Prenasledovaná Hladom 13

 

Na piatok trinásteho trinásta kapitola :D takže dnes si nezabudnite zohnať čiernu mačku, aby sme to dorazili ;-)

Vasily so Stefanom narazili na malý potok. Obaja boli podráždení, nafučaní a frustrovaní zo spútaných rúk. Kráľa nanajvýš iritovalo, že je neustále blízko nenávideného upíra, ktorého vraždu plánoval prakticky každý týždeň a už mal preňho pripravený aj vak na mŕtvoly a pre seba alibi.

„Pri troche šťastia nás privedie k pobrežiu alebo aspoň k nejakému osídleniu,“ teoretizoval Stefan.

„Pri troche šťastia narazíme na hladného medveďa a zožerie nás skôr než zapadne slnko,“ mrmlal Vasily nespokojne.

Stefan trhol putami, len aby kráľa vytočil. Vasily sa zapotácal a stúpil mu na nohu. „Hlboko sme Ellinor podcenili. Zdá sa, že voči tebe rozhodne cíti zášť.“

Vasily sa zamračil. „S mejkapom a putami sme skončili dvaja,“ pripomenul mu. „Som si istý, že vie aj o tebe.“

Stefanom trhlo. Pootvoril pery. „Vasily... ak vie o mne...“

„Niekto jej donáša informácie,“ dokončil kráľ skleslo. „A zrejme nejednala sama. Áno, napriek tomu že som blond, mi občas mozgové závity fungujú. Otázne je kto, prečo a ako sa vôbec s niekým skontaktovala.“

Stefan sa triasol bezmocnosťou. Mal by varovať agentov, preveriť možné kontakty, zistiť kto ju v base navštívil, znovu vypočuť Linneu... Namiesto toho je na vyhliadkovej vychádzke pripútaný k idiotovi, ktorý si úmyselne sťahuje porno z tých najnebezpečnejších serverov, aby zavíril Stefanovu sieť.

„Poďme,“ povedal nakoniec špeh a trhol Vasilym smerom po prúde.

„Nie som pes!“ štekol Rus.

Stefan našľapoval po kamenistom teréne. „Isteže nie, to by si bol aspoň poslušný a nepapuľoval,“ šomral.

„Stále som z nás dvoch kráľom ja!“ zreval Vasily autoritatívne, pretože nech už je Stefan akokoľvek cenený, je poddaný. Aj keď nikto vlastne nevie odkiaľ pochádza, či je premenený alebo nie, alebo hoci aký je vôbec starý. O týchto informáciách sa vedú medzinárodné stávky.

Stefan zovrel pery, akoby sa ho ten fakt vôbec nedotýkal. Len sa nadýchol a počítal do desať. „A momentálne máš ruku pripútanú k mojej. Takže pokiaľ tvoja pomyslená koruna na hlave neotvára magické okovy, nemáš sa čím vyťahovať,“ uzemnil vládcu, čo si ešte nikto nedovolil.

 

 

Ellinor s Hladom sa utáborili v malom lesíku na pobreží, aby si cez noc konečne odpočinuli. Postavili stany a vystriedali sa pri malom vodopáde vlievajúcom sa do mora, ktorý im nahradil sprchu. Hlad rozložil oheň, na ktorom si opiekli mäso od lovca v neďalekom meste, za ktoré zaplatili vitamínmi a dezinfekčnými tabletami na vodu.

Hlad v tichu pozoroval Ellinor ako zasnene pozoruje vlny, zabalená v deke, zatiaľ čo jedla. Predstavuje pre ňu more slobodu? Niečo, čo ju odnesie ďaleko od tohto miesta? Aby možno skúsila šťastie na úplne inom kontinente?

On by si ju našiel kdekoľvek, ale to jej radšej neprezradil. Skúsil šťastie a prisunul sa k nej bližšie. Keď sa neodtiahla, vzal jej chladnú ruku do svojej a ona naňho uprela svoje sivomodré očká. Už sa v nich ale nezračil strach ako kedysi. Pevne stisla jeho dlaň a usmiala sa.

Pre ten úsmev by jej zniesol hoci aj modré z neba.

Ellinor pocítila zvláštne šteklenie v žalúdku. Bolo príjemné držať Farisa za ruku. Nikto ju nikdy tak jemne nedržal. Takto vyzerajú bežné dotyky?

Faris jej prehrabol vlhké vlasy a pohladil ju na líci. Spokojne sledoval, ako zružovela. „Keby svet nepadol... keby si ušla do toho čo si poznala... kam by si šla? Aj s Linneou?“ Nech je to ktokoľvek.

Ellinor sa roztrasene nadýchla. Pokúsila by sa vôbec o útek keby vedela čo ju čaká? Radšej na to nechcela myslieť. „Chcela som nás zobrať na nejaký ostrov v Karibiku,“ prezradila. „Kde je stále teplo. Usadili by sme sa v nejakej malej dedinke. Naučila som sa dosť mágie aby som nám zaobstarala obživu. Linneu by som dala do školy. Možno by som sa do nejakej prihlásila aj ja. Len z princípu. Aby sme si doplnili vzdelanie. Pomáhali by sme komunite okolo nás. Ak by som niekedy nahromadila dosť zdrojov, založila by som útočisko pre týrané ženy.“

Hlad po tej poslednej vete akoby dostal kopanec do žalúdka. Ako niekto mohol uväzniť ženu, ktorá by svoju mágiu využila na pomoc menej privilegovaným? Toto bude skutočne musieť s dvorom prebrať, pretože na Ellinorinom prípade mu mnohé nesedí. Čo ak niekoho kryla? Čo ak ju niekto prinútil priznať sa k zločinu, ktorý nikdy nevykonala? Možno aby niekoho chránila?

Ellinor znovu pozrela na šumiace vlny. „A nemocnicu. Nemocníc nikdy nie je dosť.“

Hlad to nevydržal a pritiahol si ju do lona, aby ju mohol objať. Spojil im čelá a Ellinorina dlaň pristála priamo na jeho srdci, ibaže sa ho ani len nepokúsila odstrčiť.

Upírka počúvala a cítila upokojujúci rytmus Farisovho srdca. „Nič z toho sa mi nesplní, však?“ opýtala sa, poznajúc realitu. Poznajúc jej vlastné šance. Obzvlášť teraz, keď na ňu dvor nasadil kalibre ako sú Stefan a Vasily.

Faris ju zľahka hladil po chrbte, zatiaľ čo ich pery boli centimetre od seba a nemohol si nevšimnúť že sa Ellinor zrýchlil dych. „Možno na teba čaká niečo oveľa väčšie, než utajený život v anonymite,“ prorokoval, pretože či sa jej to páči alebo nie, je s ním spätá a dokáže zachraňovať ľudí. Pred ním. Pred silou ktorá nikdy nemala mať svojho odporcu.

Ellinor smutne privrela oči. „Prečo? Nežiješ tak aj ty?“

Hlad sa zamyslel. Nikdy Ellinor neprezradil k akej rase patrí a ona sa automaticky dovtípila, že je démon. Démoni boli vždy spodinou spoločnosti, obzvlášť pre niekoho ako ona, kto bol uväznený pred udalosťami ktoré viedli k ich zrovnoprávneniu. „Vadí ti čo som?“ opýtal sa, pretože potreboval vedieť nakoľko je pre ňu čistota krvi dôležitá. Nakoľko sa hrá na dobrodinku, ale len pre vyvolených. Pre “čistých“.

Ellinor otvorila oči a voľnou rukou ho pohladila po líci a krku. Odmalička ju učili, že démoni sú špina. Odpadlíci. Zakázaní kríženci. Nehodní jedla a prostriedkov. Barbari. Násilníci. Fabiana ju však varovala, že tento predsudok padol. Nebesiam vládne démon. Celá rasa dostala svojho vládcu a útočisko. Kráľovstvá ich postupne berú pod svoje krídla a začleňujú medzi svojich.

„Vadí mi, že tak ako ja si bol zrejme často o hlade a nemal kde hlavu zložiť.“ To by nemal zažiť nikto.

Hlad z jej slov cítil úprimnú nespokojnosť. Nemohol jej povedať, že rozhodne nikdy nehladoval a v skutočnosti má paláce po celom svete. Že sa pred ním trasú národy a jediný, kto si naňho dovolí vyskakovať je jedna odvážna upírska princezná menom Abigail. „Prečo mám pocit, že je to stále lepšie než čo sa stalo tebe?“

Po líci jej stiekla slza. Narodila sa do omnoho odlišných podmienok a predsa sú obaja tu, uprostred zničeného sveta, bez istoty jedla a úkrytu. Farisova ruka sa odrazu presunula z jej chrbta na šiju, kde zatlačila na namohnuté svaly. Z úst jej vyšiel spokojný ston.

Hlad ju pobozkal. Opatrne, aby otestoval vody. Hneď mu bolo jasné, že toto je Ellinorin prvý bozk – jej prekvapenie a neistota čo robiť boli jasným dôkazom.

Ellinoriným telom prešla horúčava. Neznáma horúčava. Spaľujúca horúčava. Farisove pery prebrali kontrolu nad tými jej, až kým nepochytila správny rytmus a horúčava sa zmenila na oheň. Pristihla sa, že zabára ruky do Farisových vlasov, akoby sa bála že sa každú chvíľu odtiahne.

Jazdec nič podobné v pláne nemal. Zapojil do boja jazyk a odtiahol sa len keď Ellinor došiel dych, a to len aby sa ľahkými bozkami presunul na jej čeľusť a už o niečo odvážnejšie na krk. Traduje sa, že upíri sú extrémne citliví v oblastiach, kde sa tradične pije krv. Prisal sa na jasne pulzujúci bod na jej krku a táto legenda sa hneď potvrdila.

Ellinor zastonala a zaklonila hlavu. Príjemné šteklenie v brušku sa presunulo nižšie, do partií, ktorým doteraz nepotrebovala venovať pozornosť. Neznámy tlak ju prinútil zovrieť stehná.

Hlad sa bozkami dostal až na kľúčnu kosť, kde ho zastavil lem trička. Opatrne vzhliadol, aby videl Ellinorinu reakciu. Upírka mala privreté oči a zaklonenú hlavu, aby mu umožnila čo najväčší prístup. Hlad vkĺzol jednou rukou pod kus oblečenia a dostal sa až k nechráneným oblinám pod ním. Ellinor nenosila podprsenky – v tomto svete sa prestali vyrábať a s jej proporciami ich ani nepotrebovala. Drobné prsia si sťahovala látkou len keď sa potrebovala zahaliť medzi ľuďmi.

Ellinor sa nikto nikdy nedotkol na jej tele inde než na rukách a tvári – pokiaľ nepočítala údery. Preto pre ňu bolo prekvapením, aké teplo môže vyžarovať obyčajné pohladenie. Opäť zaklonila hlavu, aby Farisovým perám umožnila prisať sa na jej citlivý krk. Tlak medzi stehnami sa zhoršoval. Všetko sa zhoršovalo. Bola citlivá, slabá a rozhorúčená zároveň. A keď Farisove prsty našli jej bradavky, z úst jej vyšiel zvuk ktorý jakživ nevydala.

Jazdec z reči jej tela vyčítal zmätok. Chúďa malé, ani len nevie kde a ako nájsť úľavu. Prestal so zmyselným útokom, aby ju mohol nadvihnúť a posadiť na seba obkročmo.

Len čo Ellinorin stred pocítil tlak iného tela, bolo to pre ňu ako zásah elektrickým prúdom. Chcela sa pohnúť, vyvolať trenie, ale bola príliš prekvapená.

Hlad ju sladko pobozkal a pevne ju držal za boky. „Dotýkala si sa niekedy samej seba, Ellinor?“ opýtal sa, hoci si vedel domyslieť odpoveď.

Upírka očervenela. Za niečo také by ju zbičovali. Zahanbene sklopila pohľad a pokrútila hlavou.

Hlad jej nedovolil stiahnuť sa do svojej ulity. Nadvihol jej bradu a pohladil líce. „To je v poriadku. Stále je to tvoje telo. Počúvni jeho potreby,“ zašepkal jej do ucha.

Ellinor zastonala. Nevedela ako. Nevedela čo robiť a prečo tomu nerozumie. Mala by. Ako povedal Faris, je to jej telo. „Neviem čo ďalej, Faris,“ pípla sotva počuteľne.

Hlad v tej chvíli nenávidel, že nepozná jeho meno. Že ho z jej úst nemôže počuť. „Pomôžem ti,“ sľúbil jej a znovu ju pohladil pod tričkom, než začal ruku pomaly presúvať nižšie a nižšie. „Bude to príjemné, princeznička,“ šepkal jej na pery medzi bozkami.

Ellinor o tom presvedčená nebola. „Ne-nebude to bolieť?“

Usmial sa a pokrútil hlavou. „Nie tentokrát.“ Nevezme jej panenstvo, rozhodne nie takto. Nie teraz. Rozviazal šnúru na voľných nohaviciach a dostal sa až k jej vlhkému stredu. Neurobil nič iné než že dvoma prstami prešiel po celej dĺžke jej pohlavia a Ellinor sa roztriasla. Je vôbec normálne, aby bola takto vzrušená?

„Pšš,“ tíšil ju Hlad, vyčítajúc z jej pohľadu zmätok. „Si pre mňa pripravená. Páči sa ti to?“ Jedným prstom obkrúžil klitoris.

Ellinor nemala slov. Pozerala Farisovi do očí v snahe uvidieť niečo, čo by ju prebralo, čo by ju vrátilo do reality, ale nenašla nič. Vťahoval ju do sveta nepoznaného. Čokoľvek sa dialo v jej vnútri, oberalo ju to o zdravý rozum. Farisove prsty krúžili, skúmali a hladili. Perami tlmil jej stony. Celé vnútro jej pulzovalo. Niečo sa blížilo. Niečo nepoznané. Farisove pohyby sa zrýchlili a ona nevedela čo robiť. Ovládol ju extrémne sladký kŕč, ktorý ju obral o posledné sily. Vykríkla a musela sa oňho oprieť, aby nespadla. Farisove prsty celú minútu predlžovali jej prvé vyvrcholenie, až kým sa jej dych neupokojil a triaška neprestala.

Bol to dokonalý pohľad – Ellinorin prekvapený výraz, opuchnuté pery a ružové líca. A hlavne jej dôvera v to, že neublíži jej telu, že ho nevystaví utrpeniu.

Hlad ju k sebe pevne privinul. „Páčilo sa ti to, princeznička,“ zašepkal jemne, hladiac jej chrbát.

Ellinor omámene prikývla.

Víťazne sa usmial. Aj keď sa mu nezdravo napínali nohavice, bol ochotný to ignorovať. Príde deň, keď si ju vezme celú. Ale musí to byť deň, keď sa Ellinor nebude báť bolesti.