Prenasledovaná Hladom 29

 

Hlad s Ellinor sa anonymne na chvíľu vrátili do hôr, aby navštívili jej pôvodnú komunitu a strávili s nimi niekoľko dní. Hlad sa pokúsil pozvať svojich bratov na jedno miesto, ale každý z nich bol na opačnom konci sveta, kde si plnili poslanie.

Ellinor sa konečne cítila dostatočne bezpečne, aby Hladu povedala o Andym. Jazdec sa len zasmial a prezradil jej, že o ňom vedel takmer od začiatku. Cítil jeho prítomnosť, ale bol tak zvyknutý na anjelov strážnych všade kam sa pohol, že mu nevenoval veľa pozornosti. Anjel sa obvykle držal mimo, aby nemali pocit tretieho kolesa, ale občas sa zastavil na pokec.

O mesiac neskôr opäť trávili svoj čas v egyptskom paláci a Ellinor po prvý raz v živote pocítila rozmaznávanie. Bohužiaľ, to čo ona definovala ako rozmaznávanie Hlad definoval ako základné minimum – pravidelné jedlo, mäkká posteľ do ktorej sa mohla uložiť kedykoľvek chcela, pohodlné oblečenie, slobodu pohybu plece na ktorom sa mohla vyplakať vždy keď potrebovala. Jediné čomu sa naďalej vyhýbala bolo obávané stretnutie s Kathrine, ktorá cez dvor posielala Hladu pravidelne žiadosti. Ellinor však dostávala záchvaty úzkosti keď na to čo i len pomyslela a Hlad vždy stál za ňou. Vedela však, že ani Lin na tom nie je odlišne. Ako azylantka môže odmietnuť akúkoľvek návštevu a preto Salvator s ťažkým srdcom musel odmietať najvyššiu kráľovnú zas a znova. Fabi sa tiež nemala do reči s vlastným dvorom.

Všetci vedeli že takto to nemôže zostať navždy, ale stále odďaľovali nevyhnutné, až kým si ich nenašlo ďalšie nešťastie.

Hlad pocítil volanie z Austrálie a výnimočne ho nepocítila Ellinor, čo mohlo znamenať jediné – nikto nedostane šancu na vykúpenie. Lámalo jej to srdce, ale už sa naučila, že nespasí každého. Obvykle by napriek tomu šla s ním, ale pred týždňom si privlastnila zatúlané mačiatko, ktoré našli na výlete v neďalekom meste a Hlad nemal to srdce ju od tej chlpatej guličky odtrhnúť. Sľúbil jej, že sa vráti do pár dní a s istotou, že na ňu naďalej dohliada spoľahlivý anjel, vysadol na koňa a rozbehol sa neprirodzenou rýchlosťou na juhovýchod.

Cestou na najmenší kontinent narazil prekvapivo na Vojnu, ktorý tiež nasledoval volanie. Kúsok od pobrežia dobehli Mor a ako sa blížili k určenému miestu vo vnútrozemí, uvideli Smrť.

To bolo podivné. Ešte nikdy nedostali volanie všetci štyria naraz. Nikde nebola koncentrácia všetkých štyroch extrémov súčasne. Spomalili a zvítali sa, ale ich tváre jasne hovorili, že im čosi nesedí.

„Je možné, že by sa nám poplietli energie?“ premýšľal Mor ako už pomalšie cválali púšťou.

„Niečo nie je v poriadku,“ prorokoval Hlad. Cítil to v kostiach. Volanie bolo intenzívne, ale jednoduché. Akoby išlo len o pár jedincov. Akú hru to s nimi vyššie sily hrajú?

Smrť, ako obvykle mĺkvy a ostražitý, tasil meč zo sedlového vaku. Jeho bratia si len vymenili smutné pohľady. Posledný Jazdec je od svojho prebudenia plný paranoje.

Volanie ich nakoniec priviedlo k malému domčeku neďaleko dávno opustenej farmy. Problém je, že idylický domček mal zamknuté a zabarikádované okná a dvere zvonka a bol obohnaný mínami a ostnatým drôtom.

Jazdci prudko zastali, hoci nie pre to, že by ich čokoľvek z toho mohlo zastaviť. Išlo o to, čo cítili zvnútra.

„Štyria majitelia medzinárodných módnych značiek ktorí využívali detskú prácu v Bangladéši a upracovali k smrti stovky ľudí,“ povedal Hlad s odporom.

„Päť majiteľov farmafiriem, ktorí zastavili výskum ťažkých chorôb, pretože lieky na potlačenie príznakov im vynášali viac než skutočná liečba,“ zašomral Mor.

„Traja superboháči predávajúci zbrane extrémistickým milíciám,“ dokončil výpočet Vojna.

Smrť mlčal. Súdil. A zúril. Títo nemali žiť už dávno.

Hlad však spoznal pascu. Niekto sem tých ľudí privliekol a uväznil, vediac že ich energia privolá všetkých Jazdcov. Bola to návnada ako ich vylákať čo najďalej od... Oči sa mu rozšírili. „Ellinor!“ vykríkol.

Všetci traja bratia sa k nemu nechápavo otočili, ale on už vedel že sa ho niekto pokúsil odlákať od jeho princeznej a dostať všetkých Jazdcov preč, aby neboli nablízku. V momente sa otočil. „Musíme ísť!“

Mor ho v poslednej chvíli chytil za lakeť, aby ho zastavil. „Braček, čo sa deje? Zbledol si ako stena.“

Hlad začal hyperventilovať. „Nemám čas, ale v mojom paláci je niekto veľmi dôležitý a môže byť v nebezpečenstve! Toto je pasca!“ ukázal na domček.

„Nikto nami nebude manipulovať!“ povedal Smrť tým najchladnejším, najdesivejším tónom. „Nikto sa nebude stavať Jazdcom!“

Nuž, v tomto prípade sa nebudú stavať jeho šialenstvu. Ako jeden prikývli, každý vyslal svoju moc do domčeka a zatiaľ čo jeho obyvatelia dostali choleru a začali bojovať o posledné zvyšky jedla, štyria vytočení Jazdci sa bok po boku rozbehli cez oceán do Egypta.

 

 

Ellinor nedostala šancu pripraviť sa na útok. V jednej chvíli sedela s Andym na balkóne, zatiaľ čo anjel si držal mačiatko na hrudi ako malé dieťa, v ďalšej sa okolo paláca zvírila silná, primordiálna mágia a anjel bol odtrhnutý od svojej zverenkyne, odhodený do púšte kde stratil vedomie.

Ellinor v strachu vyskočila na nohy, sledujúc odrazu zatiahnutú oblohu a vzdorujúc silnému vetru, ktorý jej rozvieval voľné modré šaty. Vo vzduchu pred ňou sa zjavila v čiernom zahalená postava bez tváre, bez akýchkoľvek čŕt, len temnota v kapucni, s... naprázdno preglgla... krvavými krídlami. Nie zakrvavenými, ale tvorenými krvou. Cítila jej kovový pach napriek tomu, že už nie je upírka.

Než stihla vykríknuť, postava sa k nej priblížila, schytila ju pod krkom a zatlačila ju do foyer vnútri, kde ju zhodila na zem ako handrovú bábiku. Aj keď by sa asi mala obávať o vlastné zdravie, z úst jej vyšlo: „Andy! Andy!“

„Tvoj anjel sa nevráti,“ povedal hlas spod kapucne, neprirodzený a drsný, ani mužský, ani ženský. Hlas zhnusenia, odporu a zlosti.

Ellinor naskočili zimomriavky. „Kto si?!“ kašľala, stále na podlahe.

Bytosť ju znovu schytila za krk a pritlačila ju k zemi. „Okamžite stiahni svoju moc!“ prikázala jej.

Ellinor sa hrôzou rozšírili oči. „A-akú moc?“ habkala cez stisnuté hrdlo.

Bytosť ju pustila a týčila sa nad ňou ako boh pomsty. „Stiahni svoju ochranu pred Hladom!“

Čože? „P-prečo?“ Nechápala, prečo by niekto mohol chcieť niečo také.

Bytosť do nej kopla, až jej vyrazilo dych. „Pretože tie špinavé krysy musia vykapať a ty mi v tom nebudeš brániť, suka!“

Ellinor prišla o všetku farbu z tváre, keď si spojila súvislosti.

Tisícky rokov dozadu sa archanjeli a archdémoni rozhádali, bojovali proti sebe a nakoniec prišli o spomienky aj o moc, pretože sa niekto z nich pokúsil vyhladiť ľudstvo. Dodnes sa nevie kto a len zopár z nich sa dokázalo spamätať. Vedia len jedno – táto bytosť sa pokúsila využiť Jazdcov a nakoniec bola porazená ľuďmi a prinútená k prísahe na vlastný život, že nikdy svoju moc k tomuto činu nevyužije.

Zdá sa, že za tie miléniá ale prišla na alternatívne metódy a apokalypsa jej len hrá do karát.

Nebesia, ona práve čelí šialenému, vraždiacemu archanjelovi! Ktorý podľa všetkého o tie spomienky neprišiel.

Keď dlho nereagovala, anjel k nej vyslal svoju moc, ktorá ju zdvihla z podlahy a začala škrtiť vo vzduchu. „Teraz si nezničiteľná, Jazdkyňa. Môžem ťa mučiť až do konca vekov a nedostaneš vykúpenie smrti. Stiahni svoju moc, okamžite!“

Ellinor znovu dopadla na zem a takmer si vykašľala vnútornosti. Pomaly jej dochádzalo akou hrozbou je pre agendu tejto bytosti. Po prvý raz v histórii nie je moc Jazdcov úplná a bezpodmienečná. „Zachránila som len tých, ktorí si to zaslúžili. Spravodlivých,“ pokúšala sa archanjelovi vysvetliť svoje činy.

„To mi je ukradnuté!“ zaznel burácavý hlas, až sa otriasli steny. Vonku sa začalo blýskať. „Uvoľni ich spod svojej moci! Hneď!“

Drahí bohovia! On je skutočne šialený! Ellinor zovrela päste. Zovrelo v nej toľko zlosti, že by v tej chvíli rozmlátila aj celý palác. Opäť po nej niekto chce, aby ublížila nevinným. So všetkým vzdorom ktorého bola schopná zdvihla pohľad k temnote pod kapucňou a povedala: „Nie.“

V momente bola hodená o stenu až jej zapraskali kosti. Po lícach jej stiekli slzy bezmocnosti, ale neustúpila. Archanjel jej ešte niekoľkokrát vydal ten istý príkaz, ale vždy odmietla.

„V tom prípade asi nemám na výber,“ povedala nakoniec krutá bytosť a dotiahla Ellinor do stredu miestnosti, kde vytiahla jednoduchú predĺženú dýku. „Ako som povedal, nemôžeš umrieť. A to ani po zásahu Mýtickou zbraňou.“ A z celej sily jej prebodol brucho.

Ellinor zaskučala. Bežné zbrane nesmrteľným veľmi neublížia, pretože rany sa okamžite vyliečia, ale Mýtické zbrane sú odlišné – zabíjajú. Rany sa po nich nehoja. Existujú len pre jeden účel a to eliminovať takmer všemocných nesmrteľných.

Archanjel dýkou v rane otočil, zabodol ju hlbšie a keď jej špička vyšla kúsok od Ellinorinej chrbtice, zabodol ju do podlahy a tak Jazdkyňu doslova prišpendlil v strašných bolestiach.

Ellinor takmer omdlela. Z brucha jej vystreľovala ohromujúca bolesť a oberala ju o sily. Bytosť jej navyše zviazala dlane dohromady nad hlavou a pripútala ich k povrazu na krku, aby sa nemohla brániť.

„Ja mám čas, Jazdkyňa. Stiahni svoju moc!“

Ellinor sotva dokázala otočiť hlavou bez toho, aby nekričala bolesťou. „Nik-dy,“ dostala zo seba slabučko.

„Uvidíme,“ povedal archanjel a nechal ju krvácať na zemi.

 

 

Napriek extrémnej rýchlosti, Jazdci dorazili do Egypta až po troch dňoch a hneď vedeli že je zle, keď našli Hladov palác obohnaný mágiou, ktorá ich ani nevpustila dovnútra. Nad palácom sa blýskalo a hrmelo.

„Ellinor!“ zreval Hlad v panike, akú nikdy nezažil. Za tie tri dni konečne dostal šancu vysvetliť svojim bratom situáciu a odpovedať na všetky všetečné otázky, ktoré mali. Okamžite sa však strhli dohady, či aj oni nájdu niekoho schopného odštítiť ich sily. Hlad si nebol istý či boli nadšení alebo vydesení, obzvlášť Smrť. „Ellinor!“ Márne sa pokúšal prekročiť bariéru, hoci bytostne cítil, že Ellinor je vnútri.

„Hlad!“ zakričal jeho brat z diaľky, kde zoskočil z koňa, aby sa sklonil nad akúsi postavu v piesku.

Jazdec k nemu pribehol a uvidel, ako kriesi chlapca v špinavom bielom oblečení, pri ktorom sa triaslo vyhladované, dehydrované a vydesené mača. „Andy! Čo sa stalo!“ zatriasol anjelom.

Zoslabnutý Andy sotva dokázal otvoriť oči. Neznáma bytosť ho obrala o všetky sily aby nemohol varovať anjelov a násilím ho držala mimo chránenkyne. „E-Ellinor. Pomoc.“

Hlad pozrel na svoj palác. „Je len jeden druh bytostí schopný oddeliť anjela od zverenca,“ povedal nebezpečne pokojne.

„Archanjel,“ povedal Smrť zo svojho koňa, hodnotiac bariéru kúsok od nich. „A je len jeden archanjel, ktorému by mohla vadiť jej existencia.“

Na chvíľu nastalo hrozivé ticho. „Ten ktorý nechce ľudí živých.“

Hladu srdce takmer vyletelo z hrude. Tri dni cesta do Austrálie, tri naspäť. Ak prišiel len čo bol on dosť ďaleko... Ellinor mu vzdoruje už týždeň. Nechcel si ani predstaviť čo všetko jej mohol spraviť.

„Mor, zober si anjela!“ začal vydávať príkazy. „A mača.“ Ellinor by zlomilo srdce, keby umrelo. „Choď na nebesia a varuj ich!“

Mor sa nehádal. Vzal do sedla polomŕtveho anjela, do ruky protestujúcu minišelmu a popchol koňa, ktorý vzduchom odcválal k oblakom.

„Vojna, zájdi do Francúzska za Luciferom a Sachielom. Povedz im čo sa deje! Potrebujeme ich pomoc!“

Ani druhý jazdec nemal námietky a vyrazil do Európy.

„Smrť, si v tomto so mnou?“ otočil sa k poslednému bratovi.

„Vždy,“ povedal Jazdec, lojálny svojim bratom. A novej sestre.

Hlad vysadol na koňa. „My ideme do Verony!“

Taliansko bolo našťastie hneď cez more a na dvor dorazili do hodiny. Nezaťažovali sa protokolom a pristáli priamo v jedálni, kde rodina večerala.

„Ellinor zajal archanjel,“ povedal Hlad bez úvodu. „Odlákal ma od nej preč a zaútočil.“

Kathrine, zničená už len z toho, že sa k sestrám nevie dostať, vstala. „Prosím?“ Jej hlas znel zlovestne. Niekto jej siahol na sestry?!

„Obsadil môj palác a odstrihol ju od anjela strážneho.“

Už aj zvyšok rodiny bol na nohách. Do dvadsiatich minút zohnali menšiu armádu a dostatok džinov, aby ich mohli premiestniť na súradnice, ktoré im dal Hlad.

Tam už narazili na bojovo naladeného Lucifera, Sachiela, Amiru, Sophie a Amirinu sestru Noemi. Pár minút na to sa zablyslo a k bojovníkom sa pridali vládcovia nebies osobne – Carys a Julius v plnej zbroji. „Nikto mi nebude traumatizovať anjelov!“ vyhlásila krvilačne červenovlasá žena s mečom v ruke.