Prenasledovaná Hladom 15

 Holky, moc moc sa ospravedlňujem za opozdenie. Mám plnú hlavu a zabudla som počítať dni :-(

Stefan napoly driemal, zatiaľ čo medvedí párik veselo pracoval na novej generácii chlpáčov. Vasily na susednej vetve spal o niečo tvrdšie. Krátko pred úsvitom šelmy konečne odišli a špión sa pokúsil zobudiť nenávideného kráľa.

„Súdruh! Hej súdruh, vstávame!“

Vasily sebou trhol, čo malo za následok stratu rovnováhy. V panike chcel narovnať ruky, aby sa udržal na vetve, ale putá mu to znemožnili. Zošuchol sa dolu a nevyhnutne so sebou stiahol aj Stefana.

Spoločne dopadli na tvrdú zem, teda Vasily na tvrdú zem a Stefan na o niečo mäkšieho Vasilyho, ktorému na hrudi čosi zapraskalo. Vykríkol bolesťou a na chvíľu stratil dych.

Stefan sa okamžite odvalil a pohľadom skontroloval zvíjajúceho sa Rusa. „Vasily?“

„Rebrá,“ sipel Vasily. „Moje rebrá!“

Špión mu bez ceremónií roztrhol tričko a uvidel minimálne tri zlomené kosti. Normálne by to nebolo také zlé, upíri sa hoja rýchlo. Ibaže všetky tri rebrá boli vychýlené a ak ich nenapravia, nezrastú sa správne a Vasily bude v bolestiach až kým ich niekto znovu nezlomí a nenapraví.

Na to nemajú čas. „Aký je tvoj prah bolesti?“ opýtal sa kráľa a obkročmo sa mu posadil na boky. Nie je to prvý raz čo bude naprávať rebrá. Ani druhý. Ani desiaty.

„Mizerný! Mizerný! Mizerný!“ panikáril Vasily.

Stefan, čo ako ho nenávidel, mu nechcel spôsobiť ešte viac utrpenia, ale zle zrastené rebrá sú oveľa horšie. „Vasily,“ povedal vážne. „Ja viem že sa ti to nebude páčiť, ale musíme kosti napraviť.“

Na to už kráľ prišiel. Ale bez anestetika to bude peklo. Privrel oči. „Hlavne rýchlo, áno?“ Zaťal zuby.

Stefan odhadoval uhly a napnutie kože. Nemajú skalpel. Bude to musieť urobiť holými rukami a cez pokožku. Pozrel na šľachtica pred sebou a hneď mu bolo jasné, že to nezvládne. A ak upadne do bezvedomia, nikam sa nepohnú. Nie spútaní.

Vasily otvoril jedno oko, keď sa dlho nič nedialo. „Na čo čakáš?“ Stefanova voľná ruka na jeho hrudi sa nehýbala.

Špión si nespokojne hrýzol peru. „Dôveruješ mi?“

„Sakra nie!“ vykríkol Vasily, pretože tušil problémy.

Stefan nahmatal prvé zlomené rebro. „Zavri znovu oči. A mysli... na veselé šteniatka. Alebo kvetinky. Čokoľvek.“

Vasilyho mozog mu fyzicky zabránil poslúchnuť šialeného upíra nad ním. „Stefan? Čo sa chystáš urobiť?“

Upír sa nad Rusa naklonil, jedna ruka na hrudi, druhou sa opieral o vlhkú zem. „Keď sa oslobodíme, pôjdeme s týmto na terapiu, dobre?“ zaprisahal raneného a vyceril zuby. Potom ich ponoril do Vasilyho krku. Upíri pri pití krvi vstrekujú do systému obete silné endorfíny na potlačenie bolesti a presne to Stefan urobil. Samozrejme, nenapil sa ani kvapku, hoci sám pociťoval hlad. Po hmate začal naprávať Vasilyho zlomené kosti.

Ruský kráľ pocítil sotva desatinu bolesti, ktorá by ho normálne čakala. Napriek tomu sa pristihol ako špiónovi zviera rameno. Na šteniatka ani kytičky však myslieť nezvládal. Nie keď mal v krku dva ostré tesáky.

Stefan skúsene napravil vychýlené kosti, aby im dovolil správne sa zrásť. Precízne skontroloval aj zvyšné rebrá a keď si bol istý, že Vasilyho hrudný kôš je opäť v celosti, vysunul zuby z jeho krku a vydýchol si. Narovnal sa a spokojne sa usmial. „Vidíš? To bolo rýchle!“

Ako pre koho! Vasilymu pred očami prebehol celý život!

Stefan sa uvoľnene odvalil a zostal sedieť, aby dal Vasilymu čas sa spamätať. A aby sám potlačil nutkavú potrebu zahryznúť sa a uľaviť hladu, ktorý ho trápil.

Vasily sa pozviechal do sedu. „Toto by nám nikto neuveril,“ zašomral.

Persefona áno. Tajná polícia sa už dostala do omnoho bizarnejších situácií. Stefan sa len zasmial. „Zvládneš vstať?“

Vasily prikývol a obaja sa so stonaním pozviechali. Vybrali si opačný smer než od ktorého prišli a opäť kráčali niekoľko hodín.

V konečnom dôsledku to neboli Stefanovi kolegovia, kto ich našiel uprostred opusteného chodníka pozdĺž pobrežia, ale Vasilyho vlastní agenti pod vedením jeho prvej ženy Miroslavy.

Zatiaľ čo väčšina vládcov naďalej udržuje tradíciu prvého muža – následníka v prípade krízy a zástupcu na všetkých úrovniach – Vasily tento zvyk porušil pred viac ako storočím, keď do tejto role obsadil ženu. Miroslava sa vyšvihla z radovej upírky na agentku, šéfku ochranky a neskôr na prvú ženu práve vďaka svojej schopnosti dostať Vasilyho z každého maléru.

Hnedovlasá upírka požehnaná flegmatickou náturou ich stopovala aj s dvoma agentmi pozdĺž pobrežia a narazila na nich v zákrute. Len čo uvidela v akom stave sa nachádzajú, klesla jej sánka. Namaľovaní, spútaní, Vasily s roztrhnutým tričkom a cucflekom na krku.

„Miroslava!“ zvolal nadšene kráľ.

Prvá žena si takúto príležitosť nemohla nechať ujsť. Vytiahla mobil a urobila niekoľko rýchlych fotiek.

„Hej!“

Sladko sa usmiala. „Do rodinného albumu,“ povedala nevinne a potláčala smiech. „Tak ako ste sa dostali do tejto situácie?“ povzdychla si a lovila z batohu sáčky krvi, ktoré im hodila. Potom kývla agentom, aby kontaktovali Moskvu, Stefanových agentov a Veronu, že boli obaja nájdení a budú potrebovať transport.

Stefan jej v krátkosti vyklopil, čo sa stalo. Po Miroslavinom záchvate smiechu sa dozvedeli, že pút sa tak skoro nezbavia, pretože každý pár má jedinečný kľúč a náhradný je až v paláci. Museli teda počkať na auto, ktoré ich vzalo k helikoptére, tá k lietadlu a až potom sa dostali bezpečne do Ruska.

Pátranie po Elinor začalo nanovo.

 

Ellinor sa zobudila pritisnutá k Farisovi, priam zabalená v jeho objatí. Takmer sa bála uveriť, že predošlá noc nebola iba sen. Ako mohla cítiť niečo tak dokonalé? Ona, ktorá mala poznať len prázdnotu?

S citom pozrela na muža, ktorý v nej niečo prebudil. Oči mal privreté, ponorený v spánku. Keby len vedel s akou skazenou dušou sa to zaplietol...

Ale čo na tom? Skazená už bola. Nie je dôvod v skazenosti nepokračovať. Stačila jediná spomienka na včerajšok a tlak medzi stehnami sa vrátil. Chcela vedieť, či to nebola len jednorazová záležitosť a nenápadne si posunula ruku do nohavíc. Už vedela, že má veľmi citlivý bod priamo nad vstupom, a opatrne naň zatlačila.

Tlak zintenzívnel.

Prečo to neobjavila už dávno? Vyskúšala niekoľko opatrných pohybov, kým nenašla ten správny a nezvlhla.

Takto ju našiel Hlad, keď sa zobudil na takmer nečujný ston. Ellinor mala pootvorené pery a zasnený výraz v očiach. Pochopiť situáciu mu trvalo len pár sekúnd.

Ellinor sa preľakla, že bola prichytená pri niečom zakázanom, ale Faris ju zastavil a pridržal jej ruku tam, kde bola.

„Pokračuj,“ vyzval ju hlbokým hlasom. „Alebo potrebuješ pomôcť?“

Nevyšlo z nej ani hláska.

Hlad to bral ako pozvanie a k jej ruke pridal svoju, aby ju navigoval. Spoločne Ellinor priviedli k orgazmu a jemu sa opäť naskytol nádherný pohľad na jej odovzdanú tvár. Prvý raz nevyzerala, že sa núti byť silná, pretože to za ňu nikto iný neurobí. A Hlad bol pripravený byť silný za ňu v tomto zraniteľnom momente. Nežne ju pobozkal.

Ellinor lapila dych a konečne sa v malom stane posadila. Slnko pred chvíľou vyšlo a bol čas ísť ďalej. Napriek tomu nebola taká hlúpa, aby jej nedošlo čo ďalší, rozhodne nie malý, stan v oblasti Farisových bedier znamená. „Um... p-potrebuješ s... tým pomôcť?“

Jazdec zovrel pery. To teda potrebuje, ale priam videl ako sa Ellinor desí možnosti, že by ju do toho procesu zatiahol. Videla to ako povinnosť. Niečo, o čo sa ako žena má postarať. S povzdychom vstal a dal jej rýchly bozk. „Nie, princeznička. Len si skočím do toho studeného vodopádu.“

To bola pre Ellinor nečakaná odpoveď. „A-ale...“

Faris jej pozrel do očí. „Až keď budeš pripravená. A nie zhrozená,“ sľúbil jej a s úsmevom sa vytratil.

Ellinor si len nechápavo hrýzla peru. Až keď budeš pripravená. Ale čo to môže znamenať?

 

 

O hodinu neskôr už ruka v ruke kráčali na východ, naspäť domov. Hladu neskutočne vadil fakt, že Ellinor musí za domov považovať akési jaskyne, keď on má luxusné paláce s mäkkými posteľami, svetlými salónikmi a teplou vodou. Ešte aj keď vyrazí do sveta, prespáva u upírov alebo vlkolakov v najlepších hosťovských izbách.

Spala niekedy Ellinor v posteli? Skutočnej posteli, ktorá by bola jej?

„Povedz, ako ste sa skamarátili s Fabianou?“ pokúsil sa z nej nepriamo vytiahnuť viac z jej životného príbehu.

Ellinor sa zamyslela. Stále je mnoho vecí, ktoré sa Faris nesmie dozvedieť, preto starostlivo volila slová. „Prišla keď som už bola vo väzení celé roky. Naučila som sa nevyčnievať z davu a vždy klopiť pohľad a už sa pri mne vystriedalo mnoho šľachticov ako dozorcov. Nevenovala som jej pozornosť, ale tak ako všetci, aj ona bola plne informovaná o mojich... zločinoch.“

Hlad jej pevnejšie zovrel ruku. Videl ako Ellinor jej činy trápia. Nie je na ne hrdá. Dokonca by tvrdil, že nikdy nebola.

„Na začiatku dodržiavala protokol – dohliadala na nás, robila stráž alebo potrebný eskort. Bola to Linnea, s kým sa skamarátila najskôr. Lin je...“ Tvár sa jej rozžiarila pri spomienke na kamarátku. „Lin je iná ako ja. Otvorenejšia. Nebojí sa stráží, nebála sa podpichovať šľachticov. Zopár nevybraných slov ju ale dostalo na koberček k Fabi a myslím, že Fabi v nej uvidela čistú dušu.“

„A ty? Nepovažuješ sa za čistú dušu?“

Ellinor sa horko zasmiala. „Ani zďaleka. Fabi však videla ako zapálene chránim Lin a to ju asi obmäkčilo.“

„Prečo ju chrániš? Prečo práve ju? Teda, asi vás vo väzení bolo viac. Kto je pre teba Lin?“

Ellinor zovrela pery a pohľad sa jej stratil v neznáme. „Niekto pre koho by som do tej basy išla znovu.“ A aj pôjde. Minimálne pre to, aby ju zachránila.

Hladu stále chýbalo mnoho kúskov skladačky. Bola Linnea dôvodom, prečo Ellinor skončila za mrežami? Chránila svoju kamarátku a priznala sa k zločinu, ktorý nebol celkom v jej rukách? „Nepôjdeš!“ vyhlásil Jazdec odhodlane. Proti Ellinor môže stáť hoci aj celá rasa upírov, ale na jej strane stojí on. A s ním sa do sporu pustí málokto.

Pre Ellinor jeho lojalita znamenala mnohé. Nič to však nemení na skutočnosti, že má na rukách nevinnú krv.