Rozpoltení 3

 

Prvé dve várky pustené cez bránu boli zranení z boja alebo pri úteku. Viacerí krívali, krvácali alebo boli na provizórnych lôžkach. Cami všetkých zhodnotila a porozdeľovala na oddelenia nemocnice. Potom vpustili desiatku vojakov, medzi nimi aj troch vyjednávačov. Hneď pri vstupe im boli odobrané zbrane. Cami už čakala.

Ash vyzeral prekvapene, keď ju uvidel v kedysi bielom plášti a so stetoskopom okolo krku. „Ty si doktorka?“ opýtal sa, keď mu naznačila aby si vyzliekol kabát a rozpažil ramená.

Unavene prikývla. Nechcelo sa jej ho prehmatávať, ale protokol je protokol. Začala na rozložitých ramenách a postupovala do stredu tela. „Niečo na ten spôsob.“ Dostala sa k jeho hrudi a spomalila. Sklamane mu pozrela do očí, nadvihla tričko a odobrala mu ukryté dýky.

Ash sa len zazubil.

Prehliadka pokračovala. Dva nože za opaskom, tri v topánkach a jeden na mieste, o ktorom nebudeme hovoriť. Keď sa obzrela, videla že jeho kamaráti dopadli rovnako. Mladá ošetrovateľka ich prinútila zložiť si pokrývky hlavy. Lev mal hnedé vlasy a svetlejšiu pokožku než je v týchto končinách bežné, ale Stan...

„Keby bol tvoj kamarát ešte bledší, plnil by úlohu signalizačného majáku,“ neodpustila si poznámku. Stan mal snehovobiele vlasy, pokožku bledú ako albín, len oči čierne ako noc.

Ash sa zasmial. „Toto podnebie je preňho ako trest.“

Cami konečne dokončila odzbrojovanie. Odtiahla ho do stanu, kde sa musel vyzliecť do spodného prádla, aby prešiel špeciálnou sprchou. Keď sa takmer nahý a mokrý posadil na poľné lôžko, Cami do líc vystúpila červeň. Okrem pacientov nevidela veľa exemplárov tohto druhu. Spoznala účelovo nadobudnuté svaly, ktoré naznačovali, že je alebo zdatný v boji, alebo vo fyzicky náročnej práci.

Možno oboje.

Odkašľala si, aby sa spamätala.

Ash ju so záujmom pozoroval. Vyzerala ako typická prepracovaná doktorka. Jej činy a dotyky boli rutinné, pohyby mierne trhané a väčšinu času sa jej darilo skrývať svoje emócie. Líca mala mierne prepadnuté, pery úzke a prirodzene červené. Srdce sa mu rozbúchalo, keď sa ho dotkla, aby mu posvietila do očí, zmerala tlak a prehľadala pokožku, či nevykazuje príznaky nákazlivých chorôb. Keď sa touto oblasťou prehnal Mor, priniesol mnoho pliag. V týchto podmienkach však nemajú prostriedky, ako ho otestovať na všetko.

„Nejaké neobvyklé symptómy?“ opýtala sa rutinne. „Bolesti hlavy trvajúce viac než jeden deň, nechuť do jedla, výrazné kulminovanie hmotnosti, bolesti hrdla, strata čuchu, zahmlené videnie, búšenie srdca, bolesti brucha, krv vytekajúca z akýchkoľvek telesných otvorov?“

„Nie.“

Prikývla a niečo si odškrtla na papieri. „Posledný nechránený styk?“

Stratil reč. Naozaj sa ho na to opýtala? Keď neodpovedal, zdvihla k nemu pohľad. Zopakovala otázku.

„Roky,“ odpovedal, ale asi neznel presvedčivo, pretože prižmúrila oči a zase si niečo zapísala.

„Problémy pri močení, svrbenie v oblasti panvy, výtok, vyrážky?“

Ashova trpezlivosť dostávala zabrať. „Nemám pohlavnú chorobu,“ precedil pomedzi zuby a nechcel ani pomyslieť na to, ako túto situáciu zvláda Stan. Ten asi rozmláti lôžko.

Cami naklonila hlavu. „V oblasti je rozšírený syfilis a chlamýdie. Ak ťa to ukľudní, rovnaké otázky kladieme aj ženám.“

Nie! Neukľudnilo ho to! „Som plne zdravý, nechytám ani chrípku. Mám všetky očkovania. Spokojná?“

Cami vstala, podráždená. Naklonila sa nad to dvojmetrové monštrum, ich tváre len kúsok od seba. „Nemáš. Tvoja pokožka je hladká. Niektoré očkovania zanechávajú menšie jazvy.“

Toto je tak ponižujúce! „Som odolný,“ povedal.

Camina tvár bola tak blízko, že sa im miešal dych. Nie práve hygienické, ale aj ona je odolná. „To sa ešte uvidí,“ zašepkala.

Ash zovrel pery. Toto bude náročnejšie, než si myslel. Nechal ju dokončiť siahodlhý dotazník, potom dostal nové handry a bol odvedený do vzdialenej časti dediny s opustenými domčekmi. V niektorých sa už udomácňovali členovia jeho skupiny. Tí, ktorí prežili. Keď zbadal vytočeného Stana a Leva, požiadal svoju sprievodkyňu, či by nemohol bývať s nimi a ona neprotestovala.

Malý domček z relatívne kvalitného materiálu bol na túto dobu pohodlný a útulný. Jeho obyvatelia ho museli opustiť organizovane, lebo v ňom zostalo minimum nábytku a takmer žiadne osobné predmety. Mal malú kuchyňu, ešte menšiu kúpeľňu a dve samostatné izby. Ženy do každého domu priniesli deky a tenké matrace a vysvetlili im, že voda funguje na manuálne pumpovanie a jej množstvo na deň je obmedzené. Tiež dostali niekoľko základných potravín, sviečky a lampy a bolo im povedané, že pokiaľ chcú elektrinu, budú to musieť prejednať s inžiniermi a pomôcť so stavbou a ťahaním káblov.

Ash sa zviezol na matrac v rohu väčšej miestnosti, ktorú si chlapi zvolili za spálňu, a oprel sa o ošarpanú stenu.

„Aj vám kontrolovali juniora?“ ozval sa pohoršene Lev z opačného rohu.

„Ani sa nepýtaj,“ zašomral Stan. „Dodnes som nevedel, koľko pohlavných chorôb existuje.“

Traja chlapi na seba pobavene pozreli. Už boli v horších situáciách.

„Čo teraz? Naozaj ostaneme v tomto estrogénovom pekle?“ sťažoval sa Lev.

„Momentálne nám nič iné neostáva. Videli ste v akom stave je celá komunita? Trochu pomoci im nezaškodí,“ argumentoval Ash.

„Videl som solárne panely, turbíny, generátory a podľa správ tu ešte aj pestujú základné plodiny,“ povedal Stan. „Myslím, že sú na tom lepšie než sme boli my, ktorí sme fungovali len s benzínom.“

Áno, práve tie technológie ich sem prilákali. Ash si precvičil svaly na krku. „Ich nemocnica na tom nie je najlepšie, očividne nemajú profesionálnych doktorov a väčšina z nich nezvláda ani len sebaobranu. Potrebujú našu pomoc.“ A oni ich.

Lev zastonal a pomrvil sa na nepohodlnom matraci. „Myslíš, že nás odhalia?“

Ash pozrel na ich tretieho spoločníka. „Nie, pokiaľ si neotvoríte ústa v nesprávnom momente alebo jazyku.“

Stan rozhodil rukami. „Prečo sa pozeráš na mňa? Ja som sem nechcel prísť. To vy dvaja ste ma dotiahli!“

Ashov pohľad znežnel. „Trvalo nám tisícročia nájsť ťa, braček. Neopustíme sa navzájom. Si jeden z nás.“

Svetlovlasý muž privrel viečka, aby jeho bratia nevideli emócie, ktoré sa v ňom hromadili. „Už som zabudol, aké to je nebyť sám.“

„Zabudol si, aké to je byť medzi ľuďmi a nedesiť ich,“ opravil ho Lev. „Mimochodom Ash, máš príšerný arabský prízvuk.“

Ash po ňom hodil malý vankúš, ktorý našli v šatníku. „Niežeby doktorka bola práve miestna. Nemohol som na ňu vybafnúť v staroaramejčine.“

„Rozhodne by to pomohlo,“ odsekol Stan. „Dávam jej tak mesiac, než nás odhalí. Skrýva to, ale je príliš chytrá.“

To nemohli poprieť. Do tejto pozície sa nedostala len vďaka svojmu úsmevu. „Buď tej lásky a drž sa od nej ďalej.“

Čierne oči zaiskrili. „Bojíš sa, že ti mladú doktorku skazím?“ zapriadol zamatovým hlasom, ktorým dokázal ovládnuť masy.

Ash zagúľal očami. „Kontroluj sa, Satan!“

„Hej!“ okríkol ich Lev. „Žiadne mená! Nezabúdajte, kde sme!“

Ash si zahryzol do pery. Toto budú náročné dni. „Nemyslím, že by uverili aj keby sme im povedali pravdu,“ zľahčil ich postavenie.

„Chceš to skúsiť?“ ponúkol mu Lev ochotne.

Neodpovedal.

Lev vstal a prešiel k oknu. „Kedysi sme to tu ovládali. Desili už len svojou prítomnosťou. A čo z nás zostalo? Pokrivené mýty, zabudnuté mená a strata moci. Niekde tu pobehujú naši bratia a my ani nevieme, či im môžeme veriť.“

„Nie nadlho,“ uistil ho Ash. „Prídeme na to, čo sa stalo.“

„A chceme to vôbec vedieť?“ zamyslel sa nahlas Lev. „Chceme vedieť, či sme zradcovia?“

Ash vstal a bratsky mu zovrel plece. „Leviathan. Sme kým sa rozhodneme byť. Slobodnú vôľu nám nikto nevezme.“

Slobodnú vôľu možno nie, ale čo zdravý rozum? Kde sa v tomto chaose nachádza ten? „Dúfam, že máš pravdu, Asmodeus. Pretože ak v tomto mori estrogénu trčím zbytočne, vrátim ti to aj s úrokmi!“