Prenasledovaná Hladom 20

 

Len čo vystúpili, na dráhe ich čakalo ďalšie obrnené auto, pred ktorým stál hnedovlasý muž v zvláštnej uniforme. Ellinor zapátrala v pamäti a spomenula si, ako jej Fabiana rozprávala o hyperborejskej Garde. Ak sa nemýli, toto je ich generál Ray, manžel najvyššej princeznej Abigail. A ani on na ňu nehľadel práve najpriateľskejšie.

Ellinor sa začala triasť pod návalom toľkých emócií. Nechala sa odtiahnuť do auta a po krátkej ceste sa ocitla priamo pred hlavným vstupom do paláca. Desiatky upírov sa na ňu prišli pozrieť a civeli, zatiaľ čo ju Stefan postrkoval po schodoch nahor až do vstupnej haly, kde bolo ešte viac sluhov, šľachticov a iných návštevníkov paláca.

Ellinor sklopila pohľad. Toto nebude pekné v žiadnom slova zmysle a ona si bude musieť vypočuť mnoho pohŕdavých slov. Snáď na ňu nikto nezaútočí.

Všade na okolí boli rozostavané stráže, akoby mohla v tomto stave spôsobiť nejakú škodu, keď ju len pred pár hodinami vytrhli krvácajúcu z postele.

Po schodoch vedúcich do rozľahlého foyer zišla vysoká upírka s mahagónovými vlasmi a prísnym výrazom v tvári. Postupne sa z ostatných chodieb vynorili traja veľkráli – Dario, Alec a Justin. Kdesi sa mihla Abigail.

To ticho bolo ohromujúce.

„Princezná Ellinor, toto je najvyššia kráľovná Mina,“ predstavil jej Vasily tú, ktorá zišla po schodoch a zastala priamo pred nimi. Oblečená bola v jednoduchom krémovom kostýme, ale nič nenaznačovalo jej nadradené postavenie – žiadne šperky, luxusný mejkap alebo hoci len komplikovaný účes s korunou. Len pohľad v jej očiach naznačoval, že ak sa jej zachce, postaví sa na čelo vojska a vyhrá s ním akúkoľvek bitku.

Ellinor nemala v pláne rebelovať na malichernostiach. Poklonila sa kráľovnej podľa etikety.

Mina ju pár sekúnd pozorovala, potom pokynula aby sa narovnala. „Odveďte ju do pracovne!“ nariadila.

„Ja sa o to postarám,“ vložil sa do rozhovoru Dario.

Mina ho spražila pohľadom. „Úradné hodiny mám ja, keď som naposledy kontrolovala rozvrh. A pokiaľ viem, nikomu neposkytujeme odlišný prístup. Ellinor si beriem na starosti ja. Do pracovne!“ zopakovala, zvrtla sa a vyšla naspäť po schodoch.

Stefan postrčil Ellinor vpred a nasledovali ho desiatky Gardistov aj kráľovská ochranka. Ellinor bola istým spôsobom poctená, že si myslia, že sú toľkí potrební len pre jej maličkosť.

Upír ju odviedol za Minou do priestrannej pracovne určenej pre audiencie, kde sa kráľovná posadila za masívny stôl a ukázala na kreslo pred ním. Ellinor doň klesla po tom, čo jej Stefan uvoľnil ruky. Cez dvere sa nahrnulo sedem členov ochranky, na ktorých Mina pozrela ako na nevítaných hostí. „To dievča má päťdesiat kíl aj s topánkami. Som si istá, že ak by aj mala snahu ma napadnúť, ubránim sa. Teraz vypadnite!“

Nikto sa neodvážil protestovať a ochranka sa zdekovala tak rýchlo ako sem nabehla.

„Prečo krváca?“ bola prvá Minina otázka, keď Stefan odstránil okovy.

Ellinor v tej chvíli nenávidela upírsky superčuch. Očervenela.

Stefan zaváhal. „Nikto jej neublížil.“

„Tak prečo krváca?“ zopakovala kráľovná.

Stefan takmer ospravedlňujúco pozrel na princeznú. „Dolapili sme ju v hoteli s milencom.“

Mina prekvapene zamrkala, ale nedala najavo žiadnu emóciu. „Môžeš odísť. Zožeň džina, ktorý by sa postaral o cestu na Bornholm.“

Stefan kývol hlavou a zmizol.

Princezná osamela s kráľovnou a trela si zápästia.

Najvyššia kráľovná Mina si chvíľu tisla koreň nosa, aby si premyslela najlepší postup. Nakoniec siahla do šuflíka po sáčok krvi a podala ho princeznej. „Vypi to. Pomôže ti s uzdravením.“

Ellinor bolo trápne. Už aj najvyšší dvor vie, čo robila. Skvelé! Bola však taká vyčerpaná, že krv prijala a sáčok v momente vycucla.

Mina sa nadýchla. „Impozantný útek z väzenia. Skúšali to mnohí, ale ty si to jediná dokázala.“

Ellinor mlčala.

Kráľovná sa nenechala odradiť. „Nechceš vedieť ako sa má? Tvoja sestra Kathrine?“

Ticho. Ellinor zúfalo túžila počuť, že Kathrine je v poriadku a nikto jej viac neubližuje, ale bála sa možnosti, že to tak nie je. Že naďalej trpí v zlatej klietke.

„Je šťastná,“ povedala Mina keď pochopila, že väčšinu rozhovoru musí obstarať sama. „Trvalo jej roky spamätať sa, ale je na dobrej ceste. Nočné mory ustupujú a už sa nestrhne, keď pri nej niekto zdvihne ruku.“

Ellinor si nečujne vydýchla. Jej sestra sa dostala preč z pekla. Na ničom inom nezáleží.

Mina uprene pozorovala Ellinorinu tvár. Uvedomuje si princezná o koľko ide v tomto rozhovore? Ako veľmi visí jej osud na vlásku? Nebyť Abby, ktorá Minu uprosila aby vyskúšala starý trik, už dávno je na samotke na Bornholme.

„Kathrine nám všetko povedala,“ pokračovala kráľovná pokojným tónom. „Ako ste ju vyhladovali aby splnila akýsi smiešny ideál krásy. Ako ste ju bili, sypali jej soľ do rán. Ako ste ju nechali mrznúť vonku na zime keď sa vzoprela.“

Ellinor prišlo špatne.

„Ako nemala súkromie. Ako musela prosiť o jedlo, o krv. O spánok, keď jej bol odopretý. Ako nemala v detstve hračky, nesmela čítať viac než čo schválili vaši rodičia. Ako mala byť poslušná, submisívna slečinka a nechať ostatných robiť si čo chcú, len aby dobre reprezentovala rodinu a kráľovstvo.“

Ďalšie ticho. Čo by mala Ellinor povedať? Bola pri tom. Sama uštedrila mnohé rany.

„Ale Kathrine je silná. Naučila sa o tom hovoriť. Naučila sa, že nie je v poriadku mlčať.“

Nuž, aspoň jedna z nich.

Mina si hrýzla peru. „Prečo si utiekla sama, Ellinor? Už vieme ako si to urobila a mala si šancu so sebou zobrať sestru aj rodičov. Ale ty si to neurobila. Prečo?“

Ellinor pozrela kráľovnej do očí. Ona to nevie? Ona nevie, čo jej rodičia urobili Linney? Utajili pred veľkráľmi túto informáciu?

Kráľovná konečne našla svoj záchytný bod a spokojne sa usmiala. Uvoľnene sa oprela v kresle a prekrížila si nohy. „Mám jednu hypotézu,“ začala. „Založenú na pozorovaní ľudí, ale určité znaky sú rovnaké pre všetky živé organizmy. Napríklad fakt, že urobíme čokoľvek pre to, aby sme sa vyhli bolesti. Tej skutočnej, pálčivej bolesti ktorá ubližuje telu rovnako ako mysli. A niekedy... niekedy, aby sme sa tej bolesti vyhli, tak ju radšej spôsobíme. Pretože ak ju spôsobíme, možno nebude spôsobená nám. Obzvlášť ak budeme súhlasiť s tým, kto má nad nami moc. Je to obyčajný pud sebazáchovy.“

Ellinor sa znovu roztriasla a musela privrieť oči.

Mina sa uškrnula. „Takže sa ťa pýtam, Ellinor – videla si strašnú bolesť. Bránila si sa tým, že si ju radšej spôsobila?“

Princezná by bola neskutočne rada, keby to bolo také jednoduché. Kráľovná však mala dobrú intuíciu.

„Ach. Nie. Aj tebe ublížili. Ublížili ti tak veľmi, že si vedela, že viac to nezvládneš. Preto si so svojimi rodičmi súhlasila, preto si im pomohla ubližovať Kathrine. Aby to viac nevykonali.“

V Ellinor sa čosi zlomilo. Celý život mlčala, znášala všetko čo jej osud priniesol. Nikto nevedel čo urobila. Nikto nevedel prečo. A nikto nevedel ako blízko bola Linnea smrti a to bol jediný raz, kedy si už aj Ellinor otvorila ústa. Aby ju ochránila. Pretože to bolo prvý raz, čo na ňu ich rodičia vztiahli ruku. Udrela dlaňou po stole, na lícach slzy. „Čo chceš počuť, Veličenstvo? Hm? Krásnu rozprávku o tom, ako som bola zmanipulovaná?“ zasmiala sa. „Nie. Veľmi dobre som vedela, čo robím. Od začiatku. Prvý raz som videla, ako naši rodičia potrestali Kathrine keď som mala šesť. Rozplakalo ma to a prosila som ich, aby prestali. Vieš čo sa stalo? Dali ma zbičovať za to, že som plakala. Že som plakala! Pretože my ženy zrejme nemáme plakať! Krvácala som na podlahe celú noc!“ kričala. „Naučila som sa, že musím poslúchať. Ibaže potom prišla Linnea. Moja drahá, malá sestrička ktorú čakal rovnaký osud útlaku, pretože sa nenarodila s penisom medzi nohami!“ hlas jej preskakoval. „A ja som bola odhodlaná ochrániť aspoň jednu sestru! Naučila som ju ako neodvrávať, ako sa nechať prinútiť trápiť Kathrine, pretože by som nikdy neprežila vidieť jej drobné telo zakrvácané na podlahe! Áno, k smrti som sa bála! Bála som sa našich rodičov a bála som sa bolesti a jedinou cestou von bolo ubližovanie mojej vlastnej sestre! Ale kto by mi uveril? Kto by uveril, že vždy keď som k tomu bola prinútená, šla som sa vyzvracať a aj za to som bola trestaná odopretím potravy niekedy aj na týždeň? Že moje gény predpovedali prirodzene zaoblenú postavu a preto som častejšie hladovala než bola nasýtená, pretože moja matka tvrdila, že tlstá sa nevydám?! Ale nie, poďme si rozprávočku ešte vylepšiť! Kto by uveril, že dva dni pred Kathrininou svadbou s Nerom som sa pokúsila vkradnúť do jej izby aby som jej pomohla utiecť, ale rodičia ma prichytili a spútali v temniciach? Že v deň svadby som mala korzet nie pre to, že by som chcela, ale pre to, že bez neho som od bolesti nedokázala mať vzpriamený chrbát? Že keď som si ho zložila, bol nasiaknutý krvou? Že vždy keď zaspím, mám pred očami sestru ktorú som musela obetovať, aby som ochránila ďalšiu a ani to sa mi nepodarilo, pretože vo väzení bola brutálne zbitá takmer na prah smrti?!“

Mina mala ústa dokorán.

Ellinor sa pristihla, že počas svojho prejavu vstala a opiera sa o kráľovnin stôl. Prinútila sa zhlboka nadýchnuť a stiahla sa. „Ako som povedala, kto by mojim slovám uveril?“

Mina si odkašľala. „Ona,“ ukázala na šatník, z ktorého sa odrazu vyrútila svetlovlasá vlčica maskujúca svoj pach, aby ju Ellinor nezacítila. Vlčica Lena. Jediný druh schopný rozoznať lož od pravdy.

Ellinor zaspätkovala.

„A ak ti uverila ona, jej uveria aj oni.“ Mina ukázala za seba a celá stena za ňou sa rozžiarila. V malých štvorčekoch na tom, čo nebola stena ale extrémne veľká obrazovka, boli šokované tváre takmer všetkých vládcov a šľachticov z radov upírov, ale Ellinor spoznala aj tváre vládcov vlkolakov a ostatní sú zrejme spojenci.

Kráľovná Lena si uhladila vlasy a zamávala do nenápadnej kamery v kvetináči na stole. „Ellinor nevyslovila jedinú lož,“ potvrdila.

Zaznelo niekoľko nevyberavých slov na adresu jej rodiny.

„Môžeme sa zhodnúť, že Ellinor zaplatila za svoje činy dostatočne?“ ozvala sa červenovláska spomedzi upírov, v ktorej Ellinor spoznala Erin Anglickú, hoci ona si ju pamätala len ako Salvatorovu nedobrovoľnú spoločníčku. „Viac než dekáda v base je adekvátny trest za niečo, čo vykonala než vôbec dovŕšila plnoletosť.“

„Kto je za, môže sa odpojiť,“ povedala Mina. „Kto je proti zostane pripojený a predloží svoje dôvody. A Švédsko – chcem vysvetlenie prečo prvý raz počujem o očividne brutálnom napadnutí princeznej Linney!“

Štvorčeky jeden po druhom sčerneli, až zostalo len diskutované Švédsko, správca väzenia na Bornholme, pretože Dánsko sa ho vzdalo.

„Incident bol ojedinelý, Vaše Veličenstvo, a boli sme pripravení zakročiť pokiaľ by sa opakoval,“ vysvetľovala kráľovná švédskych upírov.

„Boli vinníci potrestaní?“

„Týždeň na samotke.“

Ellinor si odfrkla. Linnea sa zotavovala viac než mesiac.

„Poznáme dôvod napadnutia?“

Kráľovná pokrútila hlavou a pozornosť sa obrátila na Ellinor. Tá si musela dávať pozor na slová, aby Lena nezacítila lož. „Poznáte našich rodičov. Netvárte sa prekvapene, že sa do nej pustili za čokoľvek, čo sa im na nej v tej chvíli nepáčilo.“

Mine to vysvetlenie stačilo. „Bezpečnosť väzňov na Bornholme ešte prediskutujeme,“ varovala Švédsko a odpojila sa.

Ellinor celkom nepochopila, čo sa práve odohralo. Zvedavo skákala pohľadom z jednej vládkyne na druhú v očakávaní najhoršieho.

Mina sa nad ňou zľutovala. „Si slobodná, Ellinor. Práve sme ťa zbavili obvinenia a Linnea pôjde von tiež.“

A všetka tá tiaha, ktorú Ellinor cítila, všetok stres a neistota sa predrali na povrch nad tým neuveriteľným vyhlásením, o ktorom nikdy ani len nesnívala. Ellinor sa rozvzlykala ako ešte nikdy, až sa neudržala na nohách. Celá sa triasla a pred očami sa jej zahmlelo. Podlomili sa jej kolená a Mina ju zachytila v poslednej chvíli.

„Fajn, fajn, len dýchaj. Dýchaj, Ellinor. Lena, pomôž mi!“

Zachytili ju ďalšie teplé ruky a to bola posledná vec, ktorú si pamätala než sa jej z prudkého dýchania zakrútila hlava a všetko potemnelo.