Prenasledovaná Hladom 21

 

Kathrine vošla do obývacej miestnosti apartmánu, ktorý s Nerom dostali na Hyperborey pred troma mesiacmi, keď sem prišli vyriešiť logistiku so sťahovaním civilov na kontinent. Archeológovia dokončili rozsiahlejšie práce na prastarom kontinente nesmrteľných a uvoľnili niektoré oblasti. Nadišiel čas začať prideľovať budovy, mestá a štvrte jednotlivým rasám.

Najvyššia kráľovná, prvá veľkráľovná vôbec, sa sladko usmiala na svojho manžela, ktorý usilovne podpisoval štósy papierov.

„Miláčik?“

Mohutný kráľ upírov k nej vzhliadol. „Hm?“

„Za prvé, najbližší týždeň spíš na gauči. Za druhé, vieš na čo si zabudol keď si ma sem pred troma mesiacmi odtiahol, aby si ma očividne udržal v nevedomosti o úteku mojej sestry z väzenia?“

Nero zbledol ako stena.

Kathrine zamávala mobilom. „Že som stále pripojená na našu sieť. Takže teraz zdvihneš ten svoj korunovaný zadok a dostaneš ma čo najskôr naspäť do Verony, inak sa ten gauč stane tvojou permanentnou rezidenciou!“

 

 

Hlad dorazil na najvyšší dvor pol dňa po výsluchu. Trvalo mu celé hodiny spamätať sa z incidentu, ktorý sa pred ním odohral.

Princezná Ellinor.

Princezná.

To dievča, ktoré pomáhalo ľuďom, zháňalo im jedlo a lieky, ktoré nosilo vyťahané handry a nepožadovalo nič na výmenu je šľachtičná.

Počul o nej od Kathrine. Vedel o všetkom, čo jej urobila a prečo bola uväznená. Ako mu tá súvislosť mohla ujsť?

Ale jej slová... jej skúsenosti s hladom neboli vymyslené. Ani jej strach a zúfalstvo. Hlad je na svete pridlho, aby niečo také nespoznal.

Navyše, keby mala zlé úmysly, neskrývala by sa medzi ľuďmi, čo najďalej od upírov. Ani sa len nepokúsila priblížiť k Verone, kde prebýva jej sestra. Nie, chcela sa len naučiť mágii, aby pomohla Linney. Jej ďalšej setre.

Na tomto príbehu musí byť viac. Hlad neveril, že je to stále tá potvora, ktorá bola odsúdená za pokus o zabitie. Puritánska princeznička by nikdy nevliezla do postele s niekým, koho považovala za démona.

Bohovia, ten jej zlomený pohľad keď zistila, že nie je Faris ale Hlad...

Mal ju brániť. Mal sa postaviť upírom a odtiahnuť ju preč, ale bol tak šokovaný, že nevedel čo robiť.

Aj s koňom sa zjavil vo foyer, schopný prechádzať pevnými predmetmi keď sa mu zachcelo. K smrti vydesil niekoľko členov služobníctva, ale našťastie bol nablízku Alec, ktorý ho privítal len čo zoskočil z koňa.

„Alec, Ellinor nie je taká ako si myslíte!“ boli Jazdcove prvé slová. „Videl som ju odoprieť si jedlo, aby ho mohla dať hladným ľuďom! Videl som ju bojovať proti neprávostiam a videl som, ako ju jej činy ničia! Nechcela nič len zachrániť sestru z väzenia a pomáhať iným! Žije s vinou a tá ju neskutočne ťaží! Nesmiete ju znovu uväzniť! Ani len nevedela že sex nie je nepríjemný! Zachránila stovky ľudí! Ani jediný raz sa neodvolávala na svoje postavenie a nikdy sa od nich nenapila! Radšej hladovala!“ dostal zo seba na jeden dych.

Najvyšší kráľ mal vyrovnaný výraz a zvedavo pozoroval zadýchaného Jazdca.

„Kam ste ju zavreli? Musím ju vidieť!“

Alec stále nepovedal ani slovo.

„Strávil som s ňou mesiace! Cestoval som s ňou, musíš mi veriť! Ellinor potrebuje pomoc, nie väzenie! Vieš o tom, že aj ju rodičia vyhladovali? Viem to, povedala mi to a v tomto klamať nemohla! Možno ju aj bili, pretože sa pri mne strhla vždy, keď ma nečakala!“

Kráľ si prekrížil ruky na hrudi. „Skončil si?“

Hlad zmĺkol.

„Stefan nám povedal, že vás našli spolu. Nenapadlo ti nič lepšie než zviesť neznámu podozrivú upírku?“

Hlad zavrčal. „Neskočila so mnou do postele len tak, Alec! Neprekrúcaj niečo, o čom nič nevieš!“

„Tak mi daj detaily, prosím,“ vyzval ho upír nonšalantne.

„Alec, nedráždi ho,“ povedala Lena, ktorá k nim prikvitla zo salónika. „Hlad, upokoj sa. Ellinor sme oslobodili. Je na ošetrovni, pretože omdlela od napätia. Jej sestra Linnea čoskoro dorazí,“ ozrejmila mu pokojne. „Môžeš nám povedať, ako ste sa vôbec stretli?“

„Ellinor je slobodná?“ nadchol sa Hlad a srdce mu poskočilo.

Lena smutne privrela oči. „Asi by si mal vidieť prečo.“ Vzala ho do salónika a ukázala mu natočené video z pracovne. Keď ho Hlad dopozeral, zatínal päste a škrípal zubami. „Chcem ich zabiť! Jej rodičov. Kde je vaša väznica?“ Divoko vstal, pripravený ukončiť životy.

Vlčica ho vzala za lakeť, aby mu zabránila vybehnúť a urobiť nejakú hlúposť. „Hlad, upokoj sa! Ich tresty budú navýšené, ale nie sme barbari. Už nie.“

Hlad mal v očiach nebezpečný výraz. „Traumatizovali svoje dcéry na hranicu, keď neboli schopné viesť normálny život!“ rozhodil rukami nahnevane.

„A my urobíme všetko, aby sa Ellinor aj Linney dostalo pomoci,“ uistila ho Lena. „Neznížime sa na ich úroveň.“

„Ja to ochotne urobím!“ oponoval jej.

Lena, napriek svojej miniatúrnej postave, ho zdrapla za obe ramená a zatriasla ním, aby upútala jeho pozornosť. „Hlad! Ellinor aj Linnea budú v poriadku. Neviem čo sa medzi tebou a princeznou odohralo, ale povedz mi jednu vec – príde ti ako osoba, ktorá by sa chcela pomstiť svojim rodičom? Napriek tomu, čo jej urobili?“

Jazdec sa odmlčal. Ellinor sa nemstila. Ellinor len odmietla pomôcť. Kto sa previnil, toho nechala ísť, nech sa odsúdi sám. Namiesto pomsty pomohla spravodlivým a nedbala na zločincov. Zovrel pery a porazene vydýchol.

Lena ho pustila. „A teraz mi povedz do akých sračiek si sa dostal tým, že si zamlčal kto skutočne si,“ vyzvala ho.

 

 

Ellinor otvorila oči. Ležala na pohodlnej posteli s mäkkým matracom, v teple. Do žily jej prúdila krv a ani si nespomínala, kedy sa cítila takto uvoľnená a najedená. Prišlo jej to neprirodzené.

Zazdalo sa jej však, že je s ňou niečo... iné. Obvyklé upírske zmysly jej zosilneli a začala vnímať energiu, o ktorej predtým nevedela. Prúdila k nej zo všetkých smerov. Niektorá bola príjemná, hodna ochrany. Iná zase prekypovala zlom a skazenosťou. Tieto energie sa spájali, kde-tu sa objavili ostrovčeky svetla a celé moria temnoty.

Ellinor si uvedomila, že vníma energiu prakticky celého sveta. Spôsobom, ktorému celkom nerozumela.

Ťažkopádne sa posadila a zistila, že je na ošetrovni v paláci. Do nosa jej udrela dezinfekcia a vôňa čistoty. Kúsok od nej na stoličke sedel neznámy chlapec v bielom oblečení s ebenovou pokožkou a čítal knihu, zatiaľ čo lenivo praskal bubliny zo žuvačky.

„Vážne? Ešte aj k posteli mi dali ochranku?“ zašomrala a prehodila si nohy cez okraj. Ktosi ju vyzliekol a mala na sebe len modrú košieľku.

Chlapec ani len nezdvihol oči od knihy. „Dievča, ak ti sem niekto dal ochranku tak je to len pre to, aby si sa aspoň na jeden deň nenamočila do ďalšieho maléru,“ povedal pobavene tónom, ktorý naznačoval že puberta je uňho stále v plnom prúde.

Zavrčala naňho. „Svoje maléry zvládam, ďakujem.“

Chlapec v momente zdvihol pohľad a klesla mu sánka. Obzrel sa za seba, ale na ošetrovni boli len oni dvaja. „To hovoríš so mnou?“ ukázal na seba.

Ellinor sa zamračila. „Nie, s prázdnou stoličkou!“

Ešte viac sa vydesil. „Ty ma aj vidíš?“

Princezná zamrkala. „Nie si práve priesvitný. Kto si?“

Chlapec chvíľu naprázdno otváral a zatváral ústa. Potom vyskočil na nohy. „J-ja som Andy. Som tvoj strážny anjel. A ty by si ma nemala vidieť.“

Ellinor klesla sánka. „Ja mám strážneho anjela? Prečo, pre všetko na svete, by nebo mrhalo anjelom na niekoho ako ja?“

Andy nadvihol kútik pier. „Na začiatok asi pre ten znepokojivý komplex menejcennosti,“ nadhodil.

Sklopila pohľad. Skutočne jej nebo poslalo anjela? Jej? „Ako dlho si so mnou?“

„Asi tri roky,“ odpovedal a prisadol si k nej na posteľ. „Nebolo to ľahké. Ale som rád, že aj keď si ma nevidela, nebola si na celom svete sama.“

Po líci jej stiekla slza. V poslednom čase často plače. Rýchlo si ju zotrela. „Prečo ťa odrazu vidím?“ zmenila tému.

„To by som aj ja rád vedel,“ zamrmlal Andy nespokojne. „Anjeli ma o ničom neinformovali.“

Ellinor mala podozrenie, že to bude mať niečo spoločné s faktom, že z nejakého dôvodu začala vnímať energiu celého sveta. Pritlačila si prsty na spánky. Udalosti posledného dňa ju priam desili, ale nádej že Linnea bude slobodná prekonala všetko ostatné. Ako dlho bola mimo? Je jej sestra už v paláci?

Opatrne si vytiahla hadičku z ruky a vstala. Na stolíku v rohu našla náhradné oblečenie a k izbe bola pripojená aj kúpeľňa so sprchou. Vďačne vošla dnu, potom jej čosi napadlo a nervózne vyzrela von. „Andy?“

Anjel stojaci vedľa lôžka sa k nej otočil. „Hm?“

„Za tie tri roky si pri mne bol... neustále? Akože... bez prestávky?“ Bohovia, ona sa asi prepadne pod zem!

Chlapec sa nevinne usmial. „Máme etický kódex. Viem kedy sa mám... ehm... vzdialiť.“

Prižmúrila naňho oči. „Takže keď som... sporo odetá alebo... keď sme s Hladom...“

„Bol som mimo miestnosti,“ uistil ju.

Zružovela. „Nemohol si ma varovať?“ vytkla mu. „Že leziem do postele s posratým Jazdcom? Možno ma trochu prefackať?“

Andy na ňu vážne pozrel. „Nemôžem zasahovať, Ellinor. Som tu pre teba ako ten kúsok sily, ktorý potrebuješ keď to chceš vzdať. Keď si povieš, že už nemáš nádej. Ja som ten hlások, ktorý ti našepkáva, aby si to skúsila ešte raz. Aby si riskla nemožné.“

Princezná si na čosi spomenula. „Aby som vydierala svojich rodičov po tom čo takmer zabili Linneu?“

Ďalší z nevinných úsmevov. „Bol to dobrý nápad, nemyslíš?“

Ellinor zagúľala očami a zabuchla sa v kúpeľni, kde si dopriala horúcu sprchu a obliekla sa do čistých nohavíc a trička. Niekto jej prihodil neznáme spodné prádlo, ktoré jej prekvapivo padlo, a nové tenisky. Keď sa uvidela v zrkadle, pripadala si ako tínedžerka.

„Ako dlho som bola mimo a čo sa medzitým dialo?“ vyzvedala od Andyho, keď sa vrátila.

„Len pár hodín,“ odvetil anjel. „Vážne, ako je možné že ma vidíš?“

Ellinor otvorila dvere a zistila, že ich nikto nestráži. Wau, mysleli to s jej oslobodením vážne? „Ja neviem. Ako je možné že som strávila mesiace s Hladom, potom s ním vliezla do postele, prežila, a teraz mám v hlave neznáme energie pohlcujúce celú planétu a rozoznám či sú ľudia hodní alebo nie?“ Pozrela na anjela. „Chceš to analyzovať teraz?“

„Áno, rád by som,“ povedal, ako ju nasledoval chodbami. „Je proti pravidlám, aby si ma videla.“

Ellinor nazrela do náhodnej miestnosti. Práčovňa. „Ja som už porušila pravidiel...“

„A ja som z toho mal infarkty, ďakujem. Môžeš mi povedať, o čo sa pokúšaš?“ Andy mal v hlase obavu.

„Nájsť cestu von alebo zbrane alebo Linneu.“

„Po Linneu poslali džinov.“

Ellinor sa zarazila. Otočila sa k Andymu. „Takže vieš o Linney? Teda nebesia. Vedia nebesia o Linney?“

Andy rozhodil rukami. „Iste. Snáď si nemyslíš, že je jediná?“

„Tak prečo, krucinál, nedostala anjela ona?!“

Andy si vzdychol. „Pretože ani ty si ho nemala mať. Poslala ma za tebou Opal, sestra vládkyne nebies a ženská, ktorá sem prišla z budúcnosti. Asi vedela, že ma budeš potrebovať. A mala pravdu. Si chodiaca katastrofa!“ posťažoval sa anjel.

Ellinor zišla po schodoch a konečne sa jej podarilo nájsť akúsi galériu plnú obrazov, gobelínov a vystavených zbraní. Oči jej zaiskrili.

„Nie, nie, nie, hlúpy nápad!“ varoval ju Andy keď siahla po dvojici krátkych mečov a privlastnila si ich. „Práve očistili tvoje meno. Prečo zase robíš niečo nebezpečné?“

Ellinor prižmúrila oči. „Som mladá žena v rúcajúcom sa svete a nerozumiem mu. To, že ma zbavili obvinenia neznamená, že ma všetci začnú zbožňovať. Nemáš poňatia aké to je.“

Andy ukázal na seba. „Videla si farbu mojej pokožky? Myslíš, že môj život bol plný privilégií?“

Princezná sa zaksichtila. Musela si priznať, že niekedy si skutočne nevidí ďalej od nosa. „Prepáč.“ Nadýchla sa. „Nikdy som nežila pokojný život. Neviem aké to je a bez zbraní sa cítim... zraniteľná.“

Anjel ju chápal. „Máš mňa. Prosím, neurob hlúposť.“

Chystala sa mu to sľúbiť, ale vtom jej uši zachytili hlas, ktorý jej zmrazil všetku krv v žilách. Jeho majiteľ bol dva poschodia pod nimi. Vycerila zuby, zovrela meče a dala sa do behu.

„Á... ide urobiť hlúposť,“ zašomral Andy a neochotne ju nasledoval.