Prenasledovaná Hladom 19

 

Ellinor prebudil nepríjemný pocit, že sa niečo blíži. Prudko otvorila oči a zistila, že jej ochranná mágia okolo budovy sa zachvela. Niekto ju prekročil, ale podarilo sa mu nepoškodiť ju. Vďaka novým poznatkom arabskej mágie sa však naučila vnímať aj túto drobnosť.

Srdce sa jej rozbehlo opreteky. Našli ju? V panike pozrela na Farisa. Zvieral ju v náručí a sálalo z neho teplo, ktorého sa nechcela vzdať.

Mágia sa zachvela znovu.

Ellinor vyskočila na nohy a rýchlo zháňala oblečenie. Podarilo sa jej nasúkať do nohavičiek a to už na chodbe počula tiché kroky. Zhrabla Farisovu košeľu a hodila ju na seba s úmyslom utiecť oknom. Hľadajú a chcú len ju. Jeho sa nedotknú pokiaľ ich nenájdu spolu.

Takmer v hystérii si obula topánky a rozbehla sa k oknu, keď sa roztrieštilo a dovnútra vpadli dvaja maskovaní agenti. Sekundu na to sa rozleteli dvere, cez ktoré sa do neveľkej izby nahrnuli štyri ďalšie postavy – dve v maskách a taktických vestách, dve s ťažkými mečmi v rukách.

Zvrieskla a všetok ten hurhaj prebudil ospalého Farisa, ktorý sa nechápavo posadil.

„Princezná Ellinor Nórska, si zatknutá za útek z väzenia a predošlé zločiny proti korune!“ vykríkol Stefan autoritatívne. „Ruky nad hlavu a neskús použiť žiadnu mágiu! Hneď!“

Jeho tón ju zamrazil do špiku kostí. V tej chvíli jej vlastná bezpečnosť bola ukradnutá. So strapatými vlasmi zdvihla obe dlane vysoko nad hlavu a ani sa nepohla. „Vzdávam sa bez boja! Len mu neublížte!“ prosila. „Nespolupracoval so mnou!“

Vasily zamrkal pri pohľade, ktorý sa im naskytol. Štyria agenti sa rozostavili pozdĺž stien, dýky a strelné zbrane namierené na narýchlo oblečenú upírku uprostred miestnosti. Upírku, z ktorej bolo cítiť nezameniteľný pach.

„Princezná Nórska?“ zašepkal do ticha, ktoré nastalo, Faris.

Ellinor naňho pozrela s bolesťou v očiach, ktorá sa zmenila na šok v momente, keď ho oslovil Stefan. „Hlad, čo tu s ňou robíš?“

Všetko v jej vnútri zamrzlo. Všetko, čo on prebudil. Srdce jej vynechalo niekoľko úderov a na chvíľu zabudla, že by mala držať ruky nad hlavou. Spustila ich pozdĺž tela a neveriacky pootvorila pery. „Hlad?“ zopakovala takmer nečujne.

A v tej jedinej sekunde pochopila. Prečo ju vyhľadal. Prečo naliehal, aby prestala. Prečo s ňou uzavrel stávku. Jeho nadradené správanie, vyhýbanie sa témam o rodine a pôvode.

Vyhlásila mu vojnu.

A on si ju našiel.

Spojenec najvyššieho dvora.

Jazdec.

Všetka bojovnosť sa z nej vytratila. Vôľa... existovať... sa vytratila. Sila ísť ďalej sa vytratila. Ellinor našla svoje dno. Jej boj o slobodu, o nasýtenie nevinných, bol zmarený skôr než pochopila hrozbu.

Vasily na sekundu zaváhal s putami v rukách a prešiel k posteli. Cítil krv. Odhrnul prikrývku a našiel krvavú škvrnu, o ktorej si nikto nerobil ilúzie.

„Princezná Nórska?“ zopakoval Hlad, akoby on bol tá obeť.

Vasily naňho zavrčal a otočil sa k mladej upírke. „Prinútil ťa?“

Na chvíľu si nebola istá, či dobre počula. Niekto sa jej pýta, či sa dobrovoľne zúčastnila sexu? Niekto ako ona? Odtrhla oči od Hladu, pretože v hrudi cítila tupú bolesť. Uprela ich na svetlovlasého upíra, ktorý mal prísny výraz.

Môže klamať.

Uverili by jej?

Ale zmenilo by to niečo? Je odsúdená za horšie zločiny. Určite by im to bolo jedno.

Stefan však bez váhania namieril meč na Hlad. „Odpovedz nám, Ellinor! Bolo to dobrovoľné?“

„Princezná Ellinor Nórska?!“ zreval Hlad vytočene. Počul o nej príbehy. Počul ich veľa. Ani jeden nebol pekný.

Nemala silu na intrigy. Sklopila pohľad. „K ničomu ma neprinútil,“ povedala porazene a spojila dlane za chrbtom, aby ju spútali. Chcela odísť z tohto miesta a hoci aj cela bola lepšia alternatíva.

Tak neskutočne zlyhala...

Bola len bábkou v hre Jazdcov. Zábavka pre Hlad, než zničí všetko čo tak krvopotne vybudovala. Musel ju ponížiť aj takto? Zobrať jej jediný krásny moment, ktorý nebol pošpinený vinou? V tej chvíli ho nenávidela viac než na počiatku, keď sa dozvedela o jeho činoch.

„Nebudem klásť odpor,“ zamrmlala neprítomne.

Vasily bol rozhodne nesvoj, keď jej nasadil okovy. Čím si princezná prešla, že skončila tu? Takto? Nemal však na výber, protokol je protokol. Kývol agentom, aby sa postarali o svedkov v hoteli a zaplatili za zničené okno. Potom postrčil Ellinor vpred a ona nasledovala Stefana von z hotela, k jednému z troch áut čakajúcich na ceste.

Dvaja upíri na seba pozreli a prebehla medzi nimi nemá komunikácia. Zhodli sa, že nie sú zvery aby odopreli dôstojnosť hoci aj zločincovi. Vasily ju odviedol k obrnenému autu a Stefan otvoril kufor, odkiaľ vybral záložný batoh s oblečením.

Ellinor ho nechápavo pozorovala, keď jej podal priveľký sveter a tepláky.

Vasily jej uvoľnil ruky. „Obleč si to. Je z teba cítiť... on. Toto trochu zmierni... pach.“

Zarazene k nemu zdvihla pohľad. Oni jej dávajú oblečenie? Stefan sa znovu načiahol do kufra a vylovil dámsku hygienickú pomôcku v ružovom obale, ktorú jej podával tiež.

Tentoraz bola úplne stratená.

Čiernovlasý upír sa nezdal byť akokoľvek zasiahnutý situáciou. „Stále krvácaš,“ povedal čo najjemnejšie. „Môže to trvať hodiny, možno deň, pretože tvoje hojenie ešte nie je rovnako rýchle ako u dospelých upírov.“

Očervenela. Toto všetko z nej cítia? Aká musí byť úbohá, keď ju o vlastnom tele musia poučiť muži, ktorí ju ešte k tomu prišli zatknúť? Rozhodla sa však darovanému koňovi na zuby nehľadieť a otočená chrbtom k nim sa prezliekla. Keď však prišlo na tú záležitosť v nohavičkách, nevedela čo ďalej.

Vasily so Stefanom si povzdychli a zatlačili ju k autu, potom sa rozostúpili na dve strany a otočili sa k nej chrbtom.

Ellinor rýchlo urobila potrebné a bez slova sa nechala znovu spútať. Natlačili ju na zadné sedadlo, pripútali, a o chvíľu už boli na ceste s Vasilym za volantom.

Ellinor sa mnohokrát v živote cítila menejcenná, podradná a prebytočná, ale nikdy nie takto neskutočne ponížená. Oklamaná.

Hrala hru s tisíckami rokov starou bytosťou, ktorá sa na nej mohla len smiať. Šla proti samotnému Hladu a prehrala, hoci nikdy nedostala pravidlá hry a nevidela ani herné pole.

Bojovala za seba, za svoju slobodu a životy iných a o všetko prišla v jedinej sekunde. Jediné rozhodnutie, ktoré urobila pre seba. Jediná túžba niečo pocítiť a toto je výsledok.

Možno si skutočne nezaslúži to čo ostatní. Koniec-koncov takmer zabila svoju sestru Kathrine, dnes najvyššiu kráľovnú upírov.

Vasily ju potajme pozoroval v spätnom zrkadle. Čakal... viac. Odpor. Krik. Boj, požiadavky. Nie toto. Nie kapituláciu. Ellinor neprehovorila ani slovo na svoju obranu, nesťažovala sa na priveľké oblečenie, ktoré jej padalo. Len nešťastne hľadela z okna na ubiehajúcu krajinu.

Ellinor po líci stiekla slza. A ďalšia. Ďalšia. Nasledoval vodopád sĺz. Existuje hlúpejšia, úbohejšia bytosť než ona? Bojovala vo svete a so svetom, ktorý ani len pozná. Čo si myslela? Ona nie je hrdinka, jej staršia sestra je. Tak ako aj Linnea je pre svoju odvahu priznať si vlastnú identitu. Začínala premýšľať nad možnosťou požiadať o trest smrti. Ten je síce zakázaný, pokiaľ si ho nevyžiada samotný usvedčený. Niektorí jednoducho nechcú tráviť stáročia v celách a radšej si vyberú neistotu smrti a reinkarnácie.

Ona len nechcela žiť s touto ťažobou. S týmito spomienkami. S týmito chybami. S týmto svedomím.

Kútikom oka zahliadla v lese popri ceste cválajúcu postavu. Na chvíľu si myslela, že je to Hlad, ale postava bola naňho primalá. Po chvíli uvidela už len koňa bez jazdca a predpokladala, že ho niekto opustil v lesoch.

Viezli sa asi hodinu, než sa ocitli na malej pristávacej ploche s čakajúcim súkromným tryskáčom. Už ju ani neprekvapilo, že zatiaľ čo ľudia sa vrátili k cestovaniu na koňoch, bicykloch alebo vozoch, nesmrteľní naďalej využívajú pohodlie dôb dávno minulých.

Stefan ju odviedol dovnútra a pripútal ju o sedadlo, zatiaľ čo Vasily sa posadil na miesto pilota a začal komunikovať s niekým cez vysielačku. Po pár minútach naštartovali motory a lietadlo sa odlepilo od zeme.

Ellinor bola pripravená na dlhý let na Bornholm, späť so väzenia. Preto bola prekvapená, keď začali po necelých dvoch hodinách klesať. Kam ju to berú? Obloha sa sfarbila prvými rannými lúčmi a ona dokázala len určiť, že namiesto na sever zamierili na východ.

Lietadlo pristálo na neveľkej dráhe v lesoch, ale Ellinor sa podarilo zahliadnuť stavbu za ňou.

Palác najvyšších vládcov. Oni ju vzali priamo do Verony! Srdce sa jej rozbúchalo, čo privolalo pozornosť Stefana, ktorý na ňu dohliadal zo sedadla oproti. Útočilo na ňu priveľa emócií a ona ich nezvládala. Hnev z toho, že ju Hlad oklamal. Strach o jej malú komunitu v horách. Zabije ich? Alebo sú už mŕtvi? Pri pomyslení na všetky tie nevinné deti, obetavých doktorov a nevládnych starších jej prišlo zle. Celé telo ju bolelo po noci, ktorá rozhodne nemala skončiť takto. A teraz sa pridal stres z toho, čo ju čaká na najvyššom dvore. Vedela, že nič dobrého. Manžel jej sestry, najvyšší kráľ Nero, bol neskutočne vytočený keď prišiel na to, ako celá rodina týrala Kathrine a neskôr si vynútili ich manželstvo. Striktní niekdajší vládcovia Nórska mali zastaralé predstavy o živote a bažili po moci. Kathrine sa potrebovali zbaviť, lebo nechceli ženu na tróne. Ženy v ich očiach mali veľmi málo funkcií a ani jedna nebola pekná. Kathrine sa bránila. Podkopávala ich názory, za čo bola tvrdo fyzicky trestaná a Ellinor na tom mala svoj podiel. Veľký. Pretože jej ubližovala tiež. Často. Kruto.

Nečudovala by sa, keby si na ňu v tom paláci čakala smrť. Či už zo strany jej sestry alebo Nera. Keď bola celá rodina okrem ich brata Mikkela, terajšieho kráľa nórskych upírov, usvedčená, nikto s nimi nejednal v rukavičkách. Dôkazy boli jasné, nahrané na video. Ich rodičia priznali vinu a čo je horšie, vládcovia sa dostali k ďalším videám. Ich rodičia mali radi svoje deti pod kontrolou a nainštalovali im kamery všade – ešte aj do kúpeľne. Nedali si však námahu ich vypnúť keď bili Kathrine. To bol posledný klinec do rakvy. Ona, Linnea aj ich rodičia boli odvlečení do väzenia a obe sestry strávili svoju mladosť uväznené. Ani jedna z nich nebola plnoletá keď boli odvlečené, ale vzhľadom k činom boli súdené ako dospelé.

Ellinor to ani nepovažovala za nefér.

Stefan ju uprene pozoroval. Cítila na sebe jeho pohľad. Hodnotil ju. Čakal snáď viac? Nie, ona už zo seba vydala všetko. Vyplávala z ľadového mora, udržala nažive hladujúcich, doviedla ich cez pol kontinentu na juh, zháňala im jedlo, okrádala upírske rezidencie a živorila rovnako ako oni. A keď konečne našla niekoho, pri kom sa necítila ako absolútna nula, kto pri nej zostal napriek tomu že mu priznala takmer všetko o sebe, prišla aj o ten kúsok slobody, o ktorý zubami-nechtami bojovala.

„Nie je v paláci,“ povedal po chvíli čiernovlasý upír.

Ellinor k nemu zdvihla pohľad.

„Tvoja sestra Kathrine. Nepovedali sme jej... že si ušla. Nero ju vzal na Hyperboreu pod zámienkou nejakých administratívnych záležitostí.“

Ellinor si podvedome vydýchla. Nebola si istá, či by bola schopná zvládnuť stretnutie so sestrou. Nie po tom všetkom. Ako však bola otupená a vystresovaná, zabudla sa kontrolovať a nevšimla si Stefanovu pascu. Pretože jeho slovám porozumela. Keď však bola uväznená, o Hyperborey sa ani nechyrovalo, čo špehovi naznačilo, že niekto jej musel povedať o novonájdenom kontinente nesmrteľných. Niekto jej všetko vysvetlil a to znamená, že možno nepracovala sama a po svete behá osoba, ktorá jej pomáhala.