Prenasledovaná Hladom 30

 

Ellinor veľmi rýchlo stratila pojem o čase. Jej svet sa scvrkol na bolesť a neustále príkazy k stiahnutiu ochrannej moci. Za každé odmietnutie prišlo buď otočenie dýkou v rane, alebo škrtenie a kopance. Málokedy sa jej však podarilo prísť o vedomie. Zdá sa, že aj toto milosrdenstvo je Jazdcom odopreté.

Mohla to vzdať.

Mohla poslúchnuť.

Mohla svoju moc stiahnuť.

Normálne by to asi aj urobila. Keby bola kýmkoľvek iným, podvolí sa. Ale ona je Ellinor Nórska. Násilie a bolesť jej nie sú cudzie. Nikto jej nebude viac prikazovať že má ublížiť iným! Z číreho vzdoru posielala neznámeho archanjela do všetkých telesných otvorov a kútov sveta.

Nastal čas na ďalšiu várku mučenia. Už prišla o toľko krvi, že ležala v kaluži väčšej než jej vlastné telo. Vlasy aj oblečenie mala cennou tekutinou priam nasiaknuté.

Takto sa cítila Kathrine?

Zatiaľ čo ona sedela v teple a mala prísun jedla, toto musela trpieť jej vlastná sestra?

Nuž, karma ju nakoniec dobehla. Ellinor to ani nebrala osobne. Začala už blúzniť, pretože občas sa jej zdalo, že v tieňoch vidí ďalšiu postavu v kapucni. Táto však mala ľudské črty a pohybovala sa opatrne. Akoby nechcela byť spozorovaná.

Archanjel sa jej opäť opýtal či je pripravená vzdať sa, ale ako obvykle ho len poslala do riti. Siahol teda po dýke a v poslednej chvíli sa zastavil. Chvíľu sa nehýbal, potom vstal a začal nadávať. Z ničoho nič sa odmiestnil.

Ellinor sa zamračila. Doteraz ju nespustil z očí. Obzrela sa a znovu uvidela tú maskovanú postavu. Tentoraz sa ale nedržala v tieňoch chodby, ale pristúpila k nej, nehľadiac na krv všade naokolo. Urýchlene jej prerezala popruhy a nakoniec vytiahla dýku, čo spôsobilo neľudský rev od zničenej Jazdkyne.

Ellinor pred očami videla červené bodky. Nikdy v živote nezažila horšiu bolesť. Nemala už však viac sĺz na preliatie.

„Ja viem, ja viem,“ povedal prekvapivo príjemný ženský hlas. „Ale nemáme veľa času. Len som ho rozptýlila.“ Pomohla jej posadiť sa. Neznáma žena mala na sebe čierne oblečenie a neustále sa obzerala. „Tvoja rana je zlá, ale neumrieš. Dokázala by si sa prekonať a vstať?“

Ellinor pozrela na svoje brucho. Trčali z neho črevá. Bola by sa pozvracala, keby mala čo.

Žena ju odtiahla preč od kaluže a priniesla niekoľko šálov, ktoré Ellinor pevne omotala okolo trupu. „Lepšie to nebude.“

„K-kde je... archanjel...“

„Len v meste neďaleko. Riskovala som pre teba všetko, dievča, takže bojuj!“

Ellinor pozrela do bledej tváre ukrytej pod kapucňou. „Kto si?“

Žena si k nej kľakla. „Volám sa Melanie. A myslím, že som to čo ty.“ Konečne odhalila svoju tvár a hnedé vlasy. „Som Život proti Smrti.“

Melanie s námahou odtiahla Ellinor do najbližšej miestnosti, kde Jazdkyňa na chvíľu znovu omdlela. Keď precitla, bola vo vani, kde na ňu dopadala teplá voda. Melanie z nej zmyla krv, previazala ranu a pomohla jej do čistého, tmavého oblečenia. Ellinorino zranenie sa pomaly hojilo a nebyť toho, že nemôže umrieť, ako upírka by bola už dávno preč z tohto sveta.

„Sledovala som ťa nejaký čas,“ rozprávala Melanie, aby ju udržala pri vedomí keď ju obliekala. „Myslela som si, že som len anomália keď som sa prebudila po tom, čo ma Smrť zabil.“

Ellinor si konečne spomenula. Hlad jej rozprával o tajnom ráde, ktorý mal po dlhom spánku prebudiť Smrť, ibaže to neurobili a tak Smrť od zlosti zabil dcéru veľmajstra – Melanie. „Občas som z diaľky sledovala Jazdcov. Keď Hlad nečakane prišiel späť do Európy, doviedol ma k tebe. Okamžite som vycítila moc podobnú svojej. Ibaže sa nezdalo, že vôbec vieš o čo sa jedná. Ani si ho len nespoznala. Nerozumela som tomu.“

Ten jazdec, ktorého Ellinor občas zahliadla! Po celý čas to bola Melanie!

„Smrť o mne nevie,“ dodala. „A nesmie.“ Striasla sa. „Nenávidí ma. Viac než čokoľvek. Dúfajme, že nepocíti moju moc ako Hlad tvoju.“

Ellinor nechápavo nadvihla obočie.

Melanie jej zapla zips na svetríku. „V meste je rozšírená zmutovaná influenza. Dala som ľuďom antibiotiká, aby som zamaskovala svoju moc. To archanjela odlákalo. Fakt, že sa opäť neumiera v ním sledovaných kvantách. Aj on ťa sleduje. Prakticky od začiatku. Vie kedy pôsobí naša moc. Mne sa zatiaľ darí zahladzovať stopy.“ Vytiahla ju na nohy, hoci sa Ellinor potácala. Sily sa jej vracali pomaly. „Neviem kto to je, ale videla som ho po celom svete ako medzi ľuďmi šíri choroby. Má akési vzorky. Ako z labáku.“

Ellinor sa konečne cítila na to, aby otvorila ústa a nezačala kričať. „Ako si sa sem dostala?“

Melanie sa usmiala. „Jeho mágia nie je dokonalá. Má udržať vonku Jazdcov, ktorých pozná. O mne nevie. Mňa bariéra pustila. Nie je až taký mocný ako sa zdá.“

Ellinor a jej vnútornosti na to mali trochu iný názor. „Trvalo mi celé dni zistiť, že si neodišla s Hladom. Pôvodne som si myslela, že tu na vás archanjel len čaká. Mrzí ma to.“

Skutočne sa jej táto žena ospravedlňuje za to, že nemohla riskovať svoj život skôr? Ellinor jej zovrela rameno. „Ďakujem. Ale ako sa dostaneme von?“

Melanie z vrecka vytiahla malý ovládač. „Ďalší dôvod prečo som sa zdržala. Nainštalovala som do paláca bomby. Moja neodskúšaná teória je, že ho rozhodia, doslova, natoľko že bariéra aspoň na chvíľu spadne a my sa dostaneme von.“

„Prečo? Prečo riskuješ?“ Ellinor nedokázala pochopiť ako niekto môže toľko obetovať pre jej záchranu.

Melanie ju podoprela a prinútila kráčať chodbami von z paláca. „Pretože si ako ja,“ povedala akoby to malo byť jasné. „Chrániš ľudí. Chrániš nevinných.“ Pozrela jej do očí. „Týždeň si odolávala mučeniu pre tých, ktorých ani nepoznáš. A tá... bytosť musí byť zastavená.“

Ale kto môže zastaviť samotného archanjela? Ellinor zakopávala, ale s Melanienou pomocou sa dostali do sadu vedúceho preč z paláca. Princeznino telo sa hojilo závratnou rýchlosťou. Kým dorazili k bariére, dokázala chodiť a hýbať sa. Ako jej to povedala Selena? Jazdci prežili aj atómovku?

Jedna smiešna dýka ju snáď nezastaví!

Ellinor sa pokúsila prejsť zábranou mágie, ale nepodarilo sa jej to. V tme noci sa obe ženy posadili na prašnú zem k palmám a čakali.

A čakali.

A čakali.

Ellinor sa dozvedela ako Melanie patrila k smotánke Holywoodu, než ju Smrť pohodil do rokliny na hore Sinaj, kde sa z ničoho nič prebrala, stále živá. Odvtedy má tiež svojho koňa na ktorom brázdi svet a pozoruje ho. Jazdcov. Archanjelov. Archdémonov. Nevidená, nepoznaná. Zaprisahala princeznú, že to tak musí ostať. Aspoň zatiaľ. Smrť by si po ňu mohol znovu prísť a vždy keď ho spomenula, jej oči sa zaliali hrôzou a traumou.

Ellinor sa obávala, že skôr či neskôr si budú musieť čeliť. A nebude to pekné.

K ich prekvapeniu to nebol archanjel koho uvideli, ale záblesky primiestňujúcich sa bytostí na opačnom konci bariéry. Ellinor v jednej z nich spoznala svoju sestru a ustrnula. Za Kathrine stála armáda sto upírov a dovliekla celú veľkráľovskú rodinu. Vedľa nej sa nastúpili Lucifer so Sachielom a ich partnerkami, plus vládcovia Carys a Julius. Jazdci sedeli na svojich fŕkajúcich koňoch, pripravení vystreliť vpred.

Melanie spozornela. „Spojenci?“

Ellinor sa stiahla viac do tieňov.

Armáda začala útočiť proti bariére, ale tá sa ani nepohla.

„Nie si kamarátka s najvyšším dvorom?“ dovtípila sa Mel.

Ellinor na ňu smutne pozrela. „Vidíš tú kráľovnú, ktorá stojí na čele a tvári sa že o chvíľu niekoho vykuchá?“

„Uhm.“

„Urobila som jej niečo podobné ako ten archanjel urobil mne.“

Melanie bola dosť chytrá aby vedela, že za týmto priznaním sa ukrýva dlhší príbeh, ale nenaliehala. Znepokojene sa však postavila keď sa archanjel vrátil a namiesto toho, aby skontroloval Ellinor a dostal sa k nastraženým bombám, prišiel priamo k miestu, kde sa na bariéru útočilo.

„Sakra, to nám nepomôže!“ zanadávala Mel.

Ellinor sa ťažkopádne postavila. Nebola ešte pri plnej sile, ale už nekrvácala a zdá sa, že sa všetko zrástlo.

Lucifer so Sachielom a Jazdci vystúpili vpred, chrániac ostatné bytosti. Nikto neprehovoril jediné slovo.

Potom si ústa otvorila Kathrine. „Okamžite pusti moju sestru, ty ohava, a choď sa strčiť kam slnko nesvieti!“ prskla.

„Nuž, aspoň niečo máte v rodine,“ podotkla Melanie sucho.

Ellinor nespokojne zamrnčala. „Čo teraz?“

Nikto netušil.

Archanjel sa ani nepohol, neprehovoril.

„Ktorý si ty?“ prišlo od Lucifera.

Nič.

Ellinor toho mala akurát dosť. „Melanie?“ povedala oprášila sa. „Len čo padne bariéra, uteč. Ja si už poradím.“ V ruke zovrela dýku, ktorá bola posledné dni jej nenávidenou spoločníčkou. „Aktivuj bomby!“

Melanie zamrkala. „Prosím?“

Elinor sa rozbehala na mieste. „Neodrovnáme ho, ale aspoň ho rozptýlime. Hlad mi povedal, že nikto z archanjelov nie je pri plnej moci. Ani on nebude, inak by v momente o tebe vedel.“

Mel skákala pohľadom z Ellinor na archanjela. „Si si istá?“

Oh, Jazdkyňa si bola viac než istá. Bola nasratá! Potrebuje si vybiť zúrivosť. Už tu nie je uväznená s archanjelom. Tentoraz je tu archanjel uväznený s ňou! „Aktivuj bomby!“

Melanie si povzdychla a stlačila tlačítko na ovládaní.

Polovica paláca sa rozletela v ohlušujúcom výbuchu. Tlaková vlna rozviala porast, ale Ellinor z nôh nezhodila. Princezná sa rozbehla k archanjelovi, ktorý sa prekvapene otočil a z kríkov naňho skočila. Bez váhania mu zabodla dýku do chrbta, vytiahla, do boku, vytiahla, do ramena, a pokračovala kam sa len dalo.

Archanjel stratil koncetráciu a bariéra sa zachvela dosť na to, aby ju Lucifer so Sachielom rozbili úplne.

Ellinor počula svoje meno z viacerých smerov, ale ignorovala to. Bodala a sekala za každú jednu sekundu utrpenia.

Bytosť ju nakoniec zhrabla pod krkom, ale už aj neskúsená Ellinor vedela že je oslabený. Kopla ho do kolena a oslobodila sa.

Ktosi ju odtiahol. Lucifer a Sachiel sa chceli pustiť do boja so zraneným druhom, ale ten konečne nazhromaždil dosť sily, aby sa odmiestnil.

„Kto to sakra bol?!“ vrčala Amira, zatiaľ čo armáda upírov šla zaistiť okolie a uhasiť oheň v zničenom paláci.

„Nemám poňatia,“ povedal Sachiel.

Ellinor odrazu skončila v drvivom objatí, ktoré jej bolo tak dôverne známe. Chytila sa svojho Jazdca a už ho nikdy viac nechcela pustiť. Naplno sa rozplakala. Všetka bolesť posledných dní, strach, bezmocnosť a útrapy si na nej vybrali svoju daň.

Hlad nikdy v živote nepocítil úľavu, aká ho zaliala v tomto momente. Ellinor je v poriadku. Je s ním. Je v bezpečí.

„Z-zničila som ti palác. Prepáč,“ vzlykala, pretože nevedela čo povedať. A bol to krásny palác.

„Aj keby som prišiel o všetky, je mi to jedno,“ povedal a pobozkal ju do vlasov. So slzami v očiach videl ako ich jeho bratia na koňoch obstúpili a držali stráž. „Čo ti urobil, Ellinor? Čo chcel?“ Musí to vedieť, aj keď ho odpoveď zničí.

Ellinor nemala potrebu zľahčovať jeho čin. „M-mučil ma.“ Vzlyky. „Zabodol do mňa dýku a nechal ma krvácať. Ch-chcel aby som stiahla svoju moc nad ľuďmi. Chce, aby všetci umreli! Je v ňom toľko nenávisti...“

Hlad pozrel na Lucifera, ktorý prikývol.

Po tisíckach rokov našli svojho nepriateľa. Toho, ktorý toto všetko odštartoval.

Archdémon si so Sachielom vymenil niekoľko tichých slov. Potom okolie obohnali ochrannou mágiou a odmiestnili sa. Boj o prežitie ľudstva začal.

Ellinor sa vyplakala a konečne sa dokázala odtiahnuť dosť na to, aby Hlad pobozkala.

„Odpusť. Odpusť, že som ťa neochránil,“ šepkal jej na pery.

Prečo sa jej všetci ospravedlňujú za niečo, čo nie je ich povinnosť? „Hlad, tá bytosť odo mňa oddelila anjela strážneho. Skončili by sme rovnako.“

Možno nie. Úmyselne odlákal Jazdcov, čo znamená že sa ich bál. A to tiež znamená, že nie je neporaziteľný a stále dosť slabý. Na to musia pamätať. Znovu k sebe Ellinor pritisol a konečne jej z ruky vypáčil dýku, ktorú doteraz kŕčovito zvierala. Opatrne ju podal Moru, ktorý ju zveril do rúk upírom.

„Hlad?“ oslovila ich po chvíli Amira. „Bude lepšie ak na pár dní budete u nás v meste. Tam sa ten maniak neodváži.“

Hlad prikývol a ako na zavolanie sa pri nich zjavili oba kone. Ellinor okamžite vysadla na toho svojho a hoci sa snažila tomu vyhnúť, jej pohľad na tri sekundy pristál na Kathrine stojacej len kúsok od nich. Kráľovná mala v očiach zúfalú snahu sa dostať k sestre.

Ellinor to nezvládla a v hanbe sklopila pohľad. Sestra, ktorej ublížila, ju práve prišla zachrániť, hoci si to nezaslúžila. Nedokázala jej pozrieť do očí.