ako bolo povedané, peniaze už majú hodnotu len na zakúrenie v krbe.

Princezná ich zaviedla do svojej izby, najluxusnejšej akú hotel mal, čo znamenalo jednoduchú spálňu a malú obývačku s gaučom a stolom na jedenie.

Ellinor priam cítila napätie zo svojho spoločníka, ale nechápala odkiaľ pramení. Fabiana preňho rozhodne nepredstavuje hrozbu. Vadí mu snáď, že je v prítomnosti šľachty? Démoni ju veľmi neobľubujú. Na druhej strane, Fabiana je všetko len nie pohŕdavá. To dievča má svoje zlomené srdiečko zo zlata.

Hladu bolo úprimne jedno či je v prítomnosti hoci aj kráľa celého sveta. Srdce mu však išlo vyskočiť z hrude pri pomyslení, že by ho korunná princezná spoznala. Väčšina dvorov ho videla aspoň raz a Jazdci zo slušnosti navštevovali vládcov krajín cez ktoré sa pohybovali. On si síce na Fabianu nespomínal, ale je možné že ona ho niekedy videla. Zatiaľ však nedávala najavo, že by ho poznala.

Prečo ho odrazu desí možnosť, že by Ellinor zistila že je samotný Hlad? Je to predsa jeho identita, jeho poslanie a jeho existencia.

Pozrel na drobnú upírku a v hrudi ho zabolelo. Jej skúsenosti s hladom nie sú najlepšie. Nikdy by nepochopila jeho poslanie. Sakra, ešte aj on neznáša kým je! A to nikdy nehladoval, nikdy nemusel bojovať o prežitie, potravu, práva alebo slobodu.

V hlave sa mu rozžiaril posmešný nápis PRIVILEGOVANÝ. Áno, je privilegovaný. Ellinorin presný opak.

Upírka sa uvoľnene posadila na pohovku a prijala od princeznej nepriehľadný pohár krvi. Fabiana zazrela na Hlad, ale nevenovala mu prehnanú pozornosť. Zbavila sa zbraní a hodila sa do kresla oproti Ellinor. „Vedela som, že zamieriš do Barcelony,“ začala. „Je tu najväčšia zbierka arabskej mágie na kontinente. Po nej si šla, však?“

Ellinor smutne zovrela pery a prikývla.

Fabiana jej podala asi päť tučných zväzkov. „Všetko čo potrebuješ.“

Svetlovlasej upírke sa z oka vykotúľala slza. „To bol od teba veľký risk.“

Princezná sa usmiala. „Ty a Linnea mi za to stojíte.“

Ďalšie slzy pri zmienke Linney.

Fabiana vzala Ellinor do náručia a pevne ju objala. „To je v poriadku, dievča. Som tu s tebou. Zachránime ju spoločne.“

Ellinor hneď začala krútiť hlavou. „Nie. Mohla by si prísť o svoje postavenie.“

Princezná si odfrkla a pohodlne sa oprela v kresle. „Neskoro. Moja rodina ma už dva roky vyšetruje za podozrenie o zvrhnutie mojich rodičov z trónu.“ Mávla ľahostajne rukou.

„Prosím?!“ zhrozila sa Ellinor.

„Áno. Dali ma sledovať, ale darí sa mi držať o krok pred nimi. Nemusíš sa báť, nikto nevie že som tu.“

Hlad už mal po krk svojej nevedomosti. Nerozumel tomuto rozhovoru a nerozumel ani jednej z týchto šialených žien. „Fajn, stačilo! Alebo mi okamžite poviete o čo tu ide, alebo v tomto momente pobežím na najvyšší dvor a získam odpovede z neho! Kto do pekla ste vy dve a odkiaľ sa poznáte?“ Ako môže princezná poznať niekoho ako Ellinor a prečo jej nepomohla skôr?

Dve ženy na seba pozreli, Fabiana pripravená Farisa spacifikovať. Ellinor jej ho predstavila, ale nepridala žiadne bližšie vysvetlenie.

Ellinor si povzdychla. Asi je načase mu povedať pravdu a dúfať, že ho nevydesí natoľko, aby to šiel niekomu vyzvoniť. Obzvlášť o Fabiane. Vstala a posadila na stolík oproti nemu, aby si videli do očí.

„Ellinor,“ varovala ju princezná.

„To je v poriadku,“ povedala upírka zmierlivo. „Verím mu.“

Hlad nadvihol obočie.

„Faris, posledných viac ako desať rokov som strávila v upírskom väzení. Podarilo sa mi utiecť a preto sa skrývam pred vlastnými. Fabiana...“ pozrela na princeznú. Ďalší povzdych. „Fabiana robila dva roky u nás dozorkyňu.“ Je všeobecne známe, že šľachta často posiela svoje deti, obzvlášť následníkov trónu, na určitý čas do väzníc, aby videli realitu zo všetkých uhlov a pochopili čo to znamená byť nesmrteľným odsúdeným na doživotie. Pretože ich úlohou nie je len zločiny trestať, ale zaistiť pre svojich poddaných podmienky, ktoré ich neprinútia obrátiť sa na zlé chodníčky. „A ako jediná sa ku mne správala ako k rovnocennej.“ Ďalšie slzy. „Prvý raz v živote mi priniesla čokoládový koláč,“ spomínala dojato. „A zmrzlinu.“

Fabiana sklopila pohľad. Ten príbeh je o niečo dlhší, ale bola rada že Ellinor nevyzradila všetky jej tajomstvá.

Hlad pozrel na uslzenú princeznú a hneď k nej nadobudol rešpekt. Bolo mu jedno, že Ellinor utiekla z basy – bol presvedčený, že v nej skončila neprávom. A kým je princezná na jej strane, nepohne ani prstom aby ju zdiskreditoval, nech je jej príbeh akýkoľvek.

Vzal svoju upírku za ruku a jemne jej ju zovrel. „Preto si sa vyhýbala odpovediam o svojom živote? Bála si sa, že ťa bonznem upírom?“ Úprimne, na začiatku by to urobil. Vďaka nebesiam, že to nevedel! Nikdy by s ňou nestrávil čas, nikdy by nezistil akú ohromnú moc v sebe ukrýva a nikdy by nespoznal jej príbeh. Bol odhodlaný ju pred upírmi ochrániť, nech to stojí čo to stojí.

Ellinor prikývla. „Na moju hlavu musí byť vypísaná obrovská odmena.“

„Aj je,“ pritakala Fabiana. „Vasily so Stefanom už vedia že si sa tajne vzdelávala a naučila mágii. Stavím sa, že sú pred bránami mesta.“

Hlad si pritisol Ellinor k boku. „Odkiaľ to vieš a môžu nás tu nájsť?“

Princeznej pobavene zaiskrili oči, keď uvidela jeho majetnícke gesto a Ellinorin zmätok. „Hackla som Vasilyho satelitný mobil a všetky jeho počítače,“ povedala jednoducho.

Ellinor mala oči dokorán.

„No čo? Aj ja môžem mať koníčky, nie?“ Odrazu sa zamyslela a pritisla si ruku na ústa. „Bohovia, takmer som zabudla! Do basy neprúdia žiadne informácie! Ty si absolútne nevedela čo sa tu za posledné roky dialo. Dievča, musela si byť šokovaná!“

Šokovaná je slabé slovo. Bola si istá, že skončila v inej realite.

Fabiana dala do izby priniesť skromnú večeru pre troch a Faris s princeznou začali prekvapenej Ellinor dopĺňať informácie o tom ako veľmi sa svet nesmrteľných zmenil. Ako sa objavili dávno stratené rasy a začlenili sa medzi upírov, ako sa uzavrel mier, ako na najvyššie tróny nastúpili kráľovné z odlišných druhov, ako bol porazený Julius a neskôr sa z neho stal vládca nebies, ako sa cestovalo v čase a ako a prečo sa objavili Lucifer, Sachiel a Jazdci.

 

 

Stefan s Vasilym dorazili k hraniciam mesta a dali si pauzu na vycucnutie posledných zásob krvi. Nové im zabezpečia miestni upíri.

Ako tak sedeli oproti sebe neďaleko útesov a počúvali šum vĺn, Stefan si premeral svetlovlasého kráľa. „Prečo si stále tu, Vasily?“ opýtal sa vážne. „Vieme že Ellinor je v Barcelone, o zvyšok sa postarajú moji spiaci agenti. Nemusíš so mnou pokračovať.“

Vasily pozrel do diaľky a snažil sa o vyrovnaný výraz. „Keď už si ma zatiahol do vyšetrovania, dotiahnem to.“

Stefan nemusel byť ani expertom na čítanie v tvári aby rozoznal lož. „Cítiš sa vinný, nemám pravdu? Za Ellinor. Za Linneu.“

Vasily zovrel päste. „Premýšľam nakoľko som zodpovedný za ich osud.“

„Nulovo. Nemal si s ich prípadom nič spoločné, len si robil svoju prácu ktorú ti odobril aj najvyšší dvor a za ktorú si dostal zaplatené,“ pokúšal sa uľaviť jeho svedomiu špión.

Vasily to tak jednoducho nevidel. „Hovorí sa, že zbrane nezabíjajú ľudí. Ľudia zabíjajú ľudí. A tak sa dodávatelia necítia vinní.“ Odhodlal sa pozrieť na Stefana. „Ja nie som ako oni. Dodal som technológie, ktoré boli využité zlým spôsobom. A mne to ani len nebolo podozrivé.“

Stefan sa zhlboka nadýchol. „Každá technológia sa dá využiť na zlo. Preto musíme vzdelávať. Učiť a dopriať slobodu myslenia.“

„Minulosť sa už ale neodstane. Môj podiel na tejto katastrofe sa neodstane.“ Vasily si prehrabol vlasy a odhodil náhodný kameň do mora.

Špión kráľa chvíľu pozoroval. „Sme nesmrteľní. Každý z nás urobil v živote hlúposť. Ver mi, ja som na ne odborník. Ale to neznamená, že všetko ostatné čo robíš na pomoc iným má menšiu váhu.“

Vasily zaklonil hlavu a pozoroval hviezdy nad nimi. Je skutočne nahovno mať na krku špióna, ktorý vie všetko. „Myslíš, že sa zmenila? Ellinor. Myslíš, že je pre ňu ešte nádej začleniť sa do spoločnosti?“

Na to Stefan odpoveď nemal. Preferoval by, keby tomu tak nebolo, pretože najvyšší dvor nikdy nedovolí, aby bola oslobodená.

 

 

Fabiana zatiahla závesy a uprela pohľad na Farisa natiahnutého na pohovke, zatiaľ čo Ellinor od vyčerpania a návalu informácií po krátkej sprche zaspala v spálni.

„Prečo ťa rodičia podozrievajú?“ opýtal sa Hlad.

Princezná smutne privrela oči. „Mám svoje tajomstvá, o ktoré sa s nimi nemôžem podeliť.“ Prešla k nemu a posadila do kresla. „Ale aj ty sa pohybuješ na tenkom ľade, nemám pravdu?“ Vševediacky nadvihla obočie. „Tak ktorý z nich si?“

Hlad bol v momente v strehu a vystrelil do sedu.

Fabiana len zagúľala očami. „Ellinor neovláda arabské jazyky – zatiaľ, ale ja áno. Faris je z arabčiny jazdec. Takže ak mi dáš dobré vysvetlenie prečo sa jej lepíš na päty, ja ti prezradím prečo je dievča tak úzkostlivé,“ navrhla mu dohodu. Nebola nadšená, že sa dostala do cesty Jazdcovi, ale záleží jej na Ellinor a tento mužský exemplár sa zdal byť voči jej kamarátke ochranársky. A bohovia vedia, že Ellinor si zaslúži aspoň jednu osobu, ktorá sa za ňu postaví.

„Hlad,“ predstavil sa Jazdec.

Fabiana prikývla. „To sa osud trafil,“ odfrkla si.

Hlad sa prisunul bližšie k princeznej a stíšil hlas, aby ich upírka spiaca vo vedľajšej miestnosti nezačula. „Je to pravda? Bola Ellinor trápená hladom?“

„Hladom aj násilím,“ potvrdila princezná. „A teraz mi vysvetli, o čo sa pokúšaš. Ellinor do tvojho sveta nepatrí.“

On sa obával, že práve ona doň patrí. Vyrozprával Fabiane príbeh o tom, ako ho mágia povolala z druhého konca sveta, ako Ellinor založila komunitu odolnú voči jeho silám a ako dokáže náhodných ľudí ukryť pred jeho mocou. Bez toho, aby si čokoľvek sama všimla. „Nikdy, za celú moju existenciu, sa niečo podobné nestalo. Najskôr som ju chcel zastaviť, ale teraz... ak dokáže od seba oddeliť dobro od zla...“ nedokázal dokončiť.

Fabiana sa pousmiala. „Nemusíš cítiť toľko viny za skazu, ktorú šíriš,“ domyslela si.

„Netušíš, aké je to oslobodzujúce. Ale Ellinor... tak neskutočne nenávidí Jazdcov. Mňa špeciálne, ale je neskutočne naštvaná na svet nesmrteľných a myslím, že právom. Zlyhal. Pre ňu zlyhal, pretože ju neochránil.“

V tom mu nemohla oponovať. „Možno zlyhal. Ale Ellinor vykonala hrozné veci. Tú vinu so sebou ponesie navždy.“

„A čo trauma? To nikoho nezaujíma?“ bránil ju Hlad.

Fabiana naňho pozrela a pohladila ho po pleci. „Je pekné, že niekto konečne myslí aj na jej práva. Paradoxne si asi jediný, koho by náš svet ešte vypočul. Keď ju nájdu, si jej nádej na obhajobu.“

„Prečo nie ty? Si princezná.“

Fabiana zo seba vydala niečo medzi vzlykom a hysterickým smiechom. „Ver mi, ja budem zdrojom úplne iného vyšetrovania.“

Prečo sa problémové ženské navzájom priťahujú? Hlad bol z tohto sveta frustrovaný. Fabiana sa mu chystala povedať viac, ale vtom jej pípol mobil a ona vyskočila na rovné nohy. Pozrela na upozornenie a zbledla.

„Sakra! Vasily so Stefanom sú kilometer od nás a mieria sem!“

Hlad bol tiež v momente na nohách. „Čo urobíme?“

Fabiana šla zobudiť Ellinor a rozospatá upírka hneď prišla so šialeným nápadom.