Prenasledovaná Hladom 23

 

Vasily cucal krv zo sáčku a hľadel na bezpečnostné kamery vo svojom archíve, zatiaľ čo pohodlne sedel na posteli a objímal vankúš. Jeho osobný diabol a budúca obeť neoznačeného hrobu pripraveného ďaleko v lesoch sa práve prehraboval v záplave papierových záznamov, ktoré si kráľ robil z čistej nedôvery v schopnosť moderných technológií udržať potrebné informácie nepoškodené.

Stefan infiltroval každý kúsok ruského kráľovstva – servery, zálohy, záznamy, osobné zariadenia členov a personálu, hackol ešte aj hodinky a termostaty!

Vasily bol pripravený urobiť tomuto špehovi život tak ťažký, až s prosíkom príde po kolenách, aby mohol byť preložený aj s celou jeho zasranou Tajnou políciou hoci aj na Severný pól! Škodoradostne sa usmial a aktivoval podlahové kúrenie. Stefan si spočiatku nič nevšimol. Až keď sa chcel pohnúť a jeho podrážky sa priškvarili k zemi, spozornel a uvedomil si ako mu je teplo. Vasily odstránil bezpečnostné protokoly vyhrievania, takže špeciálna kovová podlaha sa krásne rozpaľovala ako panvica. Špión urobil tri kroky, než sa mu obuv rozpadla a on zasyčal bolesťou. Okamžite vyskočil na policu a vyšplhal sa až na úplný vrch.

Kráľ sa spokojne usmial.

„Zasraný šľachtic,“ zašomral Stefan, nevediac že je pozorovaný, a vyzliekol si prepotené tričko.

Vasily zagúľal očami.

Stefan popreskakoval police a keď sa dostal k bezpečnostným dverám, zistil že sú zamknuté.

Nikdy si nemerajte sily so zmagoreným ruským hackerom. Vasily vypol kúrenie a zapol chladenie. Chvíľu bolo v miestnosti príjemne, ale postupne začala teplota klesať, čo spozoroval aj frustrovaný Stefan. Až vtedy mu došlo, že za jeho nepohodlím musí niekto byť a začal sa obzerať po kamere.

„Počúvaj súdruh! Neser ma a otvor dvere!“ Striasol sa zimou a znovu si obliekol tričko. Keď sa však pokúsil zliezť z police, zistil že zem je úplne zmrznutá a jeho bosé nohy by primrzli k nej. „Na toto nemám čas.“

Vasily si spokojne zahryzol do pery.

„Vážne? Ideme hrať tieto detinské hry?“ Špeh si prehrabol čierne vlasy. „Za čo je to tentokrát? Už som ti prestal preťahovať personál! Čo ešte odo mňa chceš?“

Vasily aktivoval prívod vzduchu.

„Okamžite ma vypusti ty zadubený blondiak! Ja tu mám prácu!“ Stefanov hlas sa každým slovom zvyšoval, až znel ako postavička z rozprávky. Pricapil si ruku na ústa. „Vasily!“

Kráľ vyprskol do smiechu. Do miestnosti vo veľkom prúdilo hélium. S vysokým hlasom Stefan už neznel tak hrozivo, ako sa snažil. Nadával ako pohan, ale znel ako nahnevané šteniatko.

Vasilymu ho takmer prišlo ľúto.

Takmer.

Špión konečne našiel ukrytú kameru a zamračil sa do nej. S nahnevaným výrazom ju vytrhol zo steny a Vasily stratil obraz. Pobavene zavrel počítač a rozhodol sa dopriať Stefanovi pol hodiny na rozjímanie, než mu milosrdne otvorí dvere.

Spokojne si ľahol a odhodil prázdny sáčok krvi. Do konca roka odtiaľto Stefana vyštve. A jeho kráľovstvo bude opäť v harmónii.

Jeho tiché leňošenie narušili podozrivé zvuky v strope. Zvedavo otvoril oči a zamračil sa. Čo to... V poslednej chvíli sa odkotúľal, pretože ventilácia nad posteľou sa otvorila a vyskočil z nej kráľovsky vytočený Stefan.

Sakra, zabudol som na jeho fetiš loziť ventilačkami!

Čiernovlasý upír vyskočil na nohy sekundu po Vasilym a ukázal naňho zašpineným prstom. „Ty...“ povedal varovne.

„Kurva!“ Vasily spoznal jasnú hrozbu a vzal nohy na plecia. Asi ho vytočil o niečo viac než plánoval.

„Si mŕtvy, súdruh!“ kričal Stefan a pustil sa za ním chodbami.

Dvaja dospelí upíri sa dali do naháňačky. Vasily zamieril preč z obytného krídla, preletel prijímacou sálou a skončil v trónnej sieni, kde ho Stefan dobiehal. V panike vybehol na balkón, ale ocitol sa v slepej uličke. Stefan sa k nemu blížil s výrazom sériového vraha.

„No tak, no tak... ukľudníme sa,“ pokúšal sa vyjednávať kráľ.

Stefan vyceril zuby. „Zamkol si ma v archíve!“

„Vyspal si sa s polovicou môjho kráľovstva,“ opáčil cúvajúci Vasily, až narazil do zábradlia.

„Závidíš? Neboj, nájdeme ti nejakú nafukovaciu pannu, ktorá sa nebude brániť,“ podpichol ho Stefan, neustále sa priblížujúc.

Vasily by sa normálne nebál žiadneho protivníka, ale toto je Stefan. Nehrá fér, videl ho v boji a nuž... je vážne hrozivý keď je nasraný. Plus o ňom kolujú chýry, že už nejakých tých šľachticov zniesol zo sveta. Vyskočil na zábradlie a pozrel pod seba.

Stefan nadvihol kútik pier. „Myslíš že ťa nebudem nasledovať?“

Vasily v momente skočil. Prudko sa odrazil, aby nedopadol do záhonu, ale do obrovskej fontány vysokej tri poschodia, ktorá zaberala malý dvor pod balkónom. Dopadol do chladnej vody a kosti mu zadrnčali. Otočil sa a uvidel Stefana, ako si pokojne skáče rybičku za ním. Znovu sa dal na útek, ale voda ho spomaľovala. Špeh sa vynoril kúsok od neho a stiahol ho naspäť pod vodu.

„Nemysli si, že mám radosť z toho, že ma pridelili do tejto tundry!“ prskal mokrý Stefan. „Radšej by som pracoval vo Fukušime!“

Vasily ho pod vodou kopol do kolena a konečne sa vyvliekol z drvivého zovretia. Ošpliechal Stefana a vydral sa von, hoci dopadol na zem ako vrece zemiakov.

„Ani ja som sa o teba práve neprosil! Počul si už niekedy slovo súkromie? Hm?“ okríkol špeha a odhrnul si vlasy z tváre.

Stefan priplával k okraju. „Počul. Ibaže to tvoje je príliš nudné, aby ma akokoľvek rozhodilo.“ Vykoprcol sa von. Z oboch stekala voda, ale to ich nezastavilo. Vasily sa rozbehol vpred a postrčil ho naspäť do fontány, aby mal náskok. Ozlomkrky sa dal bežať sadom čo najďalej, ale Stefan mal dobrú výdrž. Čoskoro mu bol v pätách.

Vasily vbehol do kvetinového sadu, preskakujúc rozkvitnuté kvetinky a kľučkujúc medzi kríkmi. Stefanova ruka na chrbte ho však zastavila. Špeh ho chytil za tričko a prudko ním trhol, až obaja spadli. Vasily kopol do neznáma a zasiahol Stefanove slabiny. Vyhrabal sa na nohy, ale po troch krokoch bol znovu zhodený na zem. Obaja boli mokrí a špinaví, ale klbčili sa každých pár krokov, až sa prepadli cez živý plot a skončili pri tucte párov nôh, ktorých majitelia stáli nastúpení na hranici pozemku.

Vasily so Stefanom ustrnuli a vzhliadli k hliadke pod vedením podráždene sa tváriacej Miroslavy, ktorá si tisla koreň nosa a ľutovala svoje životné rozhodnutia.

„On to začal!“ vykríkli jednohlasne, keď sa pozviechali.

Vasilyho prvá žena sa musela zhlboka nadýchnuť. Vlasy mala priam zježené, ako ju títo dvaja vytáčali. Myslela si, že niekto vnikol do paláca a zburcovala zálohy, len aby našla týchto dvoch primitívov pretekať sa v tom, kto ďalej dočúra. „Je mi úprimne jedno kto a čo začal, ale nájdite si na to izbu, áno?“ okríkla ich a ešte aj Stefan sa zatváril ako pokarhané dieťa.

Vasily znechutene ohrnul pery. „Táto... životná forma,“ ukázal na Stefana, „mi vliezla do archívu. Bez povolenia!“

Špeh zagúľal očami. „No niekto tu musí robiť špinavú prácu, keď nie si schopný kontrolovať vlastnú zmiznutú technológiu!“

Vasily sa zarazil. „Na čo tým sakra narážaš?“

Stefan z vrecka vytiahol štós mokrých papierov. „Päť tvojich dronov s ďalekým doletom zmizlo pred rokmi. Nevšimli by sme si to, keby sme pred pár týždňami náhodne nezachytili jeden z nich letieť z Bornholmu do Portugalska.“

Vasily nechápavo zamrkal. Svoje špeciálne, mágiou upravené drony drahé ako luxusné autá si poctivo stráži. Ako mu mohlo zmiznúť hneď päť? „Z Bornholmu?“

To už zaujalo aj Miroslavu. Posunkom ruky prepustila zvyšné stráže a podišla k upírom, aby očami prebehla po papieroch. „Niesol dron odkaz?“

„Nevieme. Ak by sme ho zastavili, príjemca by si to všimol,“ odpovedal Stefan. „Ale prešli sme satelitné záznamy a tento špecifický druh mágie cestoval vždy medzi dvoma bodmi – Bornholmom a Lisabonom.“

Vasily vytrhol Miroslave papiere, aby si ich sám prezrel. Boli to dodacie listy, ibaže nemali príjemcu a ani vyúčtovanie. Niekto mu veľmi sofistikovane ukradol jeho predrahé drony! Pozrel na dátum a v hlave sa mu rozsvietila žiarovka. „Boli odcudzené týždeň pred tým, čo bola Linnea zbitá.“

„A zhodou okolností týždeň pred tým, čo odišla Fabiana Portugalská,“ dodal Stefan. „Posledný dron odletel z Bornholmu krátko po Ellinorinom úteku a akoby náhodou sa Ellinor v tom čase vydala do Barcelony v rovnakom čase ako Fabiana zmizla z dvora pod zámienkou výletu do hôr,“ teoretizoval Stefan.

Miroslava nadvihla obočie. „Podozrievaš Fabianu Portugalskú z konšpirácie?“

Stefan mykol plecami. „Ellinor pred príchodom do Verony vedela o skutočnostiach, ktoré nemala ako zistiť pokiaľ nebola v kontakte s niekým z nášho sveta a Hlad to očividne nebol. Všetko nasvedčuje, že Fabiana nie je čistá.“

Vasily porazene privrel oči. „Ideš zatknúť Fabianu, nemám pravdu?“

Stefan sa zhlboka nadýchol. „Musím. A ak nám dostatočne nevysvetlí svoje činy...“

Nemusel dokončiť. Vasily vedel čo mladú princeznú čaká – opačná strana mreží na Bornholme.

 

 

Ellinorinou jedinou starosťou bola len Linnea. Na Hlad takmer zabudla, ako aj na svoju podivnú schopnosť vnímať svet okolo seba, a sarkastického anjela ktorý ju všade sprevádzal. Najskôr svojej sestre vybrala nové oblečenie a poslala ju do sprchy, aby zo seba zmyla pach väznice, a potom jej celú noc vysvetľovala čo sa stalo a ako sa ich svet zmenil. Bola však dosť chytrá aby si uvedomila, že najvyšší králi im až tak veľmi nedôverujú a v miestnosti môžu byť ploštice, preto vynechala čokoľvek o Fabiane a naznačila aj sestre, aby o nej nehovorili.

Čoho sa však desili bol návrat ich sestry. Obe cítili neskutočnú vinu za to, čo jej urobili a neboli si isté, či by jej vôbec zvládli pozrieť do očí. Obzvlášť Ellinor. Srdce sa jej zvieralo úzkosťou pri každej myšlienke na Kathrine.

Ako asi jej sestra vyzerá dnes? Je stále taká bojazlivá? Vychudnutá? Naučila sa bojovať? Pustí ju Nero vôbec k slovu?

Dva dni sa im darilo skrývať v izbe pod zámienkou potreby súkromia, ale na tretí deň ráno sa Ellinor zobudila s nepríjemnou predtuchou. Andy driemal v kresle oproti nej, zatiaľ čo Linnea ležala schúlená v rohu obrovskej postele, spotená z jednej z mnohých nočných môr, ktoré obe sestry trápia odkedy sa pamätajú.

Ellinor si prehrabla vlasy a pozrela na Andyho v tichej prosbe o radu. Čo robiť? Ukrýva sa tu pred Kathrine, ale aj pred Hladom. A ona vedela, že skôr či neskôr si po ňu Jazdec príde.

Andy sa sústrastne usmial. „Ja viem.“

„Ja už nevládzem byť silná, Andy,“ zašepkala zronene.

Anjel k nej podišiel a objal ju, za čo bola neskutočne vďačná. Potom sa odtiahol a privrel oči, akoby s niekým v hlave komunikoval. „Kathrine je na ceste sem. Vyšla z hyperborejského koridoru a čaká na džina. Do večera tu bude.“

A úzkosť sa znásobila. Ellinor sa takmer nevládala nadýchnuť. Pozrela na svoju malú sestričku a zostala rozpoltená. Čo urobí? Bude ju naďalej chrániť? Musí. Kto iný to urobí než ona? Kathrine sa za Linneu nepostaví, v to nedúfala. Ani dvor. Nikto.

Aj keď im to nerobilo radosť, s Linneou konečne vyšli z izby, aby sa zúčastnili večere, na ktorú ich pozvali kráľovné – a taká pozvánka sa neodmieta, obzvlášť keď ste čerstvo von z basy.

Linnea počas jedla neprehovorila ani slovo, len prikyvovala, vyhýbala sa očnému kontaktu a strnulo sa usmievala. Na Bornholme mala úplne iné správanie – ibaže na Bornholme si zažila svoje a vedela ako to tam funguje. Tu je na najvyššom dvore, ktorý ju pred rokmi odsúdil.

„Kde je Hlad?“ prskla Ellinor, keď už nedokázala vydržať tú zvedavosť. Skôr alebo neskôr ho bude musieť zmlátiť.

Lena s Minou si vymenili tajomné pohľady, ale neodvážili sa akokoľvek s Ellinor baviť o jej aférke s Hladom.

„Ehm, musel za bratmi,“ povedala nakoniec Rebecca, ďalšia z kráľovien a vládkyňa jesene, z ktorej mala Ellinor najväčšiu hrôzu.

„Zabiť ďalších nevinných, predpokladám,“ zamrmlala princezná sarkasticky.

„Nerobí im to radosť, Ellinor,“ uistila ju Angelica. „Jazdci nenávidia svoj údel.“

Ellinor si len odfrkla.

V tej chvíli sa otvorili dvere a k stolu si prisadli najvyšší králi Drew a Alec, obaja podivne strnulí. Rozhovor zatiahli k počasiu a teplote mora na pobreží.

Andy stojaci v rohu spozornel. Priblížil sa ku kráľom a chvíľu obchádzal stôl. Ellinor celkom nerozumela čo robí, ale zdalo sa akoby z upírov čosi nasával. Informácie. Energiu. Čokoľvek.

„Ellinor, potrebujem aby si teraz nespanikárila,“ povedal anjel po pár minútach. „Ale Stefan práve zatkol Fabianu Portugalskú za konšpiráciu proti korune a je na ceste sem urobiť to isté s vami. Drew s Alecom len zdržujú, aby vás rozptýlili.“