Prenasledovaná Hladom 31

 

Ellinor sedela vo vani, ponorená v teplej vode a Hlad jej citlivo zmýval krv z tváre. Svaly sa jej pomaly uvoľňovali, obzvlášť keď vedela že v meste nad Parížom sú zvyšní Jazdci, archanjeli a archdémoni. Nikto sa k nim neodváži ani priblížiť.

Hlad, čo ako ho bolelo počúvať jej slová, z nej vytiahol celú pravdu, vrátane Melanie. Bol v šoku, ale pochopil že dievča sa bojí a bol ochotný pred bratmi pomlčať, dokonca aj klamať o tom, že bomby mal v paláci vždy ako poistku a Ellinor k nim dal ovládanie pre prípad núdze. Čo mu však zlomilo srdce boli jej slová o dňoch nekončiaceho mučenia. Ako to len mohla zvládnuť? Kde v sebe našla silu?

Po horúcom kúpeli ju odniesol do postele v hosťovských komnatách a pritiahol ju k sebe zatiaľ čo zaspávala.

„Hlad?“ ozvala sa ospalo.

„Hm?“

„Čo sa stalo s Andym?“

Jeho obetavá princeznička. Vždy v starostiach o iných. „Je v poriadku. Mor ho vzal do neba a anjeli ho vzkriesili. Má sa dobre.“

Vydýchla si. „A moje mačiatko?“

Pobozkal ju do vlasov. „Aj o to sa postarali a robí Andymu spoločnosť. Čoskoro nám oboch vrátia, nemusíš sa báť,“ uistil ju.

Hneď bola spokojnejšia. Dotkla sa miesta, kde mu bilo srdce a vzhliadla k nemu. „Vždy si si po mňa prišiel.“ Do jaskýň, na najvyšší dvor a teraz bol ochotný ísť do boja s mocou samotného vesmíru.

Prečo znie tak prekvapene? „Samozrejme. A aj si vždy prídem.“ Pobozkal ju na krk.

To bol pre ňu neznámy koncept. „Aj keď... aj po tom všetkom?“

Hlad jej vážne pozrel do očí. „Ellinor, ľúbim ťa. Nebudem ťa pri sebe nikdy držať násilím, ale vždy budem pri tebe. Myslel som si, že to vieš.“

Ako by mohla? Nikdy to nezažila. Nepocítila. Nevedela, čo je láska. Sotva vedela čo je mier.

Hlad jej tiež položil dlaň na hruď. „Chceš to? Život so mnou?“

So slzami v očiach prikývla. Nepotrebuje paláce a luxus. Nepotrebuje okaté bály, politické ťahanice a drahé šaty. Postačí jej domov kde sa nemusí báť byť sama sebou. Kde môže pomáhať iným. Aj keď to znamená, že bude tráviť celé dni cválaním okolo planéty. „Aj ja ťa ľúbim. Neviem prečo, neviem ako a ani som si nemyslela, že som toho schopná, ale pri pomyslení že by som bola bez teba ma bolí srdce.“

Ach, jeho predrahá princeznička! Zľahka ju pobozkal a preplietol si s ňou prsty. „Nikam nejdem,“ sľúbil jej. „A postarám sa, aby nikdy viac nebolelo.“

S týmto sľubom Ellinor zaspala a napriek všetkým hrôzam ju netrápili žiadne nočné mory.

 

 

Zatiaľ čo Hlad dával Ellinor do poriadku, v Luciferovom meste pristáli Bel s Joph, démonka a anjel zodpovedné za vymazanie spomienok svojim druhom, aby ochránili ľudí. Spolu s Jazdcami a najvyššími vládcami upírov si v rozľahlom salóniku vymenili informácie.

„Ako mohol nezabudnúť?!“ rozčuľovala sa Bel a chodila od steny k stene.

„To nám povedzte vy,“ vytkol jej Lucifer. „Prečo si vy všetko pamätáte?“

Bel po ňom fľochla pohľadom. „Pretože sme mali ochranu.“

„Magickú ochranu?“ ťahala z nej informácie Amira.

„Niečo na ten spôsob,“ zamrmlala. „Podstatné je, že ste mali zabudnúť všetci. Ideálne na Sachielovej úrovni, ale myslím že to záviselo od vašej geografickej polohy vzhľadom k centru vlny, ktorá vám ich vzala. Lucifer bol zrejme ďaleko, ale aj on zabudol. Prečo on nie? Alebo ona?“

„Je možné, že daná bytosť získala rovnakú ochranu ako vy?“ napadlo Sophie, Sachielovej partnerke, ktorá na obe ženy mala stále ťažké srdce za tú odseknutú hlavu.

Bel uhla pohľadom a Joph tiež.

Lucifer sa prudko nadýchol. „Chcete mi povedať, že tá metóda ochrany nebola tajná?!“

Joph privrela oči. „Boli sme odhalené a možno zradené. Nevedeli sme kto je na našej strane, Lucifer. Ale áno, ochranné prostriedky boli tri... a tá osoba, ktorá mala mať tretí...“

„Tu nie je s vami,“ dokončila Amira.

„Pokiaľ to nie je práve... ten archanjel, ktorý napadol Ellinor,“ dodala Joph nešťastne. „Skrývali sme svoje identity. To je ten problém. Vieme presne čo sa odohralo, ale nevieme kto bol kto.“

Amira nad nimi pohoršene krútila hlavou. „Nemám slov.“

Dvere do salónika sa v tej chvíli prudko otvorili a zjavila sa v nich Noemi, ktorá si skladala slúchadlá. „Práve som hovorila s našimi predkami v pekle!“ povedala zadychčane.

Noemini a Amirini predkovia, potomkovia Jakuba, boli prekliati práve tou bytosťou, ktorá chcela zničiť ľudí. Bolo to za trest, že sa mu nielen postavili, ale aj vyhrali a prinútili všetkých štrnásť archanjelov a archdémonov prisahať na vlastnú existenciu, že nikdy viac nevyužijú svoje sily proti ľuďom.

„Potvrdili naše obavy. Tá bytosť, ktorej sa pôvodne postavili, mala krvavé krídla. Ellinor napadol strojca tohto všetkého. A údajne mal minimálne dvoch spojencov.“

Nastalo hrobové ticho.

Až doteraz mohli aspoň žiť v nádeji, že ich nepriateľ prišiel o spomienky a sám nevie kým bol a čo chcel docieliť. Nádej práve umrela.

„Preto tie chýbajúce zbrane,“ konečne si uvedomila Kathrine sediaca s kráľovskou rodinou v rohu.

Všetci k nej obrátili pozornosť. „Pred pár rokmi Michel Francúzsky prišiel na to, že začali miznúť jadrové zbrane, smrtiace vzorky vírusov a iných látok. Dodnes po nich pátrame.“

„Čo to má s čímkoľvek spoločné?“ nechápala Bel.

Kathrine vstala. „Váš... brat, alebo sestra, to je jedno... chcel zničiť ľudí, však? Ale musel prisahať že to neurobí. Nie svojou mocou. A v tých časoch asi nenašiel veľa prostriedkov ako to dosiahnuť, nemám pravdu? Ibaže teraz dospel do obdobia, keď je svet prepchatý nástrojmi schopnými vyhladiť masy. Jediné, čo potrebuje, je strategicky ich vypustiť a zasiahnuť čo najväčšiu populáciu.“

Luciferovi klesla sánka. Toto nikomu nenapadlo. „A s Jazdcami v hre...“

„Sa čokoľvek čo urobí a vypustí rozšíri exponenciálne,“ dokončila Amira.

„Musíme ho nájsť! Jeho a hlavne tie zbrane,“ rozhodla Bel. „Urýchlene!“

 

 

Ellinor bola pripravená odísť. Hlad jej dal vybrať v ktorom z jeho palácov chce bývať a z bezpečnostných dôvodov zvolila ten francúzsky, z čoho mal miestny kráľ upírov neskutočnú radosť a trucoval.

Jediným problémom bolo, že musí prejsť cez spoločenskú miestnosť k čakajúcemu koňovi, ktorý vďaka silnej ochrannej mágii nemohol vojsť do mesta. A v tej spoločenskej miestnosti je celodenné stretnutie upírskej šľachty s anjelmi.

Hlad odišiel včera, aby palác pripravil a ona trvala na tom, že ju nemusí prísť vyzdvihnúť ako nejakú školáčku a trafí aj sama. Začínala to ľutovať. Po hodinovom chodení sem a tam po miestnosti to nakoniec vzdala a zvolila jedinú dôstojnú cestu von – totiž oknom. Potrebuje zliezť len tri poschodia z asi dvadsiatich, aby sa dostala na balkónik pod neželanou miestnosťou a nenápadne sa vytratí. Áno, to znie ako vhodný plán. Hladko preliezla rímsu a využijúc naučenú mágiu začala šplhať nadol po hladkom povrchu, ktorého materiál ani nedokázala identifikovať.

Ako sa mohla dostať zo situácie, keď uzimená stála na útese, až sem, do mesta archanjelov? Cesty osudu sú vskutku podivné.

Hladko doskočila na balkón s otvorenými dverami a spokojne vošla do miestnosti, kde zamrzla uprostred pohybu.

„Vážne? Oknom, Ellinor?“ povedala uvoľnená Kathrine opretá o dvere, jej jedinú cestu von. Tušila, že jej sestra urobí všetko pre to, aby sa jej vyhla, preto zakročila sama.

Ellinor si oprášila neviditeľnú smietku z rukáva, uhýbajúc pohľadom. „Čo ti poviem, máme to v rodine.“

Kathrine nadvihla kútik pier. Je to cez desať rokov čo sama zvolila tento druh úniku pred nechceným manželstvom. „Možno by sme s tým konečne mali prestať. S útekmi obecne.“

Ellinor si zahryzla do pery. Nevedela ako jednať s vlastnou sestrou, pretože nikdy nemali skutočný rozhovor. Nikdy nemohli byť sestrami.

Kathrine sa odlepila od dverí a podišla k nej. „Ďakujem, že si chránila Lin. Že si na rozdiel odo mňa dokázala myslieť na niekoho iného než na seba.“

To už Ellinorinu pozornosť upútalo. Uprela pohľad do Kathrininých sivých očí, ktoré sa leskli slzami.

Kathrine smrkla. „Bola som tak nazúrená že mnou manipulujú, že mi odopreli trón, že som sa im chcela len pomstiť. Vzdorovať a dokázať im, že ma nezlomili. Nikdy mi nenapadlo aký to môže mať dôsledok na vás.“

Ako by aj mohla? Ellinorine prvé spomienky na Kathrine sú plné bolesti a trestov. Práve preto sa naučila robiť potrebné, aby ona a hlavne Lin nemuseli trpieť rovnako. „Bola si obetným baránkom, Kathrine. Mne nie je za čo ďakovať. Ja som len prežívala.“

„A ochránila Lin.“

Pokrútila hlavou a smutne privrela oči. „Ani len to sa mi nepodarilo.“

Kathrine sa odvážila zobrať jej ruku do svojej. „Lin vďaka tebe aspoň mohla vedieť, že jej láska nie je nesprávna. Toho by sa jej inak nikdy nedostalo. Aj ty si obetovala viac než by si mala. A mňa tak strašne mrzí, že som to nevidela.“

Ellinor po lícach stiekli slzy. Nie, jej sestra sa skutočne nemôže ospravedlňovať. „Nehovor to. Nemá ťa čo mrzieť. Dokázala si nemožné. Vyhrala si nad nimi. Nad nami. Väzenie sme si zaslúžili.“

Najvyššia kráľovná nedokázala počúvať ako sa jej sestra ešte stále obviňuje za zločiny ich rodičov. „Elli,“ pohladila ju po tvári a nadvihla jej bradu. „Poštvali nás proti sebe. Museli sme siahnuť až na dno svojich síl, aby sme prežili. Už stačilo. Všetkého. Nebudeme im venovať jedinú myšlienku, jedinú pochybnosť v samé seba. Sme slobodné. Nórsko je slobodné. Z ich výchovy v nás nezostalo nič. Vyhrali sme.“

Ellinor to nevydržala a rozplakala sa sestre na ramene. Kathrine ju má nenávidieť. Musí. Ako by jej mohla odpustiť?

Kathrine ju zvierala ako záchranné koleso na šírom mori. Nemohla uveriť, že konečne drží v náručí stratenú sestru! Stratenú, obetavú, silnú sestru ktorá sa postavila samotnému Hladu. Ktorá zachránila nielen ich najmladšiu sestru, ale aj tisíce nevinných ľudí. „Prosím, neutekaj predo mnou. Nikdy viac. Pred nikým z nás.“

To sa ľahko povie, ale ako by vôbec mohla byť v prítomnosti Kathrininej novej rodiny? Po tom, čo všetci presne vedia čo vykonala?

Kathrine vycítila smerovanie jej myšlienok a odtiahla sa, aby jej pozrela do tváre. „Ellinor. Justin pred nami s Minou utiekol, Dario ukrýval Angelicu, Alecovi sme takmer odrezali penis za to, že opustil Rebeccu a Drewa sme museli prakticky násilím dotiahnuť na trón po tom, čo sa tajne oženil s vlčicou. Naozaj si myslíš, že by si nezapadla?“

Nuž, keď to podá takto...

Kathrine jej uhladila rozstrapatené vlasy. „Ak si to ešte nepochytila, náš svet je plný bláznov, ktorí vykonali svoje. Stačí sa pozrieť na Juliusa. Nemáš dôvod sa nám vyhýbať. A Lin s Fabi už rozhodne nie.“

Ellinor prikývla. Zovrela Kathrininu ruku a cez slzy sa usmiala.

„Vezmeš ma za nimi?“ poprosila ju upírka. „Presvedčíš ich, že sa nemusia skrývať?“

Asi je čas. „A Portugalsko?“

Kathrine potlačila úsmev. „Buď si istá, že Portugalsko je s tým absolútne v pohode. Pôjdeme?“

Ellinor sa zhlboka nadýchla, zotrela si slzy a spolu so sestrou vyšli z budovy, zamierili cez kvetinový sad a dostali sa až k zrázu, kde už čakali dva kone aj s usmiatym Hladom. Prekvapene zamrkala. „Myslela som, že na mňa počkáš dolu.“

Jazdec ju krátko pobozkal a kývol Kathrine. „Prišiel som pre prípad, že by si potrebovala morálnu oporu.“

Princezná sa pohoršene zamračila. On vedel, že si ju Kathrine plánuje odchytiť? Prísne ich spražila pohľadom. Prešla to však mlčaním a ako vyskočila na koňa, jej oblečenie sa zmenilo na nadčasové jazdecké handry v tmavých farbách ako u všetkých Jazdcov. Už si na to zvykla. Podala Kathrine ruku a kráľovná sa bez váhania nechala vytiahnuť do sedla za ňu.

Cesta do Londýna im zabrala len pár minút. Pristáli na príjazdovej ceste pred známym palácom a zosadli. Okamžite boli pozvaní dovnútra a služobníctvo šlo informovať dve azylantky o návšteve.

Linnea s Fabianou sa neisto zjavili vo dverách salónika. Normálne by sa odmietli s kýmkoľvek stretnúť, ale Ellinorina prítomnosť všetko zmenila.

Ellinor s úľavou pozrela na obe princezné. V tvárach mali zdravú farbu a nezdalo sa, že by mali nedostatok čohokoľvek. Natiahla k nim ruku. „To je v poriadku,“ povedala. „Je to konečne v poriadku.“

Linnea sa takmer triasla keď k nim pristúpila a po krátkom rozhovore sa po prvý raz objala s najstaršou sestrou. Fabiana sa pokúšala byť pomimo, ale aj ona chtiac-nechtiac skončila v skupinovom objatí.

O viac než dve hodiny neskôr, keď sa opäť všetky vyplakali a Hlad sa vzdialil, aby im doprial priestor a vyjedol britským vládcom chladničku, sa rozhovor otočil na Fabianu.

„Fabi, tvoji rodičia sú zničení. Ja viem že im nič nedlhuješ, ale nechcela by si sa im aspoň ozvať?“ naliehala Kathrine.

Portugalská princezná v momente ustrnula. „Vyšetrovali ma za pokus o zvrhnutie, Kathrine. Akoby som bola nejaký zradca.“

Kráľovná si stisla koreň nosa. „Vyšetrovali ťa, pretože im boli podozrivé tvoje transakcie a anonymné nákupy nehnuteľností. A pranie peňazí. Pre nič iné.“

Fabiana sa zamračila. Všetky tieto veci robila, aby mohla zhrabnúť Lin a Elli a aby mohli utiecť ďaleko a žiť v anonymite. „Odkedy ich trápia moje nákupy?“

„Netrápia. Ako som povedala, bolo im podozrivé len to že to robíš za ich chrbtami. Nevyšetrovali ťa pre to, aké vzťahy preferuješ, Fabi. To je ich posledná starosť.“

Princezná bola stále na vážkach. Nejde len o to, že sa zamilovala do ženy, ale aj o to, že tá žena bola v base za zločin proti najvyššej korune.

Kathrine si k nej prisadla. „Lin už nie je zločincom a naďalej jej prináleží titul princeznej Nórska. Z legálneho hľadiska je váš vzťah plne podporovaný. Nemáš jediný dôvod nevrátiť sa na vlastný dvor.“

„Nemyslím, že je to legislatíva, čo Fabi trápi,“ vložila sa do ich rozhovoru Ellinor. „Ani obava či by jej rodičia schváli vzťah s nórskou šľachtou.“

Kathrine nadvihla obočie. Pozrela na princeznú, akoby bola dieťa. „Ty si myslíš,“ zasmiala sa, „že by tvojim rodičom vadilo, že si si za partnerku zvolila ženu?“

Fabi uhla pohľadom.

Kathrine zagúľala očami. „Drahá, neviem ako ti to nežne povedať, takže to urobím drsne. Vieš ako nám upírom v priebehu rokov stúpa a klesá libido a podľa toho sa rôzne... bavíme?“

Fabiana na ňu nechápavo pozrela.

Kathrine si trela spánky. „Tvoja matka má znamienko na vnútornej strane stehna v tvare tulipánu a ďalšie na ľavej polke. Viem to ja, vie to Elena Grécka a vie to aj Rebecca. Odkiaľ asi?“

Ellinor klesla sánka.

Nevinná Lin očervenela ako paprika.

Fabiana len šokovane žmurkala.

„Túto informáciu som nepotrebovala,“ zašepkala Ellinor porazene a zaklonila hlavu.

„Moja sestra spala s matkou mojej priateľky,“ uvedomila si Linnea po chvíli a vyzerala, že by najradšej vyskočila z okna, keby neboli na prízemí.

Kathrine sa len hrdo narovnala. „Buď si istá, že veľa spánku sa tam neodohralo. Ale ak to pomôže, boli sme slušne napité.“

Ellinor sa musela plesnúť po čele. „Prosím, dosť,“ zastonala.

„Moja matka je šťastne vydatá za otca!“ bránila svojich rodičov Fabi.

„O tom nikto z nás nepochybuje. Ale napríklad Salvator Anglický tiež vie svoje o jeho znamienkach a... záľubách.“ Kathrine sa zasmiala. Tieto tri neviniatka ešte nevedia čo pre nich nesmrteľnosť má pripravené. „Tak vrátiš sa na dvor, Fabi? Uisťujem ťa, že si na ňom viac než vítaná. Ty aj Lin.“

Fabiana sa musela otriasť, aby sa zbavila predstavy, ktorú jej kráľovná nechcene dala do hlavy. Po tomto rozhovore bude potrebovať svätenú vodu.

A ísť na spoveď.

„Pôjdem na návštevu,“ sľúbila svojej vládkyni prvý krok. S rodinou ju však čaká mnoho rozhovorov, než sa bude cítiť dosť komfortne na to, aby sa vrátila.

„Výborne!“ zatlieskala Kathrine. „Keď už máme za sebou všetko podstatné, posledná vec. Čo ste urobili s Vasilym a Stefanom v Španielsku? Odmietli nám čokoľvek povedať a Miroslava dostáva záchvaty smiechu vždy keď sa jej opýtame!“