Prenasledovaná Hladom 14

 

Stefan s Vasilym kráčali po zvyšok ďalšieho dňa, niekoľkokrát skončili v kruhu a stále sa nikam nedostali. Vasily bol v stave, keď už začal premýšľať nad odseknutím ramena, len aby sa Stefana zbavil. Koniec-koncov sú upíri – dorastie. Teda pokiaľ sa včas dostanú k zásobám krvi a lekárskej pomoci, pretože mať odtrhnuté rameno a sepsu zároveň nie je vôbec pohodlné. Plus Stefan už o rameno prišiel nedávno, takže je na rade on.

Upíri sa potkýnali medzi riedkym porastom stromov a znovu museli zastať, aby sa vydýchali. Ani nie z chodenia, ale z neutíchajúcich nadávok, ktorými sa láskyplne oslovovali poslednú hodinu.

Stefan sa obzrel v posledných lúčoch zapadajúceho slnka. „Začínam cítiť more. Myslím, že sa blížime k pobrežiu.“

Vasily si prehrabol svetlé vlasy. „Kde všade máš agentov?“

Špión sa zamyslel. „Okrem Barcelony v Zaragoze, Valencii aj Madride pokiaľ to bude potrebné.“

„Skvelé! Takže ešte si to budeme musieť odkráčať do jedného z tých miest a to len za predpokladu že sa vôbec zorientujeme, nehovoriac o tom, že na kohokoľvek na ceste narazíme, uvidí dvoch spútaných idiotov ako veľmi ľahký terč.“

„Nuž, na nejaké jedlo budeme musieť naraziť,“ upravil kráľove slová Stefan.

Odrazu kúsok od nich čosi zapraskalo a obaja sa v panike otočili. V momente ustrnuli. Necelých desať metrov od nich sa lenivo prechádzala huňatá šelma.

„J-je to...“

„Veľký medveď,“ potvrdil Stefan šeptom. A odrazu tu bola možnosť, že sa z nich stane jedlo. Pretože krv už nejaký čas nemali a ich fyzický výkon sa znižoval každou hodinou, nehovoriac o tom, že sú si navzájom bremenom. „Pomaly... cúvaj,“ inštruoval kráľa nečujne. „Krôčik po krôčiku.“

Vasily sa ani nepohol, oči upreté opačným smerom. „Rád by som, ale prišla mu kamarátka,“ zašomral.

Stefan sa zvrtol. Z tieňov sa vynorila ďalšia huňatá medvedica a hľadela priamo na nich. „Okej, nový plán,“ šepkal ešte tichšie. „Utekaj!“

Obaja naraz sa rozbehli, ibaže opačnými smermi. Trhlo im rukami a skončili na zemi. Medvede ich zamyslene pozorovali. Stefan vytiahol Vasilyho na nohy a ťahal ho smerom k vysokým stromom. Len čo k nim dobehli, obzreli sa a zistili, že medvede kráčajú za nimi.

„Hore! Hore!“ nariadil Vasily.

Šplhať by pre nich obvykle nebolo náročné, ibaže spútané ruky všetko zhoršovali. S vypätím síl sa vyškriabali po drsnej kôre až k prvým pevným konárom, na ktoré sa celí zadýchaní usadili.

Vasily sa vysilene oprel o kmeň, ruka natiahnutá k susednej vetve, kde sedel rovnako unavený Stefan. Medvede pod nimi sa prechádzali sem a tam, občas zabručali, potom sa k sebe priblížili.

Stefan sa plesol po čele. „Prosím, povedz mi že práve nezačali...“

„Ó áno, začali,“ potvrdil Vasily rezignovane, snažiac sa ignorovať ručiace šelmy, ktoré sem očividne prišli na rande.

Stefan si prehrabol už aj tak strapaté vlasy. „Prečo vždy keď s tebou niekam idem, skončím v tej najnemožnejšej situácii?!“ obvinil Vasilyho, akoby to nebol on kto ho pôvodne vytiahol do terénu.

Kráľ ho spražil pohľadom. „Nebol som to ja kto ti odťal ruku a do komnát si mi s plošticami vliezol sám!“ pripomenul mu.

„Ty si skončil v mojom šatníku!“ opáčil mu to Stefan.

„A dodnes ma to traumatizuje,“ uistil ho Vasily. „Aspoň ti neustále nelozím do sprchy.“

„Dvakrát. Vliezol som ti do sprchy len dvakrát!“ Stefan sa pokúsil rozhodiť rukami, ale takmer spadol zo stromu.

„Čo je o dva razy viac než by mi bolo príjemné.“

Špión zagúľal očami. „Neboj sa citlivka, nemáš nič čo by som už nevidel.“

Vasily zaškrípal zubami a privrel oči, aby si mohol predstaviť ako Stefana škrtí. „Dôstojnosť. Už si niekedy o nejakej počul?“

Bola to len sekunda čo sa Stefanovo srdce rozbúchalo, než nad ním prebral kontrolu, aby ho Rus nepočul, a ponechal si kamennú tvár. „Dôstojnosť je maska, za ktorú sa schovávajú najväčší pokrytci. Aby mohli súdiť iných. Pohovorme si o dôstojnosti keď nebudeš mať ani len čo do úst,“ odvrkol Stefan a ukončil rozhovor tým, že sa oprel o kmeň a zavrel oči.

Vasily špióna zamyslene pozoroval. Udrel na citlivú strunu? Tomu sa ťažko verilo. Stefan bol vždy ako nehybná hora – nič ním neotriaslo. Vasily si bol takmer istý, že nech je odkiaľkoľvek, vyrastal v stabilnom prostredí.

Stefan sa odmietal hádať s blbcom, ktorý si sedí na tróne a nemá poňatia o životoch upírov ako on – agentov operujúcich v tieňoch, za hranicami kráľovstiev a rás. Agentov, ktorí neboli vybraní k trénovaniu, ale tých, ktorí prirodzene prišli do organizácie s vlastnosťami nehodiacimi sa do bežných štruktúr. Persefona, ktorú mali všetci za upírku, bola vybraná pre svoju jedinečnú schopnosť všade sa dostať, všetko vedieť a zistiť. On, na druhej strane... on bol vybraný pre to, že bol chodiaca zbraň. Keby Vasily vedel koľko krvi a akým brutálnym spôsobom prelial muž ku ktorému je pripútaný, ochotne by si utrhol rameno.

 

 

Carys si chcela začať od zúfalstva trhať svoje červené, husté vlasy. Odhalili práve siahodlhú nebeskú konšpiráciu, alebo jej nadobro preskakuje? Len nedávno prišla na to, že predošlí najvyšší anjeli a vládcovia nebies, ktorí dobrovoľne odstúpili po Juliusovom zasadnutí na trón, dostali tú najhoršiu možnú karmu a nikto nevie prečo. Dopátrala sa len toho, že ich karma sa pokazila v období, keď odrezali krídla anjelovi menom Lilith.

Problém je, že o nej neexistuje jediná zmienka. Nepamätá si ju ani len Drake – Carysin otec a jediný anjel dosť starý na to, aby žil v jej období. Pretože jeho pamäť bola vymazaná. Na svete je len jedna ďalšia bytosť dosť stará na to, aby si mohla pamätať toto obdobie a tá má zase spomienky z budúcnosti. Otec najvyšších upírov, Helio, sa narodil ešte za čias keď bola osídlená Hyperborea. Odmietal sa však podeliť o informáciu o Lilith.

Nikto nevie kto bola Lilith.

Ľudia ju démonizovali. Podľa ich svätých kníh bola Adamovou prvou ženou, stvorenou Bohom rovnako ako on. Lilith však požadovala rovnosť k Adamovi, za čo bola potrestaná a stala sa škaredým démonom. Následne na to bola stvorená Eva z Adama, aby bolo jasné kto má komu podliehať.

Kopa somarín.

Čo sa stalo s Lilith? Prečo mali jej krídla odlišnú farbu než u ostatných anjelov jej doby? Čo sa odohralo na nebesiach okrem vojny?

Samozrejme, predošlí vládcovia boli konzervatívni, ale nie monštrá. Pomáhali Carys, pomáhali nesmrteľným. Išli do boja proti Juliusovi.

Carys bola natoľko zúfalá, že šla prosiť o pomoc. Premiestnila sa priamo do Valhally, domova valkýr, ktorá sa stala útočiskom niekoľkých padlých anjelov. Na rozdiel od predošlého režimu, Carys s Juliusom ukončili barbarskú tradíciu odrezávania krídel za neposlušnosť. Obzvlášť keď tou “neposlušnosťou“ boli prehrešky ako odmietnutie zabiť krížencov, vzťahy s ľuďmi alebo pomoc mimo povolených pravidiel. Len čo zaviedli v nebi nový systém, dali sa do pátrania po padlých anjeloch, ale našli ich minimum a nikto nemal záujem vrátiť sa do neba. Obzvlášť po tom, čo boli skopnutí len v oblečení, ktoré mali na sebe. Všetci mali hlbokú traumu a priveľa trpkých spomienok. Ženskí anjeli využili ponuku valkýr, ktoré ich ochotne prijali medzi seba.

Carys sa podarilo presvedčiť jednu z nich, aby jej venovala niekoľko cenných minút svojho času.

Mlado vyzerajúci anjel menom Sienna vošiel do luxusného salóna pre návštevy s obozretným výrazom. Blond vlasy mala spletené do jednoduchého copu a oblečenie na jej podvyživenom tele priam viselo. Carys nepoznala jej príbeh, pretože tak ako ostatní, Sienna sa oň nechcela podeliť. A po tom všetkom ho ani nikomu nedlhuje.

Carys vstala z kresla, ale radšej sa k nej nepriblížila, aby ju nijako nevydesila. Priateľsky sa usmiala. „Sienna, ďakujem že si sa so mnou stretla.“

Anjel prikývol a tiež zostal stáť. Stále sa necítila komfortne, napriek uisteniam, že nebesia na ňu nikdy viac nesiahnu.

„Ja viem že je pre teba táto téma bolestivá, ale mám veľmi dôležitú otázku ohľadom nebies. Si jediná z padlých, ktorá bola ochotná sa so mnou stretnúť.“

Sienna sa zhlboka nadýchla, aby si dodala odvahu. „A prečo prichádzaš po odpovede k padlým?“

„Pretože anjeli o ničom nevedia. Pýtala som sa. Anjeli nasledovali pravidlá. Preto sa ani len nesnažili zistiť či niečo nie je v poriadku. Vy ste to videli, však?“

Sienna zovrela pery.

Carys starostlivo volila slová. „Kto bol Lilith, Sienna?“

Sienna mala oči ako loptičky. Pootvorila pery, ale na chvíľu nevedela čo povedať. „Lilith? Prečo sa zaujímaš práve o ňu?“

Carys mala pocit, že položila správnu otázku, pretože časť ostražitosti sa zo Sienny stratila. „To, čo ti poviem je zatiaľ tajomstvom.“ Posadila sa do kresla a Sienna tiež. „Najvyšší anjeli dostali karmické tresty. Tie najhoršie. A my netušíme prečo. Vieme len, že ich karma sa pokazila v období keď Lilith prišla o krídla.“

„Dobre im tak,“ zašomrala Sienna.

Carys stále nerobila dobre predstava, že niekto praje jej predchodcom zlý osud. Nepovedala však nič.

Sienna uprela pohľad do neznáma, aby si utriedila myšlienky. „Lilith bola anjel ako každý iný. Prehrešila sa rovnako ako mnohí z nás. Neuposlúchla príkazy. To je všetko čo viem.“

Carys si stisla koreň nosa. Sienna toho vie viac, ale nepovie to. „Prosím. Sienna, mne nejde o hľadanie dôvodu pre ich karmu. Chcem vedieť o krivde, ktorá ju spôsobila. Aby som mohla aspoň časť z nej napraviť. Nebesia už nie sú ako kedysi. Neodrezávame krídla a nebojíme sa archanjelov.“

Sienna privrela oči, ako zvádzala akýsi vnútorný boj. „Neviedli si práve najlepšie záznamy, hm?“ povedala nakoniec, oči stratené v minulosti. „Anjeli. Mali papiere, ale na štatistiky neverili, nemám pravdu?“

Ani na digitalizáciu. Carys s Juliusom mali čo robiť, aby to zmenili. „Nie. Mali neskutočný bordel.“

„V bordeli sa stratí mnoho vecí.“

O čom to hovorí? „Hm?“

Sienna pozrela Carys do očí, čo bolo prvý raz. V tých jej sa zračil odboj, ktorý ju svojho času musel stáť krídla. Nevyprchal ani po toľkých rokoch. „Pokúsila som sa zachrániť Marie Curie,“ povedala vážne.

Carys tie slová chvíľu spracovávala. „Prosím?“

„Chcela som jej zachrániť život. Za to mi odrezali krídla.“

Carys to nedávalo zmysel. „Za to, že si chcela pomôcť jednej z najväčších vedkýň nášho sveta?“ Potom si uvedomila dopad Sienniných slov. „Moment, Marie nemala vlastného anjela?“

Sienna smutne krútila hlavou. „Vieš kto ešte nemal anjela? Mileva Marić. Kto ho mal? Albert Einstein. Takisto Krištof Kolumbus. Kto ho nemal? Florence Nightingale. Raden Kartini. Tamara Gruzínska. Ale ľudia ako Roosevelt, Edison alebo Ford sa bez nich ani nepohli. Urob si z toho závery aké chceš.“ Sienna vstala a odišla bez ďalšieho vysvetlenia.

Carys bola zmätená. Čo sa jej to dievča pokúšalo povedať?

Asi päť minút na to do miestnosti vošla vládkyňa Valhally Juniper, desivá valkýra s tmavočervenými vlasmi a istotou v kroku. „Ja viem že nie je správne odpočúvať iných a mať ploštice vo vlastnom kráľovstve, ale som príliš vlezlá aby som to nerobila,“ povedala namiesto pozdravu a oprela sa o záhlavie kresla, ktoré len pred chvíľou opustila Sienna.

Carys sa prebrala z tranzu. Je príliš zvyknutá na odpočúvanie než aby ju to vôbec rozhodilo. „Tušíš o čom to bolo?“

Juniper mykla plecami. „Nie celkom. Einstein ukradol Mileve dve nobelovky, Kolumbus sa škvarí v pekle za ty vieš čo, Roosevelt bol fanúšikom eugeniky, Edison týral zvieratá a Ford bol nacista. Nevidím prepojenie.“

To ani Carys. Ale nebyť týchto mužov, nemáme poznatky o fotoelektrickom jave, teóriu relativity, elektrinu, inováciu vo výrobe a mnoho ďalších.

Prečo, krucinál, nemala Marie anjela?! Carys sa v žilách varila krv. A ani tie ostatné?

„Niečo ti ukážem,“ vytrhla ju Juniper z tichého zúrenia a zaviedla ju do obrovskej siene s pamätnými zbraňami z rôznych období. Na stenách viseli vlajky, štíty a nápisy. Valkýra ju vzala k veľkej čierno-bielej vlajke s komplikovaným symbolom podobným hornej časti kríža s chvostom.

„Čo to je?“ Carys si bola istá, že niečo podobné už niekde videla.

Juniper hrdo pozrela na symbol. „Lilithin sigil. Jej znak. Ľudia z neho urobili niečo démonické a zlé. Diabolské.“

Carys sa zúfalo otočila k valkýre. „Čo vieš o Lilith?“

„O nič viac než ty a strýčko google. Lilith bola tá, ktorá chcela rovnosť. A za to bola potrestaná. Povedz, Carys, myslíš že ktokoľvek by mal byť potrestaný za to, že chce práva?“ opýtala sa jej Juniper vážne.

„Isteže nie!“

Juniper znovu uprela pohľad na sigil. „Tak sa opýtaj – kto najviac získal z nerovnosti?“