Prenasledovaná Hladom 22

 

Ellinor nasledovala hlas Hladu. S kýmsi sa zhováral. Šprintovala chodbami, až sa zastavila pred trónnou sieňou. Hlavné dvere boli zavreté, ale bočný vchod zostal pootvorený. Nazrela dovnútra a uprostred miestnosti uvidela pokojne konverzujúcich kráľov Drewa a Justina s Hladom. Tróny na podstavcoch zostali prázdne, kráľovné v nedohľadne.

Rozrazila dvere a v sekunde bola pri Hlade, meče na jeho krku a srdci. Priam sa triasla hnevom.

Hlad prekvapene zamrkal na drobnú upírku, potom na ostré zbrane. Drew s Justinom spozorneli, pripravení zasiahnuť, ale on zdvihol dlane a dal im znamenie, aby sa neunáhlili. Pozrel do ubolených sivých očí, v ktorých sa ukrývalo viac trpkosti, než by bolo zdravé pre niekoho v Ellinorinom veku.

„Ty odporné, vraždiace monštrum!“ prskla. „Bavil si sa?! Na mojom trápení? Na hlade iných ľudí? Robilo ti dobre ako sme zúfalo zháňali jedlo? Ako sme uberali dospelým, aby deti neboli o hlade?! Ako sme vážili každý zasraný gram ryže?!“

Hlad zabolelo v hrudi. Ellinor bola vždy príliš zapálená, než aby pochopila jeho údel a nikdy jej nevysvetlí ako on sám trpí keď jeho moc usmrcuje nevinných.

Princezná bola vyčerpaná. Vždy musela byť tá silná nielen za seba, ale aj za Linneu, vždy musela všetko zvládať sama a ani to nestačilo. Nikto nevidel koľko ju to stálo energie. Napriek tomu je stále tá, ktorá ublížila Kathrine. A v konečnom dôsledku neochránila ani Linneu pred ich rodičmi. Kedy môže prestať byť silná? Ruky s mečmi sa jej triasli. Kde má v sebe nájsť silu zapichnúť ich do tela muža, s ktorým len pred pár hodinami prežila najpokojnejšie chvíle svojho života?

„Ellinor, nerob to,“ dohováral jej Justin, v jeho hlase pokoj. „Hlad aj tak nemôže zomrieť a z týchto podláh sa nahovno zmýva krv.“

Neveriacky otočila hlavu k veľkráľovi. Justin len mykol plecami a nenamáhal sa akokoľvek ju odzbrojiť.

„Nie som tvoj nepriateľ, Ellinor,“ prehovoril Hlad vyrovnane.

Andy sa kúsok od nich plesol po čele, ale nikto ho nevidel. Preto mohol len zalamovať rukami.

„Ty si neotváraj ústa!“ okríkla Hlad a postavila sa chrbtom ku kráľom, aby Jazdcovi venovala ten najnebezpečnejší pohľad, aký kedy videl. „Je ti to jasné?“ vrčala a obaja vedeli, na čo naráža. Hlad má stále páku proti nej a hlavne proti Fabiane, ktorú môže zničiť len čo si pustí jazyk na prechádzku a prezradí dvoru, že sa skamarátili a očividne princezná Ellinor a Linney pomáhala.

Jazdec zovrel pery. Očakávala, že ju začne minimálne vydierať alebo jej naznačí, že má nad ňou moc, ale on mlčal. Váhal. Prečo?

Znovu sa otočila ku kráľom. „Vy ste mu to všetko vyzvonili?!“ O jej priznaní, o jej utrpení, o tom prečo skončila v tejto situácii.

Drew si prehrabol vlasy. „Prišiel sem plne odhodlaný ťa oslobodiť,“ bránil ich činy. „Nechceli sme čistiť ani tie koberce od krvi. Tak sme mu vysvetlili, že nie si zajatec.“

Hlad ju... sem prišiel zachrániť? Prečo? Prižmúrila naňho oči a sklonila meče. „Máš nejaký fetiš? Prečo po mne ideš?“

Hlad tiež sklonil dlane, keď už nebol v okamžitom ohrození. Videl Ellinorin boj o silný postoj. Sotva však stála. Aký obrovský stres musela zažiť posledné dni? Možno je načase jej povedať pravdu. „Pretože som cez pol sveta vypočul tvoje volanie,“ povedal vážne. „Tvoj vzdor. Tvoje činy narušili moju činnosť a z nejakého dôvodu boli také silné, že ma pritiahli.“

Zbledla. Spomenula si, ako vtedy na streche zvolala do vetra výzvu Hladu. Čo za osud to má predpísaný, že ho privolala až k sebe?

„Páni, tak preto bola Opal tak tajnostkárska! Stavím sa že to vedela!“ zvolal Andy nadšene. „V budúcnosti ste vy dvaja museli... ehm...“ Nevinne sa usmial a vetu nedokončil.

Ellinor bola zahltená emóciami. Prečo na seba privoláva katastrofy? Aká patetická musí byť, keď po úteku z väzenia upúta pozornosť samotného Jazdca Apokalypsy len pre to, že konečne chcela urobiť správnu vec? Po lícach jej stiekli slzy. Je toto jej karma? Za to, čo urobila Kathrine? Radšej by prijala to bičovanie. Aspoň by sa jej nelámalo srdce. To bola oveľa horšia bolesť. „Mohol si ma rovno zabiť!“ kričala na Hlad. „Mohol si sa ma zbaviť! Čo si mal z toho, že si sa okolo mňa motal, hm?! Zaujal ťa príbeh smutného dievčatka, ktoré poznalo hladovanie? Bavil si sa na mojej snahe nakŕmiť umierajúcich?!“

Na to nemal odpoveď. Áno, mal ju zabiť. S tou myšlienkou ju predsa vyhľadal. Bola to jej vnútorná sila, čo ho zastavilo. A jej neznáma schopnosť zablokovať jeho vlastné pôsobenie.

„Nedávaj mu návod, ženská!“ karhal ju Andy. „Máš ty vôbec pud sebazáchovy?“

„Kde si bol keď som hladovala ja?!“ pokračovala Elinor, keď sa jazdec nemal k reči. „Kde si bol, keď som bola odsúdená za snahu ochrániť sestru? Kde si bol keď som krvácala na svadbe ďalšej sestry, ktorú som musela obetovať?! Kde ste boli všetci?“ Odstúpila, aby do obvinenia zahrnula aj kráľov. Nech ju hoci aj znovu zavrú jej slová! „Kde ste boli, keď Linnea v šiestich rokoch dostala kopanec tak silný, že sa jej zlomili dva rebrá? Kde ste boli keď som zvracala lebo som videla sestru krvácať a bola potrestaná hladom? Kde ste boli keď nás učili že ako ženy nemáme hodnotu pre spoločnosť len ako chodiace inkubátory a fackovacie panáky? Kde boli upíri keď nám bol zamedzený prístup k vzdelaniu? Hm? Kde ste boli? Hriali ste si zadky na trónoch alebo na tom tvojom zmutovanom koni!“ Po tomto prejave sa Ellinor triasla pera. Andy k nej podišiel a bez slova jej položil ruku na rameno. Kdesi v jej vnútri sa usadila vyrovnanosť, ktorá jej dala silu so zdvihnutou bradou spaľovať pohľadom troch mocných mužov, ktorí napriek všetkým svojim privilégiám neboli schopní ochrániť tri mladé dievčatká, z ktorých vyrástli tri zlomené ženy, každá iným spôsobom.

Nastalo dlhé, ťaživé ticho, ktoré hovorilo za tisíc slov.

„Ani nevieš, ako nás to mrzí, Ellinor,“ zašepkal Justin po chvíli previnilo.

„Tak mrzí,“ povedala sklamane. „Možno by ste vy, veľavážení majitelia penisu, nemali vládnuť, keď sa viete postarať len o ďalších majiteľov penisu a my ostatní sa máme predierať životom sami!“ Ellinor bola sama prekvapená svojimi slovami. Naozaj práve povedala najvyšším kráľom upírov, že si nezaslúžia svoje tróny? Ona, ktorá mala smrteľný strach z autorít, pretože ju tomu naučili doma? Dospela až sem?

Začala byť na seba hrdá.

Áno, urobila to.

A uvedomila si jednu dôležitú vec – narodila sa do ľudu upírov, ale nechce patriť pod ich mocenský systém. Ani nemôže. Nebude nasledovať ich stupídne pravidlá. Nebude sa obracať chrbtom k ľuďom. Nenechá Jazdcov ničiť nevinné životy. Možno nespasí svet, ale nebude nečinne prihliadať. A ak umrie rukou nasratého Jazdca, tak nech!

V miestnosti sa odrazu zablyslo a pred trónmi sa zjavili štyri postavy – drobný anjel s havraními vlasmi, modrooký muž a mladá žena, obaja s arabskými črtami, a nakoniec... Ellinor takmer spadla z nôh. Muž držal za ruku zmätene sa tváriacu Linneu, stále oblečenú vo väzenskej rovnošate.

Dvaja džinovia kývli vládcom a keď zaznamenali dusno v miestnosti, rýchlo sa mu vyhli tým, že sa odmiestnili preč. Zostal len anjel – Ellinor si domyslela, že pôjde o najvyššiu kráľovnú Angelicu, a jej sestra.

Princezná pustila meče, ktoré dopadli na zem, a hodila sa okolo krku svojej predrahej sestre. „Linnea,“ smrkla. „Oni ťa skutočne priviedli.“

Mladšia z princezien sa nechápavo obzerala. Dnes ráno ju zobudili stráže so slovami, že má návštevu. Odviedli ju do prázdnej miestnosti, kde už čakali džinovia Levent a Gina, a následne sa jej predstavila príjemná žena, o ktorej sa dozvedela, že je najvyššia kráľovná uírov a ešte k tomu aj anjel. Povedala jej, aby si vzala čokoľvek s emocionálnou hodnotou zo svojej cely, pretože ju berie preč. Linnea ničomu nerozumela. Keď sa však vrátila do cely, zistila že nič cenné v nej nemá. Nechcela riskovať. Nedovolila Fabiane, aby jej dala akýkoľvek darček ktorý by zanechal dôkazy o tom, že s ňou mala akýkoľvek vzťah, a posledný dron vypustila po Ellinorinom úteku.

Nevzala si nič. Džinovia ich teda premiestnili sem, do trónnej siene najvyššieho dvora, a Linnea stále nevedela, prečo je tu. Keď však pocítila sestrino objatie, v momente ju k sebe privinula a tiež sa rozplakala.

Hlad pohľadom hodnotil najmladšiu sestru. Rozhodne z nich bola najútlejšia, najjemnejšia. Takmer ako lesná víla. O niekoľko odtieňov svetlejšie vlasy od Ellinor mala dlhé po plecia a stiahnuté v jednoduchom cope. Modré oči jej dodávali detský výzor. Súdiac podľa jej postoja je zo všetkých troch aj najutiahnutejšia – pozostatok toho, že bola uväznená v detskom veku. Hneď však bolo jasné nakoľko vidí v Ellinor svoj štít, svoju oporu.

Angelica dopriala sestrám čas na zvítanie a podišla k Hladu, veľavýznamne hodnotiac jeho pohľad. „Málokto vidí silu, ktorá v nás ženách drieme,“ povedala vyrovnane, tiež skúsená v utrpení podobnom Ellinorinmu. „Až kým s ňou nie je priamo konfrontovaný. Ale tá sila má svoju cenu.“ Smutne si povzdychla. Dve sestry pred ňou potrebujú mnoho uzdravovania.

Hlad si rýchlo zotrel neposlušnú slzu.

„Elli, čo sa deje? Prečo sme tu?“ habkala Linnea len čo chytila dych.

Ellinor sa odtiahla a pohladila sestru po bledom líci. Linnea začala chradnúť po tom, čo jej ich rodičia urobili. Obávala sa však, že oni neboli tým dôvodom. „Sme slobodné, sestrička,“ povedala šťastne. „Už žiadne cely.“

Linnea mala oči ako loptičky. „S-skutočne?“

Ellinor šťastne prikývla.

„Ale ako? Prečo?“ Linnea pozrela na ich obecenstvo a ešte viac pobledla. „Elli, čo si im povedala?“ zhrozila sa.

Ellinor jej takmer bolestivo stisla dlaň, aby dala sestre najavo, že nie všetky tajomstvá vyšli na povrch. „Pravdu. O našich rodičoch. Uverili mi, pretože na jednom z trónov sedí vlčica.“

Linnea bola v šoku.

Angelica urobila krok vpred. „Je to na veľmi dlhé rozprávanie. Musíš sa o našom svete mnoho dozvedieť, princezná. Dali sme vám pripraviť spoločnú izbu. Odpočiňte si a doprajte si čas. Všetko sa dozvieš.“

Linnea hľadala pohľadom pomoc u sestry. Ellinor bola celým jej svetom. Jej ochrankyňa. Jej dôverníčka. Jediná osoba, ktorá sa o ňu starala. Až na tie dva roky čo s nimi bola Fabiana.

Zabolelo ju pri srdci.

Ellinor venovala Hladu posledný nenávistný pohľad a nechala sa so sestrou odviesť do luxusných komnát s dvoma obrovskými posteľami, vlastnou rozľahlou kúpeľňou a výhľadom na záhrady. Andy ich nasledoval a keď Angelica odišla, priateľsky sa usmial a zostal za dverami, aby doprial sestrám súkromie.